Devil’s Night – 10.part

povídky

Fanfiction povídka Devil’s Night – 9.díl. Autorkou příběhu je IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se postarala LadyM. Pokračování u nás na webu najdete v pondělí. Všechny díly pohromadě naleznete zde. Budeme rádi, když nám zanecháte komentáře. Skvěle se bavte.


Devil’s Night – 10.part – autorka IVETKI. O úpravu ilustračního obrázku se postarala LadyM

Žieňa tíško vchádza, hnedé vlasy, hnedé oči, krásne krojené pery, vysoká, štíhla, graciózne pohyby, jemné spôsoby…

„Ako sa cítite, Damon?“ Wanda kývla hlavou na pozdrav, postavila krabicu na stôl, kľakla si k posteli, pri jeho hlavu. Vezme upírovi jednu ruku do svojich a skúmavo hľadí na krásneho mladíka. Damon môže na nej nechať oči… fakt sa mu páči viac a viac.

„Teraz už skvele.“

Ale! Náš maród flirtuje! No pekne!

Kristián sa práve rozhodol vypadnúť z izby a nechať hrdličky osamote.

„S dovolením… som pred dverami ako strážny buldog. Máte hodinu. Viac doktora Helplessa asi neudržím! Damon, keď sa vrátim, chcem vidieť vydrúlené obe vrecká!“ Kristián použil gesto s palcom hore, Damon len neveriacky krúti hlavou, oči má navrch hlavy, ale je parťákovi zaviazaný.

„Royal Agaric, poďme! Čo sa tu bude diať nie je pre tvoje oči!“

Chlapča si pridŕža potkana na ramene, súri von psa.

Damon vyprskol smiechom a Wanda nechápavo krúti hlavou…

 

„Damon, prepáčte… čo sa tu bude diať a aké vrecká?“ Veľké hnedé oči spýtavo hľadia na upíra.

„Na vrecká viem odpovedať, na dianie zatiaľ nie.“ Damon odkryl krv, díva sa na Wandu. Vie to. Prikývla a Damon sa pustil do kŕmenia.

„Wanda, povedzte mi niečo o sebe.“

„Nie je čo. Starám sa o Kristiána, prioritná náplň práce.“ Wanda sa ošíva a uhýba, ako len vie.

„A čo vy?“ Damon by rád vedel, či má priateľa, manžela, známosť…

„Nič… nemám čas na seba, som ním plne zamestnaná. Čo sa stalo vonku?“

A začína zatĺkať Damon.

„Chvíľková nevoľnosť.“ Damon už začal piť druhé vrecko a stále sa necíti dobre.

„Isto a treba na ňu toľko krvi.“ Wanda kyslo kriví ústa. Damon rozšíril oči úžasom.

„Wanda, sme obaja tak obozretní v odpovediach, že sa nikam nepohneme. Au…“ Damon sa napravil na posteli a pekne ho zabolel chrbát.

„Čo to? Chvíľková nevoľnosť a bolí vás chrbát? Môžem sa pozrieť?“ Wanda už vstáva, neberie ohľad na protesty Damona.

„Dovolíš? Dovolíte… pardon.“

„Je to proti bontónu, aby som ja navrhoval tykanie, ale prosím… Wanda môžete mi tykať?“ Upír je slušne vychovaný, to že je prudký a impulzívny nič nemení na jeho slušných základoch!

„Prosím. Damon, ihneď si rozopni košeľu, chcem vidieť tvoj chrbát!“ Wanda zavelila, vážna tvár nepripustí nie. Upír po nej hodil prekvapený pohľad, váha… rozhodne prikročila k nemu a sama rozopína gombíky.

„Budem dlho čakať?“

 

Damon leží na bruchu, holý do pol pása. Na mieste vstupu doktorovej zbrane je škaredá rana, tak štyri centimetre veľká, hlboká, už nekrváca, ale nezatvára sa, ako zvyknú rany upírov.

„Treba to vymyť prúdom vody, potom to ošetrím a uvidíme. Vládzeš vstať a ísť do kúpeľne?“ Žieňa je praktický človek, Damon vstáva, trochu sa motá, Wanda podopiera pacienta. Nakloní ho cez okraj vane, silnejším prúdom vymýva ranu a Damon len sipí bolesťou. Ako tak ho poutiera, cesta späť, Damon sa zvalí na posteľ vysilený a boľavý.

„Cinálfagot! Cipána! Cifix! Ciboha!“ Damon nadáva do vankúša, chrbát ho pekne bolí.

Wanda sa prehrabuje v prinesenej krabici, konečne nájde čo potrebuje.

„Ehm… Damon… toto mám od Lukrécie… je to hojivé, poznám to, ale…“

„Ale?“ Damon zdvihne hlavu a je rozhodnutý odmietnuť čokoľvek od Lucienne, či Lukrécie.

„Trošku to bolí… ale iba pár minút. Môžem?“ Wanda už stojí nad Damonom s téglikom, chce aplikovať medikament. Upír využíva jej záujem.

„Ok. Môžeš, pardon môžete ke…“

„Tykaj mi, prosím… budeme sa tu hrať o slovíčka, keď máš ranu na tele?“ Wanda sa nahla nad upíra, pohladila ho po vlasoch.

„Dík. Môžeš, keď mi povieš o Lucienne… ehm Lukrécii.“ Žieňa zamrkalo zdesene, cúvlo.

„Ty ma vydieraš. Tak… to ma mrzí, budeš trpieť aj naďalej.“ Wanda zatvára téglik, položila ho na stôl. Damon je mrzutý, leží na bruchu, tuho premýšľa čo ďalej.

„Wanda, poď sem, prosím.“ Damon jej ťahá ruku, núti ju sadnúť na zem, chce jej vidieť do očí.

Pobozkal ruku, pridŕža si ju pri perách, cíti citrusy, díva sa do orieškových očí. Dlho, ticho, bez pohnutia, jeho pohľad je mäkký, snaží sa ju zlomiť, ale nie ovplyvniť.

 

Wanda pozná upírov a nebojí sa nátlaku… nie od Damona, ani nevie prečo. Páči sa jej, musí to uznať, ukradnutý letmý bozk v noci sa jej vracia v snoch. Lenže nemôže nič povedať… ohrozila by Kristiána aj seba.

„Si krásna, vieš to?“

„Hmm.“

„A tvoje pery chutia zaujímavo.“ Damon sa jemne pousmial, ďalší bozk na ruku. Wanda sa zachvela… on to vie? Bola presvedčená, že spal, sakra!

„Smel by som…“

„Čo?“

„Ti vrátiť bozk na pery?“ Upír ju vábi, vie že sa jej páči, cíti jej záujem… no stále je to málo.

Wanda bojuje so sebou, Damon ju očaril v prvý moment, čo ho uzrela, no vie, že aj ktosi ďalší má zálusk na upíra. Ona nemôže konkurovať v takých kruhoch. Damon ju vytrhol zo zamyslenia.

„Prosím, o čom premýšľaš? Povieš?“

„Radšej nie, Damon.“

„Pred kým si ma varovala, Wanda? Prečo som mal včas zdrhnúť? Povieš?“

„Nemôžem. Damon, prosím nemuč ma. Nesmiem.“ Wanda je už plná strachu, skláňa hlavu.

„Ok. Ani slová, ani činy… mám dnes super deň.“ Damon vrazil hlavu do vankúša dolu tvárou, vzdáva to.

Mohol by ju ovplyvniť a všetko z nej dostať, ale nechce, páči sa mu, už tak je vystrašená k smrti. Wanda sa smutne díva, hladí ho po vlasoch, vidí škaredú ranu na chrbte.

„Dám ti bozk, keď ma necháš ošetriť ranu.“ Damon sa zvedavo zdvihol, jedno oko privreté, zvodné pery plné očarujúceho úsmevu, hlava naklonená na bok.

„Fakt?“

„Mno.“

„Najprv bozk?“ Už zasa špekuluje hajzlík!

„Nie, najprv rana.“

„Vravela si, že to bolí. Odvedie mi to pozornosť od pôžitku z tvojho bozku.“ Dobrý argument, Wanda váha, už sa smeje, nakláňa sa k Damonovi, hľadá jeho pery, ale nenájde. Rana na chodbe, Wanda sa strhne, skočí ku dverám.

„Vravím ti, doktor, že tam nepôjdeš!“ Kristián stojí vo dverách, Royal Agaric pri ňom a vrčí.

„Čo je tu za zvadu?“ Wanda berie chlapca na ruky.

„Zasa obaja u psovoda! Ihneď sa vráťte do svojich izieb!“ Doktor žiarli na Wandu. Monokel pod okom od Damona je už fialový, krk má poranený tiež od Damona a navyše zlomené kostičky na dlani od Lucienne. Zúrivosť ním lomcuje.

„Nikam nejdeme! Choď preč, lebo na teba poštvem psa!“ Zašepkal Kristián a už sa chystá dávať povel vlčiakovi. Doktor zazerá na chlapča, zlostne skriví ústa, prace sa preč. Wanda s chlapcom do izby.

„Ako, Damon? Krv si vypil?“

„Hmm.“ Damon je zaborený vo vankúši, nasraný na osud… už mal Wandu tak blízko.

Kristián spýtavo hľadí na Wandu, tá naznačuje, že ho nemohla ošetriť. Chlapča nepozná prekážky. Vezme téglik, naberie si kôpku na prsty a pác na celú ranu. Ešte to stihne celé vtisnúť do hĺbky a mierne rozotrieť po okolí rany. Wande vybehnú oči prekvapením a nie len jej.

 

Damon sa vzoprie na lakťoch, zazrie už len Kristiánov úškľabok a zlomí ho omračujúca bolesť. Vrazí hlavu späť do vankúša, zapcháva si s ním ústa a vreští od príšernej, spaľujúcej bolesti. No des, ako keby ho grilovali za živa. Pár chvíľ mučenia a už mierne ustupuje bolesť… rana sa jemne zatvára. Damon plytko dýcha, každým okamžikom je to lepšie. Dajme mu pár dlhých minút. Úľava…

„Parťák, rana pod pás!“ Upír sa opäť vzoprel na lakťoch, vrčí, ale oči sa smejú.

„Soráč, starec, si nemožný, ani ošetrený, ani pobozkaný!“ Kristián všetko počul, veď sedel celý čas na prahu dverí, čítal si.

„To nie je pravda!“

Wanda pokľakla k prekvapenému Damonovi, schytila mu hlavu oboma rukami a vášnivo ho pobozkala. Odtiahla sa, stále ho drží, Damon sa zubí, žmurkol, tíško si pýta dupľu. Je očarený Wandou.

„Tak sa nedaj prosiť, my sa s Royal Agaricom a Guľôčkou nezúčastníme.“ Kristián sa demonštratívne zvrtne a prevráti oči stĺpom.

 

Wanda sa usmieva, hľadí do prekrásnych očí Damona, pritiahne si ho k sebe, opäť sa vášnivo vrhne po jeho perách. Chutia, ako pohár vody po horúcom dni, sú osviežujúce. Toľko ráz si predstavovala túto chvíľu, ale ani jedna predstava sa zďaleka nevyrovná skutočnosti! Tak rada by celá spočinula v náruči Damona.

Damon zabudol na ranu aj bolesti, Wanda ho priťahuje ako magnet, vzrušuje ho, túži po nej. Odpovedá jej náruživo na bozky, ochutnáva celé pery a chcel by viac… bože, ako veľmi by chcel viac!

Obom sa stráca svet, vnímajú len jeden druhého. Na zem ich vráti vreštiaca sms-ka. Teraz sa strhol Damon, hľadí na Wandu i Kristiána, pátra po telefóne a keby mohol, rozpučí ho pohľadom. Displey žmurká červeno.

 

Odosielateľ: 666

DÚFAM, ŽE UŽ SI DOSTATOČNE ODMENENÝ ZA BOLESTIVÝ PROCES LIEČBY! MÁŠ EŠTE 24 HODÍN NA DOLIEČENIE. JE ČAS ŤA OBOZNÁMIŤ S TVOJIM NOVÝM ZARADENÍM! LUCIENNE

 

„Čo?!“ Kristián vidí nevôľu i pobúrenie v očiach Damona.

„Nič… nepodstatné. Už ste ma uzdravili obaja, ďakujem. Čo moja rana?“ Damon zahovára, až sa rozhúpal záves na okne. Ozaj záves… čo je nové na prvom podlaží? Čo naša postava pri okne? Ako dopadol útok nožom?

 

Wanda je spokojná s hojením, rana takmer zmizla. Prstami skúma jej okolie, koža sa vracia do normálu. Damon si užíva dotyk nežnej ruky, nastavuje chrbát ako mačka, keď vyžaduje pozornosť.

„Ešte prosím.“ Tíško šepká upír, šibalsky sa usmieva na Wandu.

„Vy ste ale obaja desní! Keď vám dám hodinu času premrháte ho zbytočnosťami a teraz zasa toto! Sakra aj s nemožnými dospelákmi, aby som všetko riešil sám! Koľko je hodín?“ Kristián prská ako škrečok.

„Takmer jedna po polnoci.“

„Ok. Damon, choď si dať sprchu, musím mať chvíľku samoty s Wandou. Šup, šup.“

Damon vstáva, nechápe, nepýta sa, akceptuje, poslúcha malé chlapča na slovo. Už mu je fajn, závrat je preč, krv a divná pekelná masť ho  postavili na nohy. Kristián zhasol, pýta sa na ruky Wande.

„Hej, čo plánuješ?“ Wanda s ním kráča tmou k oknu. Všade je tma, ticho…

„Vidím čo vidím, Wanda. Sexuálne napätie medzi tebou a Damonom musíme odstrániť. Choď za ním do kúpeľne a už buď rozumná. Myslím, že nedostane viac príležitostí, Lukrécia sa hnevá, čosi plánuje. Maximálne hodinu… Choď.“

„Je to nevhodné… nemôžem.“ Wanda má strach, aj sa hanbí pred chlapcom, no veľmi rada by tam šla.

„Už nemáš ani hodinu.“ Kristián sa hrabe na zem. Vchádza do kúpeľne.

„Damon?“

„Áno?“ Upír stojí pod prúdom vody, vykláňa sa ku chlapcovi.

„Starec… mám pre teba darček. Možno posledný… nič sa nepýtaj.“ Kristián zhasol aj v kúpeľni, našiel Wandu, postrčil ju dnu, zavrel dvere.

 

„Royal Agaric, k nohe! Ľahni!“ Kristián si opäť sadol pred dvere izby, pokračuje v čítaní, pes je na stráži. Verná Guľôčka drieme na ramene.

„Och mein Gott! Ó mio Dio! Lucrezia mia, la mia povera persona… ou pardon… Lukrécia moja, moja maličkosť trošku zamieša  karty! Prečo ja nie som obyčajný človek?! Pár správne zvolených slov stačí a veci sa hýbu samé!“ Kristián sa začítal, Disney postavičky má rád…

Text : IVETKI,  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby:

  1. Damon Salvatore – upír
  2. Lucienne – pani a šéfka Pekla
  3. Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší
  4. Fric – majordómus
  5. madam – pani vily na invalidnom vozíku
  6. doktor práv Helpless / nemohúci, bezbranný /
  7. Wanda – obranca Kristiána
  8. Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /
  9. Guľôčka –Kristiánov čierno-biely potkan

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Žádný člověk není tak bohatý, aby mohl koupit svoji minulost.“ Oscar Wilde