Devil’s Night – 14.part

Fanfiction povídka Devil’s Night – 14.díl. Autorkou příběhu je IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se postarala LadyM. Pokračování u nás na webu najdete v pondělí. Všechny díly pohromadě naleznete zde. Budeme rádi, když nám zanecháte komentáře. Skvěle se bavte.


Devil´s Night-14.part

„Damon, do večera je ďaleko a ešte nie si ženatý!“ Kristián temne poznamenal, skopol paplón bokom. Skočil na zem, prešiel k oknu, díva sa do záhrady, hlava mu pracuje na plné obrátky. Takže na Damona padol los Lukrécia… ok!

„Starec, nenechaj moju matku čakať! Veľa šťastia pri neveste. Uvidíme sa neskôr! Syp hore!“ Kristián naznačil rukou odchod.

Damon zviera Wandu v náručí, bozk na rozlúčku, posledný zamilovaný pohľad do hnedých očí a nohy ho nesú na prvé podlažie.

 

Lucienne čaká pred dverami Zaidy, prísne si prezerá Damona.

„Dávaj veľký pozor čo spravíš! Damon, varujem ťa!“ Damon na ňu žmurkol, schválne zatrieskal na dvere, nečaká na pozvanie, hneď rozrazí veraje, vrhá sa dnu…

Vchádza, Lucienne mu je v pätách, nikde nikto, Damon sa otáča na šéfku Pekla s otázkou v očiach.

„Hneď som pri vás.“ Nesie sa z kúpeľne.

„Neponáhľajte sa slečna, ja vám neutečiem!“ Damon má poburujúco dobrú náladu. Pristupuje k oknu, pár prieskumných pohľadov okolia a je mu hneď jasné… tento záves mi rozprával tajomný príbeh! Tu je môj sliedič! Upír rýchlo hodnotí izbu, žiadne zreteľné anomálie, zdravotné pomôcky, vozíček… Damon aj tak čaká monštrum.

 

Zaida vychádza pomaly z kúpeľne, celá v čiernom, široké kimono, pod ním vysoký rolák, široké nohavice, skrátka veľa látky, aby zakryla handycap. Klobúčik na riedke vlasy, čierne rukavičky. Tvár ale nezakryje. Nervozita jej zviera žalúdok, netušila, že bude tak ťažké predstúpiť pred Damona. Lucienne sa uškŕňa a vyráža do boja.

„Dovoľte, predstavím vás. To je…“ Nedokončí. Damon sa kúzelne usmieva.

„Som Damon Salvatore, slečna, je mi cťou.“ Pristúpi k Zaide, pýta si ruku k bozku. Zaida zaváha, Damon čaká v miernom predklone, úsmev na perách, vľúdny pohľad priamo do očí.

Lenže vnútro upíra kričí zdesením pri pohľade do jej tváre, má čo robiť aby nič na sebe nedal znať. Tichý nátlak upíra zabral, Zaida neisto podá ruku v rukavičke, Damon naznačí bozk, vystrie sa, čaká na jej meno. Nič.

„Prepáčte, iste som vás vyviedol z miery takto po ránu. Smiem vedieť vaše ctené meno, prosím?“ Damon pomáha zarazenej slečne, ako len vie.

„Z…Zaida. Z…Zaida Rolff.“ Lucienne číha na podraz od Damona.

„Slečna Zaida, pôvabné meno. Mám prosbu, smiem?“ Damon sa hrá na galantného gentlemana.

„Prosím….“ Neistota láme Zaidu.

„Bolo by vhodné, keby sme teraz mali súkromie? Veľmi by som to ocenil.“ Upír pozerá Zaide priamo do očí, núti ju konať v jeho prospech.

„Iste… môžeš už ísť, Lukrécia.“

„Pardon, Lukrécia? Kto je Lukrécia?“ Damon sa robí hlúpy.

„No… ona.“ Zaida je mimo misu, zkoprnelá, ukáže rukou na Lucienne, Damon sa mierne začína baviť, aj keď sa na neho rúti nešťastie.

„Tak to bude omyl, ja ju poznám ako…“ Lucienne šľahá pohľadom Damona, doporučuje mu nedokončiť vetu, lebo je mŕtvy.

„… ako Lucienne. Zvláštne, niekto si nepamätá svoje meno. No nič. Pôjde teda preč?“ Damon si vychutnáva šťuchanec do Lucienne, vie, že príde trest a nech! Trápne ticho zruší Damon.

„Zaida, dnes nás oddajú… kedy sa máme spoznať ak nie teraz a v súkromí?“ Zaida sa konečne rozhúpe, ticho vyprevádza zarazenú Lucienne.

„Počkajte, Zaida, Damon má veľa práce, nemôže s vami zaháľať, musí ísť preč…“ Skúša Lucienne.

„Zaida, prácu si dobehnem, sľubujem…“ Damon sa už smeje, kráča k oknu, prvé kolo vyhral, Zaida zavrela dvere.

Lucienne osamela na chodbe. Vie, že nemôže byť násilná a vyplašiť Zaidu, ani madam Limitless… och, Damon, kruto budeš pykať!

 

- – -

Ručičky odhryzli posledný dielik zo siedmej hodiny rannej. Kristián zúrivo teká očami po parku, Damon je síce pešiak jeho matky, ale akosi prirástol k srdcu chlapcovi a tak snová protiútok. Vojnu zrejme s matkou nevyhrá, ale dnešný boj by mohol…

Skočí na posteľ, hladká Guľôčku, bielo-čierneho potkana. Privolá k sebe  Akinna, yorkshira vo farbe zlata, ktorý má len cez obe oči tmavú farbu srsti ako škrabošku. Pohládza zlatú hlávku, napráva obojok s modrým príveskom v tvare štvorlístka. Razom sa rozhodne…

„Wanda, idem za doktorom Helplessom, keď sa do dvadsiatich minút nevrátim, príď po mňa a súrne ma kamsi odvolaj. Ďakujem.“

Chlapča skočilo k vlčiakovi, schytil ho za obojok, myká s ním a skúša pevnosť materiálu. Môže byť… ešte mu napraví zelený prívesok v tvare štvorlístka a už berie starého vlčiaka Royal Agarica, čierno-bieleho potkana má na ramene, šikovne bežia na prvé podlažie.

 

Kristián kopne do dverí, prudko ich otvorí, vpustí psa dnu. Doktor sebou trhne, vyplašene čaká ďalšiu bolesť, alebo minimálne nátlak.

„Dobré ráno, doktor. Royal, ľahni, stráž!“ Kristián ukáže rukou na doktora, preverí si poslušnosť psa, je spokojný. Royal počúva na slovo, ostražitý, pripravený vyraziť.

„Budem stručný! Damon mi doniesol Akinna v prepravke od teba. Hľadám ho už skoro dva týždne, dokonca som žiadal aj teba o pomoc. Zatajil si mi, že ho máš. Prečo?“ Kristián stojí kúsok od psa.

Doktor sa bojí vlčiaka, nervozita stúpa. Hľadá primerané klamstvo, nemôže vybaliť pred chlapcom, že mu ho v nestráženej chvíli sám vzal, chcel ho tak potrestať za ponižovanie. Už sa ale nestihol psa zbaviť, našiel ho Damon, sakra!!!

„Nóó, chcel som ti ho dnes dať, našiel som ho v záhrade.“

„Zle klameš, máš mínus. Ok. Ideme ďalej! Si notár, nastrčený Lukréciou, dám si dve a dve dohromady… večer oddávaš Damona so Zaidou. Tak to má jeden háčik, doktor, povedal by som priam hák!“

„Aký?“ Nedôverčivo treští oči zničený právnik a notár v jednej osobe.

Kristián hodil listinu na stôl, ustupuje ku psovi. Doktor pomaly berie úradný dokument do rúk a neveriacky hľadí…

 

- – -

Wanda je nervózna, 20 minút vyhradených na návštevu Kristiána u doktora nie a nie prejsť. 10, 15 minút… žieňa sa presúva o poschodie vyššie. Klope na dvere: „Prepáčte, ruším. Kristián, potrebujem ťa, je čas na lieky.“ Wanda stojí rozhodne vo dverách, nenávistne si premeriava dobitého doktora.

„Ok. Idem. Doktor, medzi nami je už jasno a sme dohodnutí! Royal k nohe.“ Kristián čaká vo dverách, chce posledné potvrdenie dohody od doktora.

„Áno, dohodnutí! Zmiznete obaja!“ Doktor Helpless drží listinu v poranenej ruke, svet sa mu rúca pred očami…

 

- – -

„Díky, Wanda, musím za madam, ideš so mnou?“ Kristián rozbieha rošádu a už sa nemieni zastaviť.

„Rada. Kristián zbytočne sa budem pýtať na tvoj plán, však.“

„Múdra hlavička, pozná odpoveď. Poď a nezapájaj sa, si len tichý spoločník. Díky.“

Tiché klopanie na dvere madam.

„Slobodno!“ Huláka baba, až sa trasú veraje.

„Dobré ráno, môžem k tebe?“ Kristián visí na kľučke ako roztopašné dieťa.

„Kristián, no poď.“ Madam ešte leží v posteli, číta. Kristián vpustí aj Royal Agarica, Wanda ostane stáť pri dverách.

„Ďakujem, bol som sa prejsť s Royal Agaricom okolo vily, spomenul som si na teba a náš posledný výlet po parku. Super to bolo. Môžeme si to ešte niekedy zopakovať?“ Kristián lichotí ako len vie, potrebuje babu dostať do povoľnej nálady.

„Som potešená, jasné môžeme aj dnes. Ou, počkaj… dnes nie. Mám povinnosti.“ Zarazila sa baba.

„A nedajú sa odložiť? Alebo keby ťa niekto zastúpil, prosím?“ Chlapček si ľahol celkom pri ňu, necháva si hladiť neposlušné blond kadere.

„Nie, Kristián, dnes máme veľký deň… no tebe to môžem povedať. Damon sa žení.“ Madam sa usmieva a už myslí na starého Rolffa, ako ho napáli, keď jej Zaida prepíše obrovský majetok v Európe.

„Damon sa žení? Aha… a nevesta je kto?“ Kristián sa hrá na malé nezbedné chlapča.

„No predsa Zaida. Ty si ju málokedy stretol, ona takmer nevychádza z izby.“

„Dobre. Ty musíš všetko nachystať? Tak ani nebudeš mať na mňa čas. Škoda. Tak vieš čo? Do mesta príde môj kamarát, aj Wanda ho pozná. Mohol by som ho pozvať k tebe do vily? Nebudeme prekážať, zalezieme, ani o nás nebudeš vedieť. Sľubujem. Alebo pôjdeme s Royal Agaricom na prechádzku, nech tu dospelákom neprekážame.“ Chlapča si kopká nôžkami.

„Dobre, pozvi ho k nám a večer budete samozrejme na svadbe. Kristián, počítam s tebou i s Wandou. Vezmi aj priateľa. Ako sa volá?“

„Fredericc.“ Kristián sa snaží znieť ľahostajne, hodil očkom na Wandu. Žena pri vyslovení mena Fredericc trhla telom, takmer jej spadla sánka na zem, ale ticho stojí ďalej, rozdýchava šok.

„Hmm, nepoznám ho, ale nevadí, je tvoj priateľ, bude vítaný. Vy dvaja už bežte, mám prácu.“ Madam sa začína terigať z postele.

„Ďakujem ti za láskavosť. Mám ťa rád, tak večer. Ahoj.“ Kristián pohladkal madam obe ruky, priložil si ich na líca a už peláši preč. Wanda so psom sú mu v pätách.

 

Wanda dobehla chlapca pred vchodom.

„Počkaj, ty si sa zbláznil! Prečo si zavolal Fredericca? Lucienne bude zasa zúriť! Hej, Kristián, čo keď ublížime Damonovi nerozumným správaním?“ Wanda už šalie strachom.

„Fakt si myslíš, že mu môžeme ešte viac ublížiť, ako sa chystá moja matka? Zvolila si boj, bude ho mať! Na čej strane si Wanda? Potrebujem to počuť!“ Kristián blýska bojovne očami.

„Na tvojej, ale bojím sa.“ Žieňa tŕpne strachom.

„A tak je to správne, aspoň budeme obaja opatrnejší. Fredericc je na ceste sem, tak do hodiny príde. Koľko je hodín?“

„Osem.“

„Super, dajme si raňajky, pripravme sa na vzácnu návštevu.“

 

- – -

Lucienne, šéfka Pekla, ostala na chodbe so svojou márnou zlosťou, Zaida jej zabuchla dvere pred nosom. Pekelníčka zmizla z vily, no posledné slovo dnes rozhodne nepovedala!

 

Damon a Zaida osameli, obaja zúrivo rozmýšľajú čo povedať. Damon si po očku prezerá Zaidu… každé oko iné tvarom, ústa stočené do šklebu, spod klobúčika iba pár vláskov vytŕča a čo skrývajú metre čiernej látky ani nechce domyslieť. Lucienne, ty hnusná, zákerná sviňa! Toto si ešte vypiješ! Krásnu nevestu si mi vybrala!!! Ha a očakávaš odo mňa 100% naplnenie manželskej povinnosti počas svadobnej noci!!! Do prdele práce!!! Musím zistiť, či sa dá Zaida ovplyvniť.

Hlboký nádych a poďme ho milo konverzovať.

„Vidíme sa po prvé, čo mi môžete o sebe povedať Zaida?“ Damon ju usadil do najtmavšieho kúta, ale stále je to málo, Zaida ho desí. Upír postáva bokom, čaká.

 

Zaida je stresovaná, roky naučená len sprosto útočiť po ľuďoch, vyvršovať sa na nich, každého v zásade odohnať, pokoriť, ponížiť. Ale Damon sa jej páči, toho chce mať pre seba a bojí sa byť panovačná… teda aspoň zo začiatku!

„Som samotár založením, nemám rada spoločnosť, radšej si prečítam dobrú knihu. Od mladosti študujem doma, učitelia ma navštevujú súkromne, priateľov mám tak do jednej dlane, rodinu takmer žiadnu.“ Tichšie a tichšie znie jej hlas.

„Hmm… to ja som pravý opak, lietam po svete, poznávam ľudí, milujem spoločnosť, zábavu. Knihou nepohrdnem… Derie sa mi otázka na jazyk. Slečna Zaida, prečo práve ja?“

„Damon, potykajme si. Si za?“

„Prečo nie?“

„Som Zaida, čau. Nepodávaj mi ruku, sadni si ku mne na zem.“ Upír je prekvapený, no poslúcha.

„Potrebujem spriaznenú dušu do svojej samoty, už som mala spoločníčky, ale s nimi to nevyšlo. Skúsim spoločníka, manžela. Preto ty.“ Nádejná nevesta mlží ako vládze.

„Zaida, som tu 48 hodín a ty si sa rozhodla pre mňa. Ďakujem, som polichotený tvojim výberom, ale sa obávam, či nám to spolu bude klapať. Predsa sme rozdielni ako deň a noc, zameraním myslím… Ou a máš zaujímavého koníčka, rada pozoruješ prírodu… oknom… som si všimol.“

 

Damon sa nezdržal a vyzradil, že už vie, kto je jeho sliedič. Zaidu až pichlo pri srdci, zdá sa, že Damon sa chce priečiť! Zadívala sa priamo Damonovi do očí a to bola chyba, upír čakal len na tento moment… potrebuje vyskúšať jej ovplyvnenie.

Plné sústredenie Damona: „Zaida, daj si dole klobúčik, prosím.“ Oči fixujú obeť, hlas intonáciou pomáha. Zaida sa díva ako obarená, pomaličky si siahne na hlavu, skladá klobúčik a Damon si zúfa vo svojom vnútri. Kristove rany, to je nešťastné a škaredé stvorenie.

„Ďakujem, Zaida, môžeš si ho nasadiť.“ Žieňa poslúcha, slušne sa upraví. Damon sklopí zrak.

Zobudil sa mu telefón po dlhej dobe a vreští sms-ka.

Upír je snáď aj vďačný, že sa môže pozerať chvíľku iným smerom, ako na zohavenú ženu. Displey žmurká červeno.

 

Odosielateľ: 666

DAMON, VARUJEM ŤA! NESNAŽ SA ODLOŽIŤ, ČI PREKAZIŤ SOBÁŠ! ZAČALA SOM S TEBOU OD NULY, TAK NESER TIGRA MLADÝ!! LUCIENNE

 

Damon sa usmieva na displey… to je ono, odložiť!

„Kde sme to prestali?“ Zaida sa spamätala.

„Vravela si, že nemáš takmer žiadnu rodinu. Tak kto ti ostal?“

„Len strýko Rolff.“

„Výborne, určite bude na sobáši a ja sa teším, že ho spoznám.“ Damon strelil od boku.

„Ehm… nie.“ Kokce nepríjemne zaskočená mladucha.

„To nemyslíš vážne, veď máš len jeho! To mu neurobíš Zaida! Nie, nie! Ja by som si to vyčítal do konca života!“ Damon sa chytá slamky, hrá jej na city. Teatrálne rozhodil rukami, priamy pohľad do očí…

Žena žmurká, nemá rada zbytočné problémy a tento sa rysuje ako zbytočný, no Damon sa ho nechce pustiť!

Zaida nervózne trhá rukavičkou, fľochne po upírovi, popudene odsekne…

Text : IVETKI,  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby:

  1. Damon Salvatore – upír
  2. Lucienne – pani a šéfka Pekla / Lukrécia /
  3. Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší
  4. Fric – majordómus
  5. Helpless – doktor práv + notár / nemohúci, bezbranný /
  6. madam Limitless – pani vily na invalid.vozíku / nekonečná /
  7. Wanda – opatruje a chráni Kristiána
  8. Fredericc
  9. Zaida – mierne telesne postihnutá mladá žena
  10. Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /
  11. Guľôčka – Kristiánov čierno-biely potkan
  12. Akinn – Kristiánov yorkshirský teriér


2 reakce na Devil’s Night – 14.part

  1. Osteo napsal:

    Hezké

  2. IVETKI napsal:

    díky, Osteo :)

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Kdo se umí smát sám sobě, má právo smát se smát všemu ostatnímu, co mu k smíchu připadá.“ Jan Werich