Devil’s Night – 15.part

Fanfiction povídka Devil’s Night – 15.díl. Autorkou příběhu je IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se postarala LadyM. Pokračování u nás na webu najdete ve čtvrtek. Všechny díly pohromadě naleznete zde. Budeme rádi, když nám zanecháte komentáře. Skvěle se bavte.


Damon sklopí zrak. Zobudil sa mu telefón po dlhej dobe a vreští sms-ka.

Upír je snáď aj vďačný, že sa môže pozerať chvíľku iným smerom ako na zohavenú ženu. Displey žmurká červeno.

 

Odosielateľ: 666

DAMON, VARUJEM ŤA! NESNAŽ SA ODLOŽIŤ, ČI PREKAZIŤ SOBÁŠ! ZAČALA SOM S TEBOU OD NULY, TAK NESER TIGRA MLADÝ!! LUCIENNE

 

Damon sa usmieva na displey… to je ono, odložiť!

„Kde sme to prestali?“ Zaida sa spamätala.

„Vravela si, že nemáš takmer žiadnu rodinu. Tak kto ti ostal?“

„Len strýko Rolff.“

„Výborne, určite bude na sobáši a ja sa teším, že ho spoznám.“ Damon strelil od boku.

„Ehm… nie.“ Kokce nepríjemne zaskočená mladucha.

„To nemyslíš vážne, veď máš len jeho! To mu neurobíš Zaida! Nie, nie! Ja by som si to vyčítal do konca života!“ Damon sa chytá slamky, hrá jej na city. Teatrálne rozhodil rukami, priamy pohľad do očí…

Žena žmurká, nemá rada zbytočné problémy a tento sa rysuje ako zbytočný, no Damon sa ho nechce pustiť!

Zaida nervózne trhá rukavičkou, fľochne po upírovi, popudene odsekne…

„Nie, nezúčastní sa obradu!“ Zaznelo jedovitejšie, ako Zaida chcela.

„Počkaj… ty nechceš, aby sa zúčastnil?“

„Nóó… nestihne to. Jednoducho sa vydám bez strýkovej prítomnosti!“  Zaida zaiskrila očami, ešte viac skrivila ohavné pery.

Damon vstáva, ide k oknu, dlho a nemo sa díva do záhrady. Potrebuje Zaidu zlomiť a slovami to zjavne nepôjde. Skúsime tiché vydieranie.

 

Zaida prekotne uvažuje, nariadila si predsa, že bude tichá a ústretová… a už útočí. Oh, Mon Dieu! Ešte aby tak stratila Damona, je tak krásny, zvodný a Zaida ho predsa chce! Má ho na dosah ruky, kruci, bude ho mať a to už dnes večer!!! Iba jej bude patriť Damon!!!

„Hej, Damon… nad čím uvažuješ?“ Skúša byť submisívna.

Damon sa pomaly otáča k nej, dáva si záležať na teatrálnosti, ruky opisujú veľké gestá, oči vystupujú údivom z jamiek. Posledný pokus upíra o prelomenie bariéry.

„Prečo ja? Prečo tak náhle? Prečo tak vzdorovito? Prečo to sledovanie? Prečo práve ty? Prečo bez strýka? Prečo Lucienne, či Lukrécia? Prečo v tejto vile? Mám pokračovať? Dokážeš, či chceš mi odpovedať Zaida?“ Presne formulované a páliace otázky rýpu do vzdorného srdca Zaidy.

To je veľa, chcela byť milá a mať z Damona spoločníka a možno časom aj priateľa… lenže on je priečny a to si nikto nebude dovoľovať k Zaide!!! Prudko vstala, úži oči: „Nechcem a nebudem! Dnes večer o šiestej ťa čakám v jedálni, nemeškaj, ženíš sa! Lukrécia spomínala, že máš prácu, tak prosím!“ Jasné gesto rukou, upír odchádza a rád…

 

- – -

Majordómus Fric sa už konečne ako tak spamätal z omráčenia a značnej straty krvi. Odmotkal sa k sebe do izby, prezerá sa v zrkadle. Raz mu nejde do hlavy, prečo je taký bledý a stále sa mu točí hlava.

„Bastard Damon ma riadne šľahol po hlave… no, už mám svoje roky… a toto je čo?!“ Objavil si krv na košeli i krku. Ranky po rezákoch upíra jednoznačne vravia o rannom hodovaní… Fricov mozog analyzuje, vyhodnocuje, prichádza pobúrenie, hnev: „Ty zmrd skapatý! Týýý skurvený cudzopasník! Ty sa budeš na mne kŕmiť?! To teda nie! Milý, zlatý, ja nie som posratý doktor! To si narazil na iný kaliber! Ok, sám si si vybral!“ Fric sa hecuje pred zrkadlom, drží sa umývadla, bojuje s nevoľnosťou.

 

„Heh! Teba musel dakto pekne vytočiť. Čo sa stalo?“ Fricovi doľahol do uší známy zvuk, pozná ten hlas, ááále vôbec sa mu nechce ísť ku zdroju.

„Zasa otáľaš, Fric? Ty ma nemáš rád! Som tvoj priateľ… čakám.“ Mladý hlas sa baví, sedí v kresle, nohy drzo vyložené na stole, listuje v novinách.

„Ou, tak si predstav… tu píšu, že na Slovensku im zasa vetrisko polámal Vysoké Tatry, už po niekoľký raz! Hmm, poznám Slovensko, je to maličká krajinka tak do ruky a už dávno tvrdím, že sa majú na ten kus zeme vykašľať, nechať to Čechom, nech si tam vybágrujú more. Slovákov je do dvoch dlaní, presunú sa do Ameriky, nikto si tu nevšimne, že máme prírastok v populácií. Sakra, čo to máš za noviny, že je táto správička na druhej strane? USA Today z Gannett company, tak to je jasné! Fric, vylezieš už?! Nemám na teba čas!!!“ Mladý hlas už znie mrzuto. Fric sa odpútal od umývadla, kriví ústa, nerád vchádza do izby.

„Dobrý deň, pán Fredericc.“

„Aj tebe, starký, nevyzeráš dobre, bledý, nakrknutý… ba dokonca zranený! Kto sa na tebe pásol? Problémik?“

„Vyriešim si ho sám s vašim dovolením.“

 

Fric znechutene pozoruje krásneho mladíka, plné mäsité pery, nezábudkovo modré oči, súmerná tvár, športová postava, blond krátke vlasy. Raj pre oči dievčat i žien. Sebavedomý, prvotriedne oblečený, vysoký, ale oči chladné.

„Splnil si úlohu? Našiel si to?“ Mladík vykročil, noviny letia oblúkom na stôl, mrazivo sa blíži, Fricovi vstáva každý chlp na tele, je elektrizovaný jeho energiou.

„E…ešte nie, pracujem na tom.“ Tíško špitol Fric, krčí sa pred Fredericcom, čaká útok.

„Mno, čas sa ti kráti. Ok, som tu skôr oproti plánu… máš ešte 48 hodín. Trest poznáš. Fric, dostal som pozvanie madam, oficiálne o chvíľu prídem, uvedieš ma a my sa nepoznáme!“ Fredericc nečaká na odpoveď, je mu jasné, že Fric nemá na výber.

Vytratil sa do parku, hlučne kráča príjazdovou cestou k vile, píska si, pohadzuje špacírkou a snáď sa aj teší na pár chvíľ rozptýlenia…

 

- – -

Kristián je netrpezlivý, pobehuje, vykúka zo dverí i okien, čaká Fredericca.

„No konečne!“ Zbadal mladíka prichádzať, beží mu v ústrety. Fredericc zmerčil chlapča, roztiahol ruky, kľakol si na zem a čaká to malé tornádo, čo beží k nemu o dušu. Kristián mu vletel do náruče, tuho stíska blonďavú hlavu.

„Buď pozdravený, Kristián, tvoja prítomnosť je pre mňa požehnaním!“ Fredericc vstal, roztočil oboch, až chlapec výska strachom.

„Si stále rovnako bláznivý! Prestaň, bude mi zle! Fredericc, potrebujem pomoc.“ Kristián drží jeho hlavu v malých ručičkách, dívajú sa priamo do očí, chlapec mu otvára svoju hlavu aj srdce. Fredericc preberá sústredene všetky dostupné informácie z očí Kristiána, zapisuje pozorne do vlastnej hlavy.

„Bolo mi hneď jasné, že Lukrécia zasa vyvádza. Inak by si ma tak rýchlo nešikoval k sebe. Ok. Pomôžem ti ako miliónkrát pred tým. Mám ťa rád… bude ťa to stáť…“

„Nič. Nič ma to nebude stáť, ty to robíš rád!!! Veľmi rád pokoríš, ponížiš, porazíš svoju staršiu sestru Lukréciu!!!“ Kristián mu pacol po nose.

„Ok. Máš recht!“ Súhlasí mladý muž.

„Priniesol si všetko potrebné? Nezabudol si na nič? Pamätáš sa minule…“

Kristián si spomenul, ako im takmer nevyšiel posledný plán.

„Sacrebleu! Dokedy mi to budeš trieskať o hlavu? Vynašiel som sa!“ Hnevá sa Fredericc, sám by najradšej zabudol na svoj prešľap a tento pidimužík mu to stále predhadzuje pred oči.

„Poď ma radšej predstaviť madam. A kto som?“

„Môj priateľ a poznáš aj Wandu.“

Fredericc sa zarazil, nálada mu klesla.

„Wanda je tu s vami? Sakra, Kristián, to nebude robiť dobrotu. Vieš, že po mne ide… ja, nemôžem, nechcem s ňou byť.“

„Neboj sa, to osud vyriešil. Našla si nový objekt. Heh, možno budeš aj žiarliť.“ Kristián podpichuje svojho mladého strýka. Už sú pri vile, Fric stojí teatrálne vo vchode, čaká.

„Fric, pán Fredericc bude u nás bývať istý čas. Priprav mu izbu vedľa mojej, ale najprv nás ohlás u madam.“

„Ako si želáte.“ Fric odchádza, Kristián skáče pohľadom na Frica i Fredericca a má pocit, akoby sa títo dvaja poznali.

„Fredericc, bol si tu už niekedy? Myslím v Hendersone.“ Chlapča striehne.

„Je to možné… nechceš odo mňa, aby som si pamätal za tie roky všetky výlety, však…“ Fredericc si musí dávať sakra bacha, Kristián je silný protivník a citlivý.

„Nie, daj ma už dole, šup za madam.“ Nebudú predsa čakať pred domom.

 

- – -

Lenže celé privítanie Kristiána a Fredericca sleduje Zaida spoza závesu. Mladý muž je krásny ako Damon, jeden je tmavý a druhý svetlý… vlasy, odtieň kože, celkové vyznenie osobnosti – aspoň sa jej tak zdá…

„Kristián, ty máš zaujímavého priateľa. Mohol prísť aj skôr, možno by som ho vymenila za Damona… hmm.“ Zaida sa mlsne usmieva.

 

- – -

Pohľad na telefón 08.00 hod.. Damon zmizol od Zaidy, lepšie povedané, bol vyhodený Zaidou. Usporadúva si myšlienky, povinnosti, hľadá lístok s rozpisom prác od Frica.

„Do prdele, kam som ho dal… jasné čierne džínsy, vačok… nóó, tu si. Dnes zasa v športovom a smer povala, upratať, vytriediť… nájsť krabicu s vyšívaním pre madam. Ja som tu fakt dievča pre všetko. Dobre, idem na to… rozhodne je to lepšie, ako sa nechať desiť pohľadom na Zaidu! Bŕŕ, fuj to je hnusná baba!“

Skok do kúpeľne, tmavý športový ohoz ho čaká, rovnako ako Wanda pri dverách. Damon sa chvatne prezlieka, zdržuje ho vreštiaca sms-ka. Ledabolo drapne protivný telefón, vypadne mu z ruky a šmýka sa až k Wande pri dverách. Žieňa mu chce pomôcť, zohýba sa pre mobil, no Damon skáče hlavičku, aby bol pri ňom prvý. Je rýchlejší a tento raz sa mu podarí zatajiť červenú sms-ku od Lucienne. Wanda len nechápavo krúti hlavou.

„Motýlik môj, milé prekvapenie! Čo máš nové?“ Damon vstáva, súka sa do odevu, skúma zničenú tvár milenky, telefón schováva do bezpečia vrecka.

„Damon, bojím sa dnešného večera. Lukrécia je nahnevaná, Kristián rozbehol akýsi plán, nechce mi nič povedať. Obávam sa len o teba… vrchnosť sa bude ruvať medzi sebou a ty prídeš k úhone!“ Už jej letia slzy, strach ňou lomcuje.

„Ste tu samí bobríkovia mlčania… tak sa ti to vrátilo od spolubojovníka? Kristián nepustí žiadne info, dobrý pocit, poznám ho! Uži si. Vážne… dobrovoľne sa neožením, nie so Zaidou! Rátam s pomocou Kristiána… musím teraz mazať na povalu, Fric ma hádže do všetkých zadrbaných kútov pozemku i vily. Poď sem.“ Mocne objíma Wandu, tíši ju, bozkáva poddajné pery.

„Túžim po tebe, motýlik môj, spomienka na tvoje nádherné telo… och, bože… musím ísť… neskôr sa uvidíme, potom budem len tvoj, sľubujem, neuteč mi, prosím!“ Roztúžený Damon jej šepká do ucha, silou vôle sa odtŕha od Wandy, vyprevádza žieňa, berie vlčiaka so sebou a už hľadá prístup na povalu. V rýchlosti číta sms-ku od Lucienne. Nervózny displey žmurká červeno.

 

Odosielateľ: 666

DRUHÉ KOLO U ZAIDY SI PREHRAL! VLASTNE MÁŠ ŠŤASTIE, ŽE SA TI NEPODARILO ZAIDU DOTLAČIŤ DO ODKLADU SOBÁŠA, UŽ BY SI TÚTO SMS-KU NEČÍTAL!!! DOBEHNI SI ZAMEŠKANÚ PRÁCU, VEČER BUĎ PRESNÝ, OČAKÁVA ŤA SKVOSTNÁ NEVESTA I BUDÚCNOSŤ!!! LUCIENNE

 

Upírom lomcuje hnev, zúri, vidí červeno ako býk: „Suka podrbaná! Ešte nie je večer a nie som ženatý! Uvidíme kto z koho, ty sučina prašivá!“ Damon prská jedom, adrenalín mu strieka ušami.

Posledné úzke dvere na poschodí vedú na povalu, strmé schody do neba. Royal Agaric ich pozná, bez problémov vybehne hore, Damon za ním.

„No do riti! Však to je veľké ako štadión… Fric, toto neupracem ani do Vianoc!“

Damon vstúpil hlbšie na povalu jedovito kopol do prvej krabice, obsah sa rozletel po okolí a Damon ostal v nemom úžase…

Text : IVETKI,  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby:

  1. Damon Salvatore – upír
  2. Lucienne – pani a šéfka Pekla / Lukrécia /
  3. Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší
  4. Fric – majordómus
  5. Helpless – doktor práv + notár / nemohúci, bezbranný /
  6. madam Limitless – pani vily na invalid.vozíku / nekonečná /
  7. Wanda – opatruje a chráni Kristiána
  8. Fredericc – mladší brat Lucienne
  9. Zaida – mierne telesne postihnutá mladá žena
  10. Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /
  11. Guľôčka – Kristiánov čierno-biely potkan
  12. Akinn – Kristiánov yorkshirský teriér


Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Přátelství je součást lidského štěstí.“ Jan Werich