Devil’s Night – 19.part

povídky

Fanfiction povídka Devil’s Night – 19.díl. Autorkou příběhu je IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se postarala LadyM. Pokračování u nás na webu najdete ve čtvrtek. Všechny díly pohromadě naleznete zde. Budeme rádi, když nám zanecháte komentáře. Skvěle se bavte.


Damon si spomenul na doktora Helplessa: „Myslíte, že doktor má ešte všetky údy na pôvodnom mieste?“

„Mne by vyhovovalo, keby mu Lukrécia strčila jeho vlastnú odtrhnutú nohu do papule!“ Wanda sa striasla pri pomyslení na pokus o jej znásilnenie doktorom.

„Nieže tak Wanda, doktor zohrá dnes večer predsa dôležitú úlohu… musí sa postarať o všetky písomnosti a zajtra ráno musí vystaviť potvrdenie o splnení manželských povinností, tuto, ženícha!“ Fredericc si zasa uťahuje z Damona, upír len vrčí pobúrením.

 

Z diaľky k nim doliehajú zvuky motorov, k vile sa blížia tri veľké čierne autá.

„To je kňaz?“ Diví sa Wanda. Fredericc vybuchol smiechom: „Ty si trdlo, kňaz v opancierovaných autách s tónovanými sklami? To ich bude oddávať sám pápež? Nezdá sa mi.“

„Tak kto prichádza na môj sobáš?“ Damon žmúri proti slnku a raz nevie koho sem čerti nesú…

- – -

Len jedna osoba vie presne, koho priváža konvoj áut. Táto persóna zosnovala plán vo svojej temnej hlave, práve teraz sa vyhrieva na lavičke pred vilou a nesmierne sa teší, ako všetko do seba zapadá.

Damon odtrhol zrak od áut, zadíval sa na Fredericca i Kristiána… skúmavo pozoruje oboch. Kristián sa zdá byť dosť prekvapený, nezodpovedaná otázka v jeho očiach vraví sama za seba.

Zato Fredericc spokojne úži oči, sebavedomý úsmev na krvavých perách je odpoveď pre Damona.

„Koho si zavolal?“ Damon vyštekol ticho otázku na Fredericca. Kristián s Wandou ohromene otočili hlavy, Fredericc je zaskočený.

„Čo? Prečo?“

„Nie prečo, ale koho??“ Damon sám nevie prečo útočí na Fredericca, veď je predsa dobré, ak sa do boja za odloženie, či sabotovanie sobáša zapoja aj ďalší…

„To je mimo dohody. Kto prichádza?“ Kristián zapichol podráždené oči do strýka Fredericca.

„Všetci pokoj a rozvahu! Máme pred sebou ťažký boj s Lukréciou a potrebujeme dvojité istenie. Prichádza ďalšia poistka!“

„Neodbočuj! Kto?“ Sykol Damon.

„Strýko Rolff.“ Zavládlo ohúrenie.

„Zaida sa bráni zubami nechtami proti prítomnosti strýka na sobáši.“ Pobavene poznamenal Damon.

„Zaujíma nás, čo chce a nechce Zaida?! Bude sa musieť prispôsobiť… pipenka naša podmanivá! Kocky sú hodené, hra sa začína!“ Fredericcovi zahoreli oči, temný úsmev preletel tvárou.

 

Prichádzajúci konvoj áut zaujal a poplašil Lucienne, šéfku Pekla. Netuší kto sa v nich vezie, ani kto pozval prípadných ďalších hostí na svadbu.

Tak dlho pripravovala plán, zdalo sa, že má vychytané všetky nedostatky. Lenže sa zjavil jej brat Fredericc a už to samé o sebe neveští nič dobré! Do riti! Kto ho vlastne zavolal? Zasa Kristián? Mala by to zistiť, ešte aj tak neprehodila s bratom žiadne slovo, čo sú spolu vo vile. Je rozhodnuté… pevným krokom generála vyšla v ústrety problémom.

 

Čierne autá zastali opodiaľ vily, vypnuté motory, no nikto nevystupuje. Nervózny tik prešiel tvárou pekelníčky, je pár krokov od lavičky; Damon sa posmešne šklebí, Wanda stíska Kristiána v náručí, Fredericc vyzývavo hľadí do očí staršej sestre.

„Damon, choď sa chystať! Zaida je už netrpezlivá.“ Vracia upírovi úšklebok.

„Ale veď mu nechaj ešte pár minút slobody… si nedočkavejšia ako Zaida!“ Kristián šľahol matku sarkazmom, preliezol na upíra, akoby ho chcel chrániť vlastným telom.

„Fredericc, kto prišiel?“ Lucienne vystrelila od boku, hodila očkom k autám.

„Viem ja? Starám sa? Užívam si slnečné neskoré popoludnie, teplé lúče slnka… príjemnú spoločnosť. Lukrécia, uvoľni sa aj ty, bo budeš mať vrásky.“ Podpichuje, dráždi pekelníčku.

 

Súrodenci sa premeriavajú bojovným pohľadom, temná energia plápolá v oboch srdciach, telá napnuté, pripravené k boju.

Stovky rokov sú rivalmi na život a na smrť… no, na smrť nie, sú nesmrteľní. Jednako zvádzajú nekonečný boj o nadvládu nad Peklom. Dočasne boj vyhrala Lucienne, ona je šéfka, ona rozhoduje a Fredericca čaká ďalší boj o moc. Možno nabudúce…

Preto tak často pomáha Kristiánovi škádliť sestru, robiť prieky, podrazy, úskoky, nečestne bojovať; v zásade to isté, čo jeho sestra. Dnes je len ďalší článok bojov na pretrase.

Vlastne nie… Lukrécia je dnes napätejšia, podráždenejšia ako zvyčajne… tak to jej musí veľmi záležať na dnešnom sobáši. Áno, je pre ňu dôležitý a o to viac sa musí Fredericc snažiť!

 

Kristián jasne cíti vnútorný nepokoj matky, nabudeného Fredericca k boju. Rokmi zohraná dvojica odporcov proti Lukrécií, Kristián a Fredericc, bude musieť použiť všetku svoju prefíkanosť… silou nad ňou nezvíťazia, len úskokom, nečakaným zvratom, podlým konaním, klamstvom, nátlakom… bežná vec v politike, v senátoch.

 

Damon zviera v náručí chlapča, ak bude potrebné, ochráni ho, zabojuje, schová, postará sa… za krátku dobu, čo sú spolu vo vile, mu Kristián prirástol k srdcu. Upír netuší ako, ale chlapčiatko mu prenastavilo city, vkradlo sa do obrneného srdca Damona a už tam tróni, kraľuje, má veľkú časť len pre seba. Zvyšný diel srdca si rezervovala pre seba Wanda. Ďalšia záhada… tichá, tajomná, krásna a príťažlivá… Damon, starý harcovník vo vzťahoch, nikdy nešiel ďaleko pre priame slovo, hoc bolestivé. Ženy mu skracovali nekonečný čas na Zemi, nekonečnú nudu, boli jeho obživou, krvnou bankou, onucou, rohožkou, niekedy bútľavou vŕbou… občas zaujímavým spestrením… ale Wanda, to je čosi iné.

Krehká i silná zároveň, tajomná i priama, ustráchaná i odhodlaná, plná vášne i studu… samý protipól a k tomu zvodné telo, ladnosť srnky, bojovnosť medvedice… skrátka Damon sa zamiloval.

A je to vážne, zamiloval sa, ako somár do kopy sena!

A bojí sa o Wandu…

A bojí sa o Kristiána…

A nenávidí tento svoj strach, oslabuje ho pred nepriateľom, robí ho zraniteľným, menejcenným a to Damon nenávidí ešte viac! Do prdele! Má proti sebe najpodlejšiu ženu sveta, snáď samotného Satana v sukni! To nebude len prechádzka ružovým sadom…

Nie, nie, nesmie sa spoľahnúť len na Fredericca, či Kristiána… musí dačo sám podniknúť… správne poznamenal Kristián… pri Lucienne treba improvizovať.

 

„Ok, bratríček. Tak prečo si prišiel?“ Lucienne mení taktiku.

„Predsa za hlasom svojho srdca! Však miláčik, dlho sme sa nevideli, prepáč prosím, mal som veľa povinností.“ Fredericc láskyplne špitá smerom k Wande, nečakane sa nahol, vzal ju okolo pliec a náruživo pobozkal.

Wanda len zaklipkala očami, jemne prikývla, ustála bozk, hoci jej jatrí rany, kmáše srdce… Fredericc bol jej prvá láska, lenže sa nešťastne rozišli, to ale Lucienne nevie.

Damon pri pohľade na bozk napol všetky svaly, pripravený brániť dámu svojho srdca, no Kristián ho jednoznačne zatlačil späť na lavičku, zablýskal očami na znak nesúhlasu.

„Hlas srdca! Ha, ha, myslím, že tento vlak ti ušiel zo stanice.“

„Čo tým chceš povedať?“ Zaburácal Fredericc.

„Že tam darmo zvoníš, nikto nie je doma, je zhasnuté, koniec muziky, nie je o čom.“

„Budeš len plytko ohovárať, urážať?“

„Ale braček, vravím pravdu a čistú.“ Lucienne so zadosťučinením rýpe.

„Akú pravdu?! O čom to, do riti, hovoríš?!“ Fredericc hrá urazeného a darí sa mu, pekelníčka je presvedčená, že zaťala do živého. Vyhovuje to jej plánom, ak sa náhodou spojil Fredericc s Damonom, ona má šancu teraz prekaziť spojenectvo skvelým ťahom, neverou… božský dôvod, starý ako sám svet, ale bude vždy účinný.

„Vravím o vlaku, ktorý ti ušiel… vláčik hľadal tunel a našiel, celý sa tam schoval. Je to tak, tunel bol plný vláčika.“

„Ty chceš povedať, že… Lukrécia, poď nabok!“ Fredericc hrá predstavenie na sto percent, podráždene vstane, násilím vezme Wandu kus bokom od lavičky, druhou rukou kmasne sestru a ťahá obe preč.

 

Kristián všetko prekukol: „Damon, ticho seď, to je len Fredericcova hra a Lukrécia mu to žerie. Zatiaľ.“

„Počkaj parťák, Wanda mu skutočne kedysi patrila?“

„Áno, ale dávno. Nepohodli sa a rozišli. Wanda dlho trpela, tak nám Fredericc zmizol z očí, nechcel ju trápiť.“

„Prečo sa rozišli?“ Damon šepká, oči nespúšťa z Wandy.

„Spýtaj sa jej sám. Ja sa do súkromia nestarám, iba občas. Napríklad v tvojom prípade… keď som ti Wandu postrčil do kúpeľne. Bol si rád, nie?“ Kristián si vychutnáva napätie Damona, jeho ochranársky pud.

„Parťák!“ Vrčí upír.

„Nemáš začo. Nechcem detaily, len mi povedz, čo si o tom myslíš.“ Pobavený úsmev drobného Kristiána provokuje.

„Do prdele! Je to tak mätúce, si malé decko a nie si! Čo si o tom myslím… slnil si mi sen. Díky kámo, máš to u mňa.“

„Wanda z teba šalie, som s ňou dlho, poznám ju. Fredericc jej zlomil srdce, mám mu to za zlé!… Naprav to Damon! Buď jej novým snom! Wanda si nezaslúži viac trpieť! Ale boha tvojho, daj si na mňa bacha, keď jej ublížiš ty sám! Kruto zaplatíš, parťák… to len aby bolo jasno medzi nami!“ Chlapčiatko zarylo pršteky do pleca upíra, vynútilo si jeho pohľad.

Damon zíra do očí Kristiána a akoby hľadel na dno samotného Pekla, des sa mu vkráda do duše, inštinkty cúvajú pred malým pekelníkom, zmysly varujú… Upír vydýchne nepokojom a Kristián prikývne, je spokojný, s Damonom si práve porozumeli bez slov.

 

Lucienne, Fredericc s Wandou divoko diskutujú v hlúčku bokom. Práve sa otvorili dvere na jednom z áut, vystúpil vysoký chlap, jednoznačne gorila… otvára zadné dvere a Kristiánovi zasvietili oči: „Damon, improvizujeme. Hráme sa na naháňačku, chytaj ma, bez diskusií, ale buď pomalší ako ja.“ Chlapča vybehlo po trávniku, Damon nešikovne za ním.

„Nechytíš ma, nechytíš!“

 

Starý pán vystúpil z limuzíny, Kristián obehol auto, napálil v plnej rýchlosti do otvorených dverí a zviezol sa k nohám pána.

„Ááuu, moja hlava.“ Chlapča si šúcha hrču na kotrbe, po očku sleduje okolie.

„Kriste pane! Nestalo sa ti nič? Si celý? Ale asi si slepý!“ Vrčí starý pán, oklepáva sa zo šoku.

„Budem ok. Dobrý deň, sorry, som Kristián.“  Vstal, podáva ruku pánovi, fixuje ho pohľadom, začína ovplyvnenie…

 

Ozaj, už som Vám, milí čitatelia, spomenula, že Kristián vie, ako jediný z pekelníkov ovplyvňovať? Nie? Tak pardon. Lucienne a Fredericc dokážu len hypnotizovať, Kristián aj ovplyvňovať. Ako prišiel k ovplyvňovaniu? Poviem neskôr… teraz späť k deju.

 

Fixovaný pohľadom, pán podá ruku: „Ahoj, som Rolff. Rád ťa spoznávam, aj keď za mizerných okolností.“

„Pán Rolff, teší ma. Máte krásne auto, môžem sa pozrieť dnu, prosím? Budete ma sprevádzať.“

„Samozrejme, poď.“

Gorila stojí pri dverách, Damon dobehol, sonduje situáciu, čaká na pokyny Kristiána: „Vravel som, že ma nechytíš! Idem sa pozrieť na auto pána Rolffa, počkaj ma.“ Chlapča sa vyštveralo hore, pán nastúpil tiež a Kristián zabuchol dvere.

 

- – -

Prípravy na sobáš vrcholia, salón je vyzdobený, stredom vedie cestička vysypaná lupeňmi ruží, oproti dverám pri krbe je provizórny oltárik pre kňaza, kúsok bokom stolík pre notára.

Po bokoch salónu pár stoličiek, ľavá strana vyhradená svadobnému stolu, ktorý sa prehýba pod náporom dobrôt. Studené misy, šaláty, chlieb, pečivo, koláče, zákusky, torty, slané pečivko, muffiny, ovocie, zelenina, šumivé nápoje, ovocné šťavy, alkohol, víno, šampanské…

Nechýbajú vázy plné kvetín s opojnou vôňou, veľa sviečok, všetky svetlá rozsvietené.

 

Madam Limitless sedí na invalidnom vozíku pri vchode do salónu. Zasnene pozoruje vyzdobený salón, spomína na svoju mladosť, na čas, kedy aj ona mohla mať podobnú slávnosť a byť tam kráľovnou… lenže práve vtedy sa zjavil priateľ Rolff a všetko sa pokazilo! Áno, všetko sa prepadlo do Pekla, život sa jej zmenil a aj to je jeden z dôvodov, prečo ho chce a musí vytrestať!

Rolff ešte uvidí, čo dokáže madam Limitless!

„Fric, kde si?“ Podráždená fistula v hlase rozbila pohodičku salónu. Ešte stále slabý majordóm sa prišuchtal: „Prosím, madam.“

„Ako sme na tom s osadenstvom? Kto je prítomný a kto chýba? Muzikanti?“

„Myslím, že sme už všetci… tri slúžky, ja, šiesti muzikanti, slečna Zaida sa chystá u seba v izbe, doktor Helpless dokončuje podklady pre sobáš, Damon, Kristián, Fredericc, Wanda sú v parku… aha, ešte dve nechutné gorily pri vchodových dverách sponzorované madam Lucienne, kde je ona sama netuším… ááá ešte nedorazil kňaz. Myslel som pôvodne, že kňaz prišiel v konvoji áut, ale zjavne som sa zmýlil. Takže… ehm, máme pred vilou tri autá a ja netuším kto je v nich a koľkí.“

Madam zneistela, predsa nikto viac sa nemal zúčastniť sobáša… sakra, zasa problémy?

„Si majordóm, začo ťa platím! Zmizni zistiť kto prišiel a kde je kňaz! Prac sa!“ Vyštekla, otočila vozík… potrebuje pokoj, kúsok sladkosti, cukru, niečo dobré na nervy… zabočila do kuchyne aj so svojou ponurou náladou.

Konča stola sa na ňu usmieva čokoládový špic!

 

- – -

Našu nastávajúcu nevestu sme opustili zruba pred troma hodinami. Už tou dobou kmásaná stresom, nervozitou. Gánila na biele svadobné šaty a horko ľutovala, že sa dala presvedčiť na bielu farbu. Jej šatník sa skladá prevažne z čiernej a tmavej farby, rozhodne nič svetlé, nedaj bože biele!

Náhradné riešenie? Veď už nie je najmladšia nevesta, môže ísť aj v tmavých tónoch… a napokon, ona je niekto, ona je predsa Zaida Rolff! Keď si zmyslí, môže sa vydávať aj v čiernej… no, nebude to až príliš?

Čierna, akoby šla na pohreb… ho, hó, to rozhodne nie! To teda pohreb nebude!

Berie si Damona Salvatore, vysnívaného mladíka!

 

Zaida zvolila čiernu… dlhé čipkované šaty, dlhý rukáv, bohato riasené, strihané v páse, s roláčikom tesne a vysoko ku krku. Biely klobúčik s krehkým závojom len po spodný okraj tváre a biele rukavičky. Nevtieravý parfém, jemná vôňa konvaliniek. Bez šperkov… dostane predsa obrúčku a jej najväčším šperkom bude Damon!

Kritický pohľad do veľkého zrkadla… dlhé čierne šaty po zem bez vlečky sú k nej ústretové, dostatočne skrývajú handycap, mierne skrútené nohy i ruky. Riedke vlásky zakamufluje klobúčik, závoj zjemní znetvorenú tvár.

Čierna ju robí vyššou, štíhlejšou… Zaida sa usmieva na seba, spokojne žiari. Celý deň počuje pracovný hluk v dome, prípravy na sobáš a vo vedľajšej miestnosti chystajú izbu pre mladomanželov. Práve sa zavreli dvere, hodiny nekompromisne hlásia 17.45 hod..

 

Bože, ešte pár minút a budem Zaida Rolff Salvatore.

Nečakaný nepokoj skrútil žalúdok ženy… uvedomila si, že za pár hodín vojde do vedľajšej miestnosti s Damonom. Zvedavosť hryzie, nedá pokoja… Zaida túži nakuknúť jedným očkom vedľa… môže to spraviť nepozorovane, jej izba je prepojená s vedľajšou dverami, dokonca má od nich kľúč.

Tak na čo ešte čakáš?

Kľúč zaštrkotal, nervózna ruka stisla kľučku, posunula dvere.

Zaida stojí ohromená na prahu svojho nového sna, obrovská mladomanželská posteľ pripravená pre ňu a Damona…

Text : IVETKI,  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby:

  1. Damon Salvatore – upír
  2. Lucienne – pani a šéfka Pekla / Lukrécia /
  3. Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší
  4. Fric – majordómus
  5. Helpless – doktor práv + notár / nemohúci, bezbranný /
  6. madam Limitless – pani vily na invalid.vozíku / nekonečná /
  7. Wanda – opatruje a chráni Kristiána
  8. Fredericc – mladší brat Lucienne
  9. Zaida – mierne telesne postihnutá mladá žena
  10. strýko Rolff / strýko Zaidy /
  11. Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /
  12. Guľôčka – Kristiánov čierno-biely potkan
  13. Akinn – Kristiánov yorkshirský teriér

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Když už člověk jednou je, tak má koukat aby byl. A když kouká, aby byl a je, tak má být to, co je a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“ Jan Werich