Devil’s Night – 21.part

Fanfiction povídka Devil’s Night – 21.díl. Autorkou příběhu je IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se postarala LadyM. Pokračování u nás na webu najdete ve čtvrtek. Všechny díly pohromadě naleznete zde. Budeme rádi, když nám zanecháte komentáře. Skvěle se bavte.


Ale ešte ktosi chýba… jednoduchý mozoček analyzuje a výsledok sa dostaví za pár minút: „Kde je kňaz?“

Otázka rozvlnila vzduch. Majordóm opatrne odpovedá: „Prepáčte, madam, ešte nedorazil.“

Situáciu využíva Fredericc: „Navrhujem krátku spoločnú prechádzku parkom. Kňaz sa dostaví, určite ho zdržala len dáka nepodstatná vec.“

Všetci mlčia, čakajú na ortieľ madam: „Dobre. Choďte. Fric, ku mne.“

Spoločnosť sa vytráca von hlavným vchodom, posledný kráča Damon. Chystá sa dobehnúť Wandu a prehodiť s ňou zopár slov, ale zastaví sa vo dverách, obzrie a srdce mu poskočí prekvapením. Z kuchyne práve vykročil kňaz, smeruje k upírovi: „Prepáčte, kde sú všetci? Ehm… Damon??? Si to ty?“

„Otec Javier???“

„Čo tu robíš?“ Kňaz nechápe súvislosti.

„Možno sa žením? Nie tak celkom?“ To už Damonovi svietia oči radosťou, široký úsmev víta priateľa, gesto rozovretej náruče vraví za všetko.

„Prosím? Ako sa dá nie tak celkom oženiť?! Poď sem, ty kujon, nevidel som ťa večnosť a sľúbil si, že sa zastavíš!“ Kňaz objal upíra.

„Viem a prosím o prepáčenie. Otče, potreboval by som drobnú láskavosť…“ Damon ťahá kňaza k sebe do izby, hľadá veľký blok s perom. Majú len pár chvíľ, Damon musí písať rýchlo a zrozumiteľne…

 

- – -

 

Pár minút pred pol siedmou kňaz stojí pri krbe, pripravený k obradu, sústredený.

Fric nasmeroval spoločnosť do salónu, obrad môže začať.

Damon sedí v rohu salónu, bledý, zamyslený. Uhrančivý pohľad Lucienne ho prinúti zdvihnúť zrak.

„Čo je? Si bledý ako stena.“

„Potrebujem krv, som hladný a nervózny.“

„Teraz? Zbláznil si sa? Niečo si zajedz!“

„Krv!“

Lucienne teká očami po prítomných, hľadá obeť.

„Fric?“

„Nemá čas.“

„Kňaz?“ Drzá poznámka o priateľovi a diabolský škleb Lucienne dráždi už tak vytočeného upíra.

„Dám si z teba! Poď bližšie, ak nemáš strach!“ Hrozivo vrčí, bodá krvilačnými očami.

„Ou, zasa máš náladu pod psa. Čo Wanda?“ Nový pokus pekelníčky.

„Je takmer nahá, kde si mám z nej vziať? Bude to vidieť!“

„Ok. Tak moja gorila a z ruky! Ale nieže ho vypiješ!“ Lucienne pokynula ochranke, mávla na brata i Wandu, spakruky vyšklbla veľký časopis o histórií Vatikánu.

„Potrebujem pomoc, postavme sa tesne vedľa seba, Damon je bez nálady,  žiada krv.“

Fredericc vzal časopis, roztvoril ho, po oboch stranách sa k nemu pritisli baby, hlavy pri sebe; Fredericc spúšťa prehliadku Vatikánskych pamiatok, zapálene vysvetľuje a dámy zaujato pozorujú obrázky.

Ochrankár čaká za Fredericcom, Damon ovplyvňuje: „Stoj pokojne a ticho, daj mi pravé zápästie. Zabudneš na všetko, čo sa tu stane.“  Hostina môže začať.

Upírovi sa po chvíli vracia farba do tváre, útroby sa plnia životodarnou tekutinou a gorila vädne, ako uhorka koncom leta.

„Damon, stačí!“ Lucienne kopla vzad, silou trafila upíra.

„Au! Nekop, kobyla! Som v bielom, zašpiníš ma!“ Zasipel uštipačne a  Fredericc vyprskol smiechom nad absurdnosťou situácie.

„Boha jeho, my sme teda spolok. Damon, máš krv na perách, pozor!“

Ochrankár sa odmotal bokom, drink a čerstvý vzduch mu pomôže.

 

- – -

Madam Limitless pristála s invalidným vozíkom vo dverách salónu: „Fric, zabehni pre Zaidu. Všetci na miesta, začíname… otec Javier, ujmite sa vedenia, prosím.“

Doktor schádza s nevestou dolu schodmi, Zaida celá v čiernom, len klobúčik a rukavičky biele. Doktor má obviazané obe dlane, ľavá ruka navyše zavesená na krku v gáze, pridŕža zložku s dokladmi. Pravá ruka podopiera stresovanú nevestu, ktorá pôsobí dojmom, že každú chvíľu sebou praští o podlahu.

„Pokoj, Zaida! Čo sme si hovorili v izbe?“

„Dívať do zeme, myslieť na príjemné veci, dýchať.“

„Výborne, tak sa toho budeme držať.“

Lucienne narušila predsavzatie nevesty, vložila jej do rúk bohatú kyticu frézií. Kvety omamne zavoňali, Zaida nasala labužnícky arómu.

Tichá melódia škádli uši, všetci sledujú neisté kroky ženy.

 

Damon, ako biely anjel pri oltári čaká svoju čiernu harpiu, zle skrýva pobavený úškrn… jeho temné ometlo zavesené do doktora sa blíži uličkou vysypanou lupeňmi ruží, zápasí s mrákotami, ovieva sa kyticou frézií. Pohľad pre bohov!

Unavený doktor sa konečne zbaví záťaže, nevestu zahákne do ženícha, pristúpi k svojmu stolíku.

 

Otec Javier znepokojený stavom nevesty prehovorí: „Ste v poriadku, dieťa moje?“

„Áno, otče.“

„Môžeme teda začať? Nepotrebujete si oddýchnuť?“

„Začnime.“

„Alebo sadnúť? Môžeme spraviť výnimku.“

„Nie. Vydržím.“

„Dobre teda.“ Kňaz prebehol očami celý salón, všetkých prítomných.

 

Priamo pred ním naklonená nevesta k ženíchovi, zavesená ako hák na vagóne, ženích jej pomáha aj druhou rukou, drží Zaidu okolo pása, vyrovnáva náklon, ako sa dá. Hoc je silný, výraz v tvári volá o pomoc. Ešteže sa stihol nakŕmiť!

Ou, skrátiť obrad na minimum, lebo Damon príde o kríže a zrútia sa mi tu obaja!

Za Damonom stojí Fredericc, celý v čiernom, baví sa na problémoch ženícha, kútiky úst cukajú vyššie a vyššie. Vedľa stojaca pôvabná čierna Wanda zarazene čaká katastrofu. Biele chlapčiatko v jej náruči sústredene pozoruje nevestu a zdá sa byť pripravené zasiahnuť.

Zvyšní prítomní to chcú už mať za sebou.

Kňaz zavrel modlitebnú knižku, vylovil z pamäte najkratšiu reč, aj tú osekal…

 

Zaidu láme strach, neistota a nervozita, dlhé mesiace nebola v žiadnej spoločnosti, takmer stále zavretá v izbe. To si práve vyberá svoju daň. V absolútnom strese visí na Damonovi ako onuca, neschopná pohybu. Vníma vzdialené tóny hudby, kňaz  s oltárom sa rozmazáva… áno, čosi vraví… čosi sa pýta? Otec Javier opakuje otázku už druhý raz: „Zaida, dieťa moje, beriete si…“

Počkať, počkať, on sa pýta už mňa? Ja som druhá v poradí, to už odpovedal aj Damon? A čo povedal? Berie si ma, či nie?

Zaida otočila hlavu na Damona: „Hej, teba sa už pýtal?“

Upír vyvalil oči na Zaidu prekvapením: „Áno!“

„A?“

„Čo a?!“

„Čo si povedal? Berieš si ma?“

„Áno! Spíš, si opitá, urieknutá, nadrogovaná?!“

„Nie! Som Zaida. Zaida Rolff a budem Zaida Rolff Salvatore.“

„Nebudeš, pokiaľ neodpovieš na otázku!“ Sykol upír.

„Aha. Tak kto chce čo vedieť?“ Zaida zdvihla hlavu, vrazila kyticu frézií Damonovi pod nos.

„Na! Podrž to!“

Upírovi urgentne chýba tretia ruka, dve už má plne zamestnané držaním nevesty vo zvislom smere! Poplašený pohľad stočil na Kristiána, ticho prosí o pomoc.

Chlapča šťuchlo do Fredericca a pekelník ladným oblúkom odňal kyticu neveste, presunul ju do rúk Wandy: „Prosím, my lady, dnes pomáham ako viem!“

 

Nemiestna otázka nevesty zmrazila obrad. Fredericc sklonil hlavu, ramená sa mu trasú, smeje sa… tak nevšednú svadbu nezažil!

Kňaz zachraňuje čo sa dá: „Ehm, dieťa moje, ja som sa pýtal, či si dobrovoľne berieš…“ A zasa nedokončil otázku. Zaida vypálila do útoku.

„Damona si beriem… áno, beriem si dobrovoľného Damona… teda… ehm, dobrovoľne si ho beriem… ja… aj keď… možno… keby mal záujem Fredericc… vzala by som si Fredericca. Moment, otče, musím to zistiť. Alebo… mohla by som si vziať aj oboch? Ale to len čisto teoreticky…“

Otec Javier ustúpil ohromením o dva kroky vbok, narazil do obrovskej vázy plnej vody a kvetov, prevrhol ju, spôsobil potopu.

 

Lucienne, šéfka Pekla, má oči i uši na stopkách celú dobu. Pozoruje bdelým okom notára i vyvádzanie nevesty. Keby nemala v tejto fraške vlastné dlhodobé investície, aj by sa kráľovsky bavila! Nesmie povoliť na ostražitosti, obrad sa rozpadáva, možno zámer brata. Je nutné bojovať ďalej, ešte nie je nič rozhodnuté, len sa nemotorne rozbiehame…

 

Slúžky sa začali drať vpred, velila im povinnosť vytierať podlahu, zachrániť dôstojnosť posvätného obradu… no posvätného už nie! Zaida zabila, čo sa dalo, aj nedalo. Damon už nevládze držať v neprirodzenej polohe Zaidu, hrozí kolaps, šikovne využíva situáciu s rozliatou vodou, vezme ju na ruky, prudko stočí bokom a oboch usadí na stoličku pri dverách. Nevesta prekvapením zíra na Damona, sedí na ňom, ako osa na bonbóne a páči sa jej to.

Obaja svedkovia nasledujú príklad Damona, každý si lapne vedľa na prdel.

 

- – -

Kňaz sa už oklepal z pobúrenia: „Vážení, zostaňte všetci na miestach. Malé prerušenie nič neznamená, o chvíľku pokračujeme.“

Díva sa vyčítavo na Zaidu a prudko premýšľa, či prikročiť k rýchlej prevýchove nevesty… rýchlokurz monogamie by sa jej skutočne zišiel. A tak farník s najlepšou vôľou prevychovať ovečku, vstúpil do jamy levovej.

 

- – -

„Zaida, čo stváraš? Si pri zmysloch?“ Damon čučí do tváre nevesty, s odporom si uvedomil jej blízkosť. Pokrútené nohy i ruky pália pri dotyku, spoza bieleho závoja gáni zohavená tvár. Telo upíra sa inštinktívne bráni ohave… Damon napne obe paže a bleskovo usadí nevestu vedľa seba na voľnú stoličku, sklepe sa hnusom.

Wanda sleduje konanie upíra v priamom prenose. Sedí opodiaľ, v náruči hojdá Kristiána. Damon zavadil pohľadom o Wandu, vypleštil okále, pery nemo kričia – Help!!!

Žieňa vyprsklo smiechom, spôsobne sa skrylo za Kristiána, očný kontakt  s upírom je naviazaný ďalej a tak naznačí perami bozk, pošle ho vzduchom k trpiteľovi, útechu zakončia pery nemo – I love you, Damon. Upír len letmo prikývne, zmučene zavrie oči, zvesí plecia.

 

Zaida reaguje neskoro na otázku ženícha: „Prečo? Som pri zmysloch.“

„Sorry, Zaida, začínam o tom pochybovať. Vaša nepozornosť a otázky…“ Fredericc sa chechce.

„Dík za pripomenutie. Fredericc, ste slobodný?“

„Áno.“

„Vezmete si ma?“ Zaida ide priamo na vec a kňaz takmer nedýcha.

„Žiadate ma o ruku, Zaida?“

„Nie, pýtam sa… vlastne, asi hej.“

„Ale vy si práve beriete Damona.“

„Vadí vám to?“

„Ani nie.“ Fredericc vybuchol smiechom; buď je našľahaná, alebo nekonečne tupá, či snáď tak prefíkaná? Čo to na nás hrá…

„Čo je tu smiešne. Odpovedzte mi.“

„Pardon, aká bola otázka?“

„Chcete ma?“

„Nie, nie, otázka znela, či si vás vezmem! To je veľký rozdiel.“

„V čom?“

„V samotnej podstate otázky, v jej hlbokom význame!“

„Ok. Skúsim znova… Fredericc, vezmete si ma?“

„Ak to vybavíte s otcom Javierom… tak áno.“ Žmurkol na nevestu a baví sa.

„Ďakujem. Ty, Damon? Vezmeš si ma?“

„Ja už som povedal áno.“ Damon sa opäť zadíval na Wandu, venoval jej zamilovaný pohľad.

„Super. Kde je kňaz?“ Zaida sonduje salón.

„Som za vami, dieťa moje! A nevychádzam z údivu! Ako sa môžete takto rúhať!“ Prísny pohľad zástupcu Boha na Zemi spražil nehodnú nevestu.

„Á, tu ste. Nezvyšujte na mňa hlas, husi sme spolu nepásli!“

„Zaida! Skutočne ste v poriadku? Zdáte sa mi omámená, reagujete nevhodne, nemiestne poznámky rušia obrad, vaše názory sú prinajmenšom zarážajúce…“ Kňaz sa rozhodol pokojnou cestou presondovať situáciu.

„Nie, nič z toho nie je pravda. Chcete odpoveď na otázku, musela som si preveriť pozadie problému, objasniť nové okolnosti. Tak ma to učili! Už mám odpoveď, otče. Vezmem si oboch.“ Nevesta konečne našla primeranú odpoveď.

„Dieťa!!! To predsa nie je možné! Ste katolíčka, mnohomužstvo je u nás zakázané, je to ťažký hriech, neprijateľné!“ Kňaz už prská jedom.

„Ou zakázané… pripúšťam… tak inak. Je možné dostať výnimku?“

„Pre Boha živého, akú?!“

„Čo je s vami otče! Veď sa sústreďte trochu! Hovoríme stále o tom istom. Výnimku v množstve ženíchov pre jednu nevestu!“

„Nie!!! Nikdy!“ Zhúkol otec Javier.

„Tichšie, otče, všetci vás počúvajú! Pozrite sa… som na svete už dajaký ten rôčik a viem, že veci sa dejú a čítajú z dvoch strán… vždy je cesta, len treba zvoliť správny prístup. Ja ho teraz, s vašim dovolením, hľadám.“

 

Zaida sa zbavila časti stresu, rozhodla sa pre oboch chlapov a kňaz jej bude brániť?! Jej panovačná podstata začína víťaziť a táto rozbehnutá, neriadená strela sa nedá zastaviť ani Bibliou, ani presviedčaním farárka s kolárikom pri krku!
„Zaida, dieťa, spamätaj sa! Nie je iná cesta! Naša viera má pevné základy a tie stanovujú jedného muža pred Bohom!“ Otec to nevzdáva.

„Neverím Vám celkom… čo skúsiť arcibiskupa? Alebo kardinála? Nie, najrýchlejšie bude osloviť priamo svätého otca. Vybavíte mi audienciu?“ Kňaz už neverí vlastným ušiam, pohľadom žiada Damona o pomoc.

„To je zbytočné! Povie vám to isté čo ja! Odhliadnuc od toho, že audiencia u pápeža je niečo mimoriadne, dlhodobo sa plánuje… nehovoriac o vašom dôvode návštevy! Neprešli by ste ani základným schvaľovaním! A vôbec, je to celé nezmysel! Ak ste riadna katolíčka, musíte ctiť základy viery a riadiť sa nimi! Pravidlá sú jednotné pre všetkých a nemenné!“ Otec Javier rozohnene šepká, máva rukami ako veterný mlyn, pobúrene klopká na Bibliu, ako základný pilier viery.

„Pche, jednotné pre všetkých? A čo Lucrecia Borgia?“ Zaida pichla do osieho hniezda a upírom zalomcoval hnev. Drzé jednanie nevesty devastuje otca Javiera.

Kňaz sa narovnal, zhlboka nadýchol, zrovnal myšlienky a bohorovným pohľadom prešiel po zarazených prítomných.

„Dieťa moje, vybrala si si nešťast…“ Nedokončil.

Damon sa už nemôže pozerať na trápenie priateľa, nikam to nevedie, Zaida sa asi zaťala a otec Javier môže nanajvýš presviedčať a poučovať.

„Prepáčte prosím, otče, skáčem Vám do reči. Dajte mi chvíľočku, pohovorím si s nevestou a vy sa zatiaľ ponúknite ovocnou šťavou. Wanda, môžeš…“ Damon skočil ku kňazovi, vyzýva očami Wandu, oboch posúva k svadobnému stolu.

 

Kývol na Lucienne, Fredericca, vzal Kristiána na ruky a všetci štyria sa posunuli bokom od nevesty.

„Do riti! Čo sa deje? Zdrogovali ste ju, ovplyvnili, uhranuli, zhypnotizovali?!“ Lucienne vypálila prvá.

„Nie!“ Takmer trojhlasná odpoveď.

„Mne je to v zásade jedno, neožením sa a budem rád! Ale je to nechutné divadlo pre kňaza! Tak čo si vyviedla, Lucienne!“ Damon potiahol pekelníčku za ruku.

„Ja nič!“

„Kristušát, čo ďalej?! Fakt to má Zaida z vlastnej hlavy?! Ovplyvním ju, poviem jej, nech si vezme Fredericca!“ Sykol Damon provokačne, naznačuje odchod.

„Už teraz si mŕtvy!“ Lucienne prepaľuje pohľadom upíra.

„Technicky vzato… máš pravdu, som mŕtvy už desiatky rokov! Som upír!“ Damon vracia zlý kukuč, blýska buľvami.

„Nech si vezme doktora Helplessa!“ Špitol Kristián.

„Ty mlč! Vezme si Damona a Damon to teraz osobne zariadi!“ Lucienne podráždene sipí.

„Keď nie?“ Upír si nemôže pomôcť, musí provokovať predráždenú kobru do krajnosti.

„Máš na svedomí Wandu! Zmizni sa oženiť, alebo chystaj funus! Hneď!!!“ Lucienne vyštekla, zvrtla sa na podpätku…

Text : IVETKI,  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby:

  1. Damon Salvatore – upír
  2. Lucienne – pani a šéfka Pekla / Lukrécia /
  3. Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší
  4. Fric – majordómus
  5. Helpless – doktor práv + notár / nemohúci, bezbranný /
  6. madam Limitless – pani vily na invalid.vozíku / nekonečná /
  7. Wanda – opatruje a chráni Kristiána
  8. Fredericc – mladší brat Lucienne
  9. Zaida – mierne telesne postihnutá mladá žena
  10. strýko Rolff / strýko Zaidy /
  11. kňaz – otec Javier
  12. Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /
  13. Guľôčka – Kristiánov čierno-biely potkan
  14. Akinn – Kristiánov yorkshirský teriér

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Snažme se žít tak, aby naší smrti litoval i majitel pohřební služby.“ Mark Twain