Devil’s Night – 22.part

Fanfiction povídka Devil’s Night – 22.díl. Autorkou příběhu je IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se postarala LadyM. Pokračování u nás na webu najdete v pondělí. Všechny díly pohromadě naleznete zde. Budeme rádi, když nám zanecháte komentáře. Skvěle se bavte.


Kývol na Lucienne, Fredericca, vzal Kristiána na ruky a všetci štyria sa posunuli bokom od nevesty.

„Do riti! Čo sa deje? Zdrogovali ste ju, ovplyvnili, uhranuli, zhypnotizovali?!“ Lucienne vypálila prvá.

„Nie!“ Takmer trojhlasná odpoveď.

„Mne je to v zásade jedno, neožením sa a budem rád! Ale je to nechutné divadlo pre kňaza! Tak čo si vyviedla, Lucienne!“ Damon potiahol pekelníčku za ruku.

„Ja nič!“

„Kristušát, čo ďalej?! Fakt to má Zaida z vlastnej hlavy?! Ovplyvním ju, poviem jej, nech si vezme Fredericca!“ Sykol Damon provokačne, naznačuje odchod.

„Už teraz si mŕtvy!“ Lucienne prepaľuje pohľadom upíra.

„Technicky vzato… máš pravdu, som mŕtvy už desiatky rokov! Som upír!“ Damon vracia zlý kukuč, blýska buľvami.

„Nech si vezme doktora Helplessa!“ Špitol Kristián.

„Ty mlč! Vezme si Damona a Damon to teraz osobne zariadi!“ Lucienne podráždene sipí.

„Keď nie?“ Upír si nemôže pomôcť, musí provokovať predráždenú kobru do krajnosti.

„Máš na svedomí Wandu! Zmizni sa oženiť, alebo chystaj funus! Hneď!!!“ Lucienne vyštekla, zvrtla sa na podpätku…

 

Damon drží na rukách Kristiána, obaja v snehobielych oblekoch. Lucienne práve neohrabane zaútočila na upírovu Achilovu pätu. Vypustila tým besného fantoma a zabijaka v upírovi.

Napäl všetky svaly, rysy tváre sa menia na vraždiace monštrum, oči temnejú, úžia sa, krvavé žilky podtrhujú pud zabijaka tesne pred smrteľným útokom. Keby pohľad vraždil, šéfka Pekla je práve po smrti!

„Suka zbastardelá! Zmija skurvená! Práve si si podpísala rozsudok smrti! Fredericc, vezmi si chlapca na ruky!“

„Ani krok! Kontroluj sa!“ Pekelník mu zastal cestu.

„Pusti ma!“

„Nikam! Tu stoj a počúvaj! Dokonči sobáš, vezmi si Zaidu. Nemáme na výber!“ Fredericc sa otočil chrbtom k Lucienne, nepozorovane vtisol lístoček do ruky Damona. Kryje ho telom, kým si upír prečíta správu – Sleduje nás neustále! Hráme navonok podľa nej a zvyšok je už zariadený! Vráť lístok Fredericcovi.

 

Chlapča pokyvuje kyticou frézií, ktorá k nemu dopochodovala súhrou náhod. Žartovne ju prirazí upírovi na tvár: „Relax, ženích! Si na lúke plnej voňavého kvietia, užívaj si! Vezmi kyticu neveste a poslúchaj.“

„Ok, ale spravím to len pre kvôli tebe, parťák.“

Damon s problémami uväznil zabijaka v sebe,  zložil chlapča na zem, vzal kvety… ide plniť úlohu.

 

- – -

Kristián nezbednými krokmi pretancoval k notárovi. Oprel si hlavu o stôl, roztopašne nazizuje do dokladov pred úradníkom a ticho štekne: „Pamätáš našu dohodu? Buď presný a splň všetko do posledného písmenka! Listinu pre Lukréciu mám u seba, tak pozor, môže ťa ľahko potopiť! Moja časť dohody je už splnená!“ Notár prehrabne vlásky dieťaťa: „Áno. Och, ty beťár, choď sa váľať na iný nábytok!“

S kyslím úsmevom vyprevádza dieťa pohľadom.

 

- – -

Upír zasadol k neveste, ovplyvňuje: „Zaida, prosím, tvoja kytica. Pozri sa na mňa. Fajn. Vezmeš si mňa, ideme dokončiť obrad.“

„Otče, môžeme pokračovať. Myslím, že sme pripravení.“

Damon ťahá nevestu pred oltárik, svedkovia zaujmú miesta za snúbencami, kňaz spýtavo hľadí na nevestu, snaží sa odhadnúť ďalší priebeh situácie.

„V poriadku. Zaida, pýtam sa ťa posledný raz. Berieš si dobrovoľne tu…“

„Áno, beriem si Damona. Skráťme to.“ Zaida hypnotizuje kyticu, vie, že to mala povedať, ale za ten svet si nevie spomenúť, ako dospela k tomuto rozhodnutiu. A jej sa nestáva, žeby si nevedela spomenúť!

„… vyhlasujem vás… a ženu… Boh spojil… nerozdeľuj… nevestu.“ Otec Javier otvára ústa, slová plynú, ale Zaida vníma len torzá, uniká jej zmysel.

 

Sakra, veď som predtým chcela čosi iné! Ale čo? A ako viem, že som chcela čosi iné? Zaida sa utápa v domnienkach, panika zapatláva mozog. Z hlbokých úvah ju vytrhol Damon, berie jej hlavu do dlaní, otáča k sebe, dvíha závoj z tváre. Pohľady sa stretli, Damonov je nečitateľný, Zaidin volá o pomoc: „Damon, neviem si spomenúť!“

„Čo? Na čo?!“

„Čo som chcela! Viem, že som predtým chcela niečo iné… alebo nie?“ Zaida zúfalo hľadá pomoc v očiach upíra a Damon poplašene zapochyboval – slabo som ju ovplyvnil?? Kurva drát, to volá po okamžitej náprave!

Priamy pohľad do vyosených očí nevesty, plné sústredenie upíra: „Zaida, vybrala si si mňa! Vymeníme si prstene, pobozkám ťa a na všetky zvyšné dohady zabudneš. Dáme si prípitok… nebudeme spolu tancovať!“

„Áno, ako povieš.“ Prstene našli správny prst, Zaida čaká na prvý bozk od ženícha.

Upír zmobilizoval všetky sily, potláča odpor k ohavnej tvári, s maximálnym úsilím spojil pery v krátkom bozku. Pre záchranu Wandy by pobozkal aj zadok orangutana!

Ženích s úľavou vrátil biely závoj pred tvár nevesty, najhoršie má už za sebou! Snáď!

 

Muzikanti pridali na decibeloch, tóny Svadobného pochodu od Felixa Mendelssohna-Bartholdyho plávajú povetrím. Zopár naškrábaných   podpisov na hlavičkových papieroch schne pred otcom Javierom i notárom.

 

Lucienne si kľakla pred madam Limitless na vozíku, tíško šepce: „Myslím, že sme práve zvíťazili, madam! Nevestička zastrečkovala málinko, ale to jej odpustíme. Pochopiteľne konala v strese.“

„Och, milá moja, chvíľami som už mala nahnané! Ešteže si zasiahla a presvedčila Damona!“

Jedna aj druhá sa spokojne usmieva – madam sa už teší na prepísané majetky v Európe na seba, nevie sa dočkať napáleného starého Rolffa. Veď on ešte uvidí, ako vie zabojovať madam!

A Lucienne? Dávno rozohrala rošádu o luxusné pozemky madam v USA a teraz… teraz budú jej!

„Moment, moja milá, ešte sme celkom neuspeli. Potrebujeme potvrdenie od notára o naplnení mladomanželských povinností.“ Madam sa nahla k pekelníčke.

„Bez obáv, vybavím, zariadim. Ujmeš sa prípitku?“

„Nie, vybav aj toto.“

„Rada.“ Lucienne to presne očakávala.

 

- – -

Damon pomohol sadnúť Zaide, sám potrebuje chvíľku odpočinku. Nechcel sa ženiť, mali tomu predsa zabrániť a už je v chomúte! Kurva robota! Krúžok z belostnej platiny ho páli na prste, odráža lúče svetla, priťahuje pohľady prítomných.

Keď ho chalani sklamú a ozaj ho oženili so Zaidou… bude zle! Fakt bude zle, potom už pôjde aj cez mŕtvoly… a odserie si to aj Zaida!

„Stále nám neveríš!“ Fredericc poznamenal.

„Je to na mne vidieť?“

„Mno.“

- – -

Personál roznáša šampanské k prípitku, všetky ruky vlastnia zlatistý mok, Lucienne povstane: „Dovoľte mi srdečne pogratulovať mladomanželom k naplneniu sna. Veď čo už môže byť pre nás väčšou odmenou ako rozžiarené tváre, plesajúce srdcia a naplnená túžba Damona i Zaidy. Prajem vám nikdy nehasnúcu vrúcnu lásku, nekonečnú úprimnosť, dokonalé pochopenie, dlhý život bez hádok a nedorozumení! Na zdravie!“

Lucienne sa ľúbezne usmieva na Damona, upírovi sa otvára nožík vo vrecku!

 

Madam si náhle spomenula na autá pred vilou a nedokončenú prácu Frica. Mal jej o tom predsa referovať! Štekne po prvej slúžke: „Zavolaj mi okamžite Frica!“

„Niečo sa deje, madam?“ Lucienne ostražito registruje dianie v salóne.

„Neviem. Uvidíme.“

„Volali ste ma, madam?“ Fric chladne stojí pri invalidnom vozíku.

„Si roztekaný, neplníš si povinnosti! Čo som žiadala od teba? Čo si mal zistiť pred vilou?“

„Madam, som plne koncentrovaný na prácu! Nič som nezanedbal. Overoval som situáciu s autami pred vilou, bol som hrubo odmietnutý a pán Fredericc vyhlásil, že vás o všetkom bude informovať. Prepáčte, mám prácu s personálom v kuchyni.“ Urazený majordómus ohrnul nos a vzdialil sa.

Pri mene brata sa pekelníčka zachvela. A začínajú sa problémy?!

„Tak… videla si to, moja drahá? Drzý starý cap!“

„Nerozčuľuj sa, má toho veľa. Mám to preveriť?“

„Nie. Nechaj tak, nebude to nič vážne. Nech to bol ktokoľvek, nenarušil nám obrad a to je hlavné.“

„Ako chceš.“ Lenže Lucienne to nestačí.

 

- – -

Vzala dva poháre moku, prisadla k notárovi: „Pán doktor, pripite si so mnou na zdravie mladomanželov.“

„Prečo?“ Doktor balí fascikle, chystá sa pomaly odísť zo salónu.

„Prečo nie? Patrí sa to.“

„Možno v normálnych pomeroch.“

„Ste namosúrený a bez nálady. Skrátim to teda.“

„Čakám.“

„Som ti stále v pätách! Vidím každý tvoj krok, počujem každé slovo! Máš len jednu možnosť, ako prežiť! Dodržať presne do písmena našu dohodu. Ty vieš, čo dokážem. Tie papiere tu nechaj a zmizni.“ Sykla jedovito.

„Práve preto, že viem čoho si schopná, si beriem všetky dokumenty so sebou. Ešte sme spolu neskončili, my dvaja sa porátame až ráno! A teraz zmizni ty! Hoc na dno samotného Pekla, kam vlastne patríš a mala by si smrdieť tam a nie tu!“ Doráňaný notár má strach, tlačia na neho z troch strán, ale ešte sa nevzdal boja.

„Odvaha ti nechýba, alebo je to len posledný predsmrtný kŕč?“ Lucienne ľúbezne zavyla.

- – -

Kristián hladká jemnú srsť Guľôčky, vlčiak Royal Agaric mu leží pri nohách a malý yorkshirský teriér Akinn roztopašne pobehuje po salóne. Chlapča po očku pozorne sleduje Lucienne, jej plné nasadenie, ostražitosť.

„Hej, starec, cítiš, ako tu iskrí temná energia?“ Chlapča sa stočilo k matke chrbtom, spoločne s Damonom hladia potkana.

„Nie. Cítim nervozitu a priam počujem prichádzajúce problémy!“

„Och, nie… čo to tu má Guľôčka?“ Kristián hrá hru pred matkou, nemôže sa s Damonom priamo rozprávať, mohla by ich počuť či už priamo, alebo cez sledovačku. Tak sa skloní nad zviera a podá upírovi lístoček s textom – Ak ti dnes ktokoľvek podá pohár s nápojom, či jedlo, vymeň to. Nesmieš nič jesť, ani piť priamo tebe ponúknuté! Damon, ver mi, všetko je vybavené! Vydrž ešte! Vráť mi lístok späť.

Upír prečítal, mierne kývol hlavou, hlboko vzdychol: „To nič nie Kristián, Guľôčka sa mohla niekde škrabnúť, ona sa rýchlo vyhojí. Buď pokojný.“

„Otče, poďte sa k nám posadiť na moment.“ Zvolal upír.

„Rád. Ďakujem.“

„Chcem sa vám ešte raz ospravedlniť. Čo dnes predvádzala nevesta bolo zahanbujúce.“

„No, trošku ma vyviedla z konceptu, ale podstatné je, že napokon našla sama seba… a teba Damon. Si šťastne ženatý muž. Dohodnem sa s ňou na návšteve, rozdiskutujeme nejasnosti a určite nájdeme spoločnú reč. Veď bdelé oko Pána a jeho nekonečná dobrota i pochopenie je všade vôkol nás.“ Otec Javier sa spokojne usmieva a upírovi potuteľne cukajú ústa.

„A ty si šikovný chlapček, sledoval som ťa pri obrade. Hneď si pomáhal, keď bolo treba, musím ťa pochváliť.“ Kňaz hladí Kristiána po svetlých kučerách.

„Ďakujem, otče. Vychováva ma matka a vždy prizvukuje, že musím konať tak, aby som sa mohol sám sebe pozrieť do očí. Otče, čo vidíte v mojich očiach vy?“ Kristián pristúpil ku kňazovi a Damon sa vyplašil. On sám naposledy videl v očiach chlapca samotné Peklo.

 

Kňaz sa pozorne díva: „Zaujímavé, vidím v tvojich očiach porozumenie a snahu pomáhať, ale vidím aj roztopaš a radosť zo života. Si správny mladý muž! Pozdravuj mamičku a keď budete mať čas, zájdite k nám na faru, porozprávame sa.“

„Dohodnuté. Nechám vás, musím za Fredericcom.“ Kristián žmurkol na Damona, schytil Guľôčku a peláši preč.

„Čo ťa vyplašilo, Damon? Chceš vedieť, čo som videl?“

Upír kaboní tvár, v tichosti rýchlo pripomína ich dohodu, že sa nepoznajú. Zakašle a priloží si prst na ústa.

„Nanajvýš ste mohli zazrieť kus detskej fantázie, silu ducha. Odbočím. Tancujete, otče? Myslím, že by si s vami Wanda rada skočila.“

„Och, syn môj, dobre dávno som netancoval. No, nie, nehodí sa, aby kňaz krepčil na svadbe.“

„Hovorí kto?“ Damon sa škerí ako prasknutý orech, spomína na spoločné pretancované noci v kasínach Las Vegas a koho boleli najviac nohy? Predsa otca Javiera!

„Nie, Damon, pokúšaš diabla vo mne.“ Kňaz klopí oči.

„Ja veľmi rád,“ povedal, „vybavím to s dámou.“

 

- – -

Cing a štrng… napĺňajú salón životom. Ozaj, vedeli ste, milí čitatelia, že cing a štrng sú nevlastní bratia? Vážne! Majú spoločnú matku, predsa dobrú náladu… ale rozdielnych otcov. Cing sa volá po otcovi Hlad. Štrng má meno po otcovi Smäd. Toľko teória…

 

- – -

 

Späť k deju… cing a štrng znie salónom, Fredericc robí spoločnosť Zaide s Wandou. Obslúžil dámy, decentne naservíroval maškrty na tanieriky, prisunul šampanské, minerálky a ovocné šťavy.

„Ďakujem, Fredericc, ste pozorný a galantný. Obsluhujete ma už druhý raz.“ Špitla Zaida, pasie sa očami na krásnom pekelníkovi.

„S potešením, dnes je váš veľký deň, Zaida. Ako sa cítite?“ Fredericc zámerne dlho hľadí do očí nevesty, chce ju trošku poškádliť, zabaviť sa na jej účet.

„Už je to lepšie. Díky. Stres sa pomaly vytráca… som čerstvá mladá pani a… vlastne nová nervozita je tu opäť.“ Zaida zapichla vidličku do mäska, strnulo pozoruje šalát, dumá.

„Pokoj, váš Damon bude iste citlivý a pozorný milenec.“ Fredericc výrazne žmurkol a Zaidu prelial rumenec. Studom by najradšej vliezla pod podlahu.

Wanda silno kopla Fredericca pod stolom, mračí sa na pekelníka, lež on sa kráľovsky baví.

„Ako ste… ako viete?“ Zapýrená Zaida kokce.

„Viem a som si tým istý. Damon je predsa rodený gentleman, muž na pravom mieste, s jemnými spôsobmi a chovaním. Však drahá.“

Fredericc zaľúbene hľadí na Wandu, pritiahne si ju bližšie a pobozká na líce. Zaida vytreští oči: „Vy ste… ona je… ehm, patríte k sebe?“

„Samozrejme.“ Pekelník majetnícky zablýska očami, objíme Wandu okolo pliec.

„Ja len že… no… je tu už dáku dobu a ani raz som nepočula, že by vás spomenula, nevidela som žiadnu fotku… som z toho zmätená.“

„Zaida, náš vzťah nie je založený na priateľstve… a Fredericc nie nič, s čím sa treba chváliť.“ Wanda zaťala do pekelníka.

„Prosím?“ Pobúrene zamrkal.

„Tak s tým nesúhlasím Wanda. Fredericc je krásny muž a…“

„A ty si sa práve vydala za mňa.“ Dokončil Damon, ktorý už hodnú chvíľku stojí za Zaidou, počúva a ani Fredericc, ani Wanda neupozornili na to Zaidu.

„Budeš mi to robiť často?“ Zaida zalapala po dychu.

„Čo presne myslíš?“ Damon ju obišiel, sadol až pri Wandu.

„Budeš sa plížiť za mojim chrbtom a potom vyštekneš?“

„Ani som sa neplížil, ani som nevyštekol. A ešte sa vrátim k poznámke Fredericca ohľadom našej prvej noci. Zaida, skutočne budem tak jemný, ako by som tam ani nebol.“ Zaida opäť hýri červeňou v tvári a zahanbene mlčí.

„Fajn. Wanda mám veľkú prosbu. Zatancuj si s otcom Javierom. Dačo pomalšie.“ Damon žmurkol na žieňa.

„Fakt? On tancuje?“

„Myslím, že hej. Tak ako?“

„Rada.“ Wanda opúšťa spoločnosť, blíži sa ku kňazovi.

„Bol tu Kristián?“

„Nie.“

„Spomínal, že ide za tebou.“ Damon vrhol znepokojený kukuč na pekelníka.

„Ok. Tak ho idem nájsť.“ Fredericc vstáva, snorí po chlapcovi.

„Ako si to myslel, Damon.“

„Zaida, venuj mi presne cielené otázky.“

„Ako si to myslel, že budeš taký jemný, ako by si tam ani nebol?“ Zaida úži oči podozrením.

„Presne, ako som povedal… maximálne jemný.“

„Ok, pobozkaj ma.“ Nevesta si stiahla platinovú obrúčku z prsta, máva s ňou pred očami upíra, má na neho právo a dožaduje sa výhod z toho plynúcich.

Damon sa zarazil, nepáči sa mu nátlak Zaidy: „Teraz? Tu?“

„Mno.“

„Nie som zástancom verejnej demonštrácie citov. Neskôr… v súkromí.“

 

„Kde je Fredericc?“ Lucienne prihrmela ako veľká voda.

„Poznamenal, že ťa má plné zuby a šiel sa utopiť v sude s kyselinou sírovou!“ Bafol znechutene upír.

„Vážne?“

„To by sa ti hodilo, čo!“

„Ani nevieš ako. Tak kde je?“

„Nie som jeho pestún. Hľadaj si!“ Vrčí Damon, hrabe sa preč… musí sa vzdialiť od Lucienne, ublížil by jej, kľudne aj tu verejne pred všetkými, ale sľúbil chlapcovi, že sa bude kontrolovať.

 

Skokom je pred salónom a výjav v chodbe mu rozšíril zreničky.

Fredericc, celý v čiernom, drží na rukách Kristiána odeného v bielom, obaja sa milo usmievajú na staršieho pána v šedom, dvojradovom obleku, pán podáva ruku pekelníkovi, druhou pohladil chlapča po líci. Za ním stojí v strehu šesť mohutných chlapov a nevraživo sa dívajú na dve gorily pekelníčky pri vchodových dverách.

Kristián odtrhol oči od pána, mávol na Damona: „Pán Rolff práve prišiel. Damon, pridaj sa k nám…“

 

 

Text : IVETKI,  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby:

  1. Damon Salvatore – upír
  2. Lucienne – pani a šéfka Pekla / Lukrécia /
  3. Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší
  4. Fric – majordómus
  5. Helpless – doktor práv + notár / nemohúci, bezbranný /
  6. madam Limitless – pani vily na invalid.vozíku / nekonečná /
  7. Wanda – opatruje a chráni Kristiána
  8. Fredericc – mladší brat Lucienne
  9. Zaida – mierne telesne postihnutá mladá žena
  10. strýko Rolff / strýko Zaidy /
  11. kňaz – otec Javier
  12. Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /
  13. Guľôčka – Kristiánov čierno-biely potkan
  14. Akinn – Kristiánov yorkshirský teriér

 



2 reakce na Devil’s Night – 22.part

  1. mona 1995 napsal:

    Užasne.

  2. IVETKI napsal:

    díky mona 1995… a píšem ďalej :)

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Nikdy jsem nedopustil, aby škola stála v cestě mému vzdělání.“ Mark Twain