Devil’s Night – 26.part

Fanfiction povídka Devil’s Night – 26.díl. Autorkou příběhu je IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se postarala autorka sama. Pokračování u nás na webu najdete v pondělí a ve čtvrtek. Všechny díly pohromadě naleznete zde. Budeme rádi, když nám zanecháte komentáře. Skvěle se bavte.


Devil-Ivetki-26Obaja mlčia, ale Damon jasne vníma panovačný hlas pekelníka: „Dobrovoľne si ma prijal za brata! Uznal si naše spojenectvo i bratstvo a nič si nepýtal ako protihodnotu. Máš teda jedno želanie voľné a ja ti ho splním! Ale nie teraz.“

A Damon razom pochopil! Fredericc ho šikovne oklamal, vlákal do pasce a snaží sa ho ovládnuť! Je to horšie ako nátlak Lucienne, bolí to v hlave… nie, bolí to v duši a ochromuje vlastnú vôľu! Upír sa vo vnútri vzoprel, ako vraný kôň, bráni sa z celej sily podrobeniu.

„Oklamal si ma! Si rovnaký ako tvoja zbastardelá sestra! Ty nechceš byť mojim bratom, ty mi chceš vládnuť! Tak to kurva, ani omylom! Zabudni! Potrebuješ moju pomoc? Ok, ale budeme bratia, rovnocenní partneri! Dokážeš to?!“

„Už nemáš na výber, tvoje ovládnutie je takmer hotové!“ Nerozvážne zaburácal sebaistý Fredericc.

„Takmer?! V tom prípade nemáš na výber ty!“ Upír zablokoval všetky myšlienky, odrezal pekelníka z vlastnej hlavy, uprel prosebný pohľad na otca Javiera a žiada o urýchlenú pomoc! Sám sa snaží uvoľniť zovretie ruky a vyslobodiť sa, ukončiť prepojenie krvou. Bez pomoci z vonka to nezvládne, pekelník má nepredstaviteľnú silu.

 

Kňaz poplašene skočil k priateľovi: „Damon, ste v poriadku? Pán Fredericc, okamžite ho pustite, myslím, že Damonovi je nevoľno. Hneď!“ Kňaz zvýšil hlas, trhol rukou pekelníka a Fredericc neochotne poslúchol. Prepojenie nedokončil, stačilo už len máličko, ticho zúri.

„Ďakujem, otče, bez vás by som bol už veľmi, veľmi ďaleko… metaforicky povedané… v prdeli! Musím si ľahnúť.“ Upír sa zvalil na parket, otočil na bok, skrútil do klbka… bolesť tíchne.

Svadobčania taktne ustupujú bokom, nezvyčajné bratanie ich nepresvedčilo a podaktorí krútia nespokojne hlavami…

 

Otec Javier kľačí pri ženíchovi, v očiach starosti, obviazal mu krvavú dlaň.

„Už je lepšie, syn môj? Čo sa stalo? Povieš?“

„Dajte mi pár minút a môžem ísť na ďalší porno tanec. Zožeňte mi zatiaľ partnerku.“ Damon kriví ústa do šklebu.

„Nežartuj, nahnal si mi strach. Pôjdeš si oddýchnuť k sebe do izby a ja zariadim odklad, preloženie mladomanželskej noci na zajtra.“ Kňaz s vážnou tvárou rozhodol.

„Nie, nie, otče. To zvládnem, len mi dajte ešte chvíľku.“ Upír sa hrabe na nohy, svet sa mu motá, kňaz ho zachytí a ťahá sadnúť bokom.

„Tu si sadni, donesiem ti niečo piť a zajesť.“

„Nie, nič nechcem… sadnite si pri mňa, prosím.“ Damon schoval tvár do dlaní, nie je schopný sa spamätať.

 

- – -

 

Kristián zúrivo skočil Fredericcovi na kolená, schytil mu hlavu do dlaní, uprene sa díva do jeho očí a pekelník preberá myšlienky chlapca v tichosti: „To si sakra prehnal! A ty to sám dobre vieš! Fredericc, podrazil si ma, ublížil môjmu priateľovi! Vybavíme si to neskôr! Som na teba vrcholne nasraný! Dokončil si prepojenie s Damonom?!“

„Nie, upokoj sa! Nestihol som. Nevyvádzaj! Ty si zúfalo volal o pomoc! Tak som sa snažil!“

„Nie! Ty si prišiel s podrazom! Na výmenu pohárov ti stačil akýkoľvek iný dôvod, ale nie upísanie sa ti! Podrazil si mňa aj Damona! Fredericc, varujem ťa, už to nikdy neurob! Nikdy!“

„Ok. Sorry, uznávam… zašiel som ďaleko. Ale mohlo to fungovať, Damon by kopal za naše farby proti Lukrécií.“

„Vieš veľmi dobre, že Damon je na našej strane na 100%. Teda bol, pokiaľ si to teraz nepodrbal! Stratili sme jeho dôveru! Čo teraz?“

„Neviem, ideme podľa plánu a ja sa stiahnem pred ním. Nebudem mu krížiť cestu. On zabudne.“

„Riť Paľovu zabudne! Ja zostávam jeho priateľom, vyžehlím čo sa dá, ale ty… kamarát, zaplatíš za tento nechutný prešľap! A draho, ver mi!!!“

 

- – -

 

Kristián pobúrene opúšťa strýka, beží k upírovi.

„Hej, priateľ môj, ako?“ Chlapča sa jemne oprelo o nohy upíra, hladí vlasy, snaží sa dovidieť do dlaní upíra.

„Ok. Neboj, chlapčiatko moje, som zlá a silná zelina, ja tak skoro nevykapem!“

„Damon, vážne, ako sa cítiš? Rozbitý? Rozorvaný vnútorne?“ Chlapča šepká do ucha a upír len boľavo prikývne, hlava stále skrytá v dlaniach. Kristián okamžite máva na Wandu.

„Wanda, pomôž prosím, Damon potrebuje utišujúci čaj z byliniek a ty dajaké máš.“

„Samozrejme, hneď idem. A otče, ostaňte pri Damonovi, kým sa vrátim. Rozumiete mi? Pri ňom, nech tu sedí! Postarajte sa o to, prosím!“ Wanda čaká na odpoveď kňaza.

„Samozrejme, dieťa moje. Nepohnem sa od neho ani na krok.“

„Díky.“

- – -

 

Nálada v salóne klesla, služobníctvo a gorily postávajú bokom, drinky v rukách, ticho debatujú o divnej udalosti. Muzikanti len tíško podfarbujú melódiou.

Rolff si prisadol k Fredericcovi: „Čo to stvárate za voodoo? Damon je silný chlap a vy ste ho zlomili ako steblo trávy!“

„Čoby… to je len súhra náhod. Oženil sa, stratil slobodu, prikvačila ho zodpovednosť… trošku alkoholu, hriešny tanec a napokon som ho ja dorazil s nečakanou srdcervúcou ponukou.“

„No, keď to takto podáte, aj by niekto uveril. Ale ja nie. Poviete mi viac?“

Rolff pokúša svoj osud, uprene hľadí do očí pekelníka, nerozvážne ho provokuje.

- – -

 

Madam, Lucienne i Zaida sedia na kôpke.

„Skutočne skvelý vývoj večera! Môj muž roztočí porno tanec so slúžkou, potom tu skolabuje, strýko Rolff sa nečakane objaví… čo ma ešte čaká?!“ Prská Zaida.

„Zaida, pokoj. Damon sa len trošku odviazal… ale tento kolaps ma zmiatol. Zistím viac.“

Lucienne vybehla za Wandou na chodbu: „Počkaj! Ako mu je? Zničený? Rozhodený? Prepojili sa?“

„Neviem, ale potrebuje bylinky a rýchlo.“

„Wanda, ak sa neprepojili, je to dobré, zvládneme to a do byliniek mu pridaj aj tieto, rýchlejšie sa pozbiera! Ale len na špičku noža, viac nie! Zvyšok si nechaj v tvojej lekárničke, ja si zoženiem ďalšie! Bež!“

Lucienne siahla do vrecka, podáva malú sklenenú dózičku s bylinkami. Vracia sa do salónu, ustarostene hľadí na upíra, uvedomila si, že Damon potrebuje aj krv a najlepšie hneď.

 

Wanda s bylinkovým čajom rázuje späť chodbou, Lucienne ju už čaká: „Keď to vypije, vezmite ho s kňazom k nemu do izby. Damon musí dostať krv. Si ochotná pomôcť, alebo mám hľadať iného darcu?“

„Ja to zvládnem.“

„Ok. Budem vás kryť z chodby.“

 

Chlapča sedí pri upírovi, otec Javier zadumane hľadí pred seba.

„Už je veľa hodín, nemal by si ísť na kute, Kristián?“

„Nie som unavený, otče, zostanem. Á, Wanda s čajom.“

 

Damon konečne zdvihol hlavu, bledý v tvári, triaška lomcuje telom.

„Prosím, vypi to celé. Pre zlepšenie chuti som pridala lyžičku lesného medu.“

„Ďakujem, si poklad.“ Upír bez rozmyslu obrátil do seba celý stakan.

„Otče, odprevadíme Damona k nemu do izby, potrebuje sa ovlažiť.“

„Samozrejme.“

Pomaly kráčajú, Damon sa vlečie, nohy ako z gumy, vnútro roztrasené, rozbité, neistý krok, kalné oči, bledá tvár, dorezaná ruka.

 

Lucienne súhlasne prikývla, postará sa o zvyšok osadenstva a možno zabije brata na fleku, serie ju neskutočným spôsobom už stovky rokov! Za tento posledný úder pod pás by si zaslúžil dlhú, bolestivú smrť!

 

- – -

 

Damon, vošiel do kúpeľne, postupne zhadzuje zvršky, postaví sa pod sprchu, núti svoje telo k spolupráci, nariaďuje si pokoj… bylinky možno trošku zabrali, no stále je to málo.

Prúd vody zmýva pocit sklamania, pocit podlého podrazu od blízkeho bojovníka… veď sa ním Fredericc zdal byť!

Aj keď… už raz Damon nerozvážne zaútočil na Fredericca a už vtedy mu pekelník vytýčil mantinely… už vtedy sa pasoval do role vodcu a nie rovnocenného partnera.

„Kristušát! Do riti!“ Damon nadáva, až sa práši zo sprchy. Strhol uterák, drhne si kožu, zúrivo sa utiera, pripúšťa si len neochotne, že to podrbal sám! Kristián aj Wanda ho varovali, ako len mohli a aj tak pristúpil na bratstvo!

„Kurva robota! Fakt zmrvím každé vlastné rozhodnutie?!“ Damon si nadáva.

Wanda vošla do kúpeľne, nahý upír stiera posledné kvapky vody, chystá sa obliekať.

„Už idem.“

„Nemusíš, venuj mi chvíľku. Ako sa cítiš? Ale pravdu.“ Wanda prinútila holého Damona sadnúť na stoličku, sama si našla miesto krížom na jeho stehnách.

„Pravdu… som na seba napálený, varovali ste ma, nepočúvol som. Výsledok… kňaz ma vytrhol pekelnej príšere z papule a ja som rozbitý kus črepu. Motýlik, držím ťa v náručí a ani si ťa neviem užiť. Prepáč! Som na hovno!“

„Nie si, len potrebuješ trošku oddych. Poď, opri si hlavu o mňa.“ Damon zakotvil na prsiach milenky, zavrel oči, znehybnel.

„To je ono… sústreď sa… počúvaj… moje srdce bije pravidelne, ženie krv telom… počúvaj, šumí v žilách… Damon, to srdce bije pre teba, bije pre tvoju lásku ku mne… ľúbim ťa… počúvaj… moja krv a srdce ti rozprávajú príbeh… príbeh o láske drobnej hnedovlásky k upírovi… oči hnedovlásky zazreli sexi upíra, mocného, zvodného, tvrdohlavého, divokého a neskrotného… taký si, s tým nič neurobíš… tvoj motýlik potrebuje upíra v plnej sile a pripraveného k boju… moje srdce ti pomôže uvoľniť… počúvaj… klop-klop, klop-klop… vnímaj šum krvi, jej vôňu, kvalitu… Damon… ponúkam ti svoju krv… počúvaj ešte chvíľku a potom sa jej prihovor, oslov ju cez moje žily na krku.“

Wanda sa jemne húpe s upírom na prsiach, tíško monotónne rozpráva a čaká.

 

Damon využíva jej energiu, počúva pokyny, tlmí nepokoj v sebe a uvažuje, či sa má napiť z Wandy. Láka ho to, ale aj sa brzdí! Motýlik nie je potrava, donor, ako zvyšné ženy. Ona je postavená na piedestále vysoko a sama! Je modla, láska, nedotknuteľná!

 

Wanda cíti rozpaky upíra, odhadla správne situáciu, že sa bude brániť, tak pokračuje: „Tvoj motýlik ťa žiada, aby si sa napil… neodmietaj ma… prejav mojej lásky, moje city k tebe sú prepojené s krvou… nezabúdaj, ľúbim upíra, dôverujem mu a dožičím mu rada svoju krv… vezme si v rozumnej miere, aby som ho mohla potešiť opäť o pár dní… počúvaj moje srdce, teší sa na teba a vysiela k tebe krv… čakám môjho upíra, čakám, že sa pritúli ku krku, s citom zaborí rezáky do žíl a napije sa… čakám a teším sa… on sám mi prerozpráva príbeh mojej krvi a jeho rezákov… Damon, prosím, napi sa zo mňa.“

 

Za celý svoj dlhý život nezažil Damon nič podobné. Takto podmanivo mu podsúvať kŕmenie a spojiť to s vyznaním lásky… dobrovoľne! Bez ovplyvnenia. Upír už stratil polovičku nepokoja, skutočne je na tom lepšie. Naplno vníma jej srdce i šum krvi a chuť nakŕmiť sa rastie mohutným oblúkom.

Damon zastonal: „Motýlik, čo to stváraš… dráždiš ma, vyznávaš mi lásku a núkaš svoju krv. Mučíš ma a odmeňuješ!“

„Áno, taká je moja láska k tebe. Prosím ponúkni sa.“

Je správny čas, Wanda pritiahla Damona k sebe, vtisla mu krk na pery.

Upír previnilo zakňučal, uväznil ju v objatí, podoprel hlavu a pomaličky zaboril rezáky do jej zvodnej šije.

 

Mladá, svieža krv Wandy ho víta, uteká mu v ústrety, zalieva ústa, hýčka chuťové poháriky na jazyku, jej buket je priam neodolateľný. Napĺňa chladné telo upíra životodarnou energiou, vracia sily a chuť do života, chuť bojovať a zabiť Fredericca!

Áno, zabiť toho hajzla špinavého, čo mu rozbil vnútornú pohodu, rozhodil systém, podkopal sebadôveru.

Krv mu vracia farbu do líc, spája upíra s Wandou, stavia neviditeľný, pevný most medzi živou a mŕtvym, tvorí základ i všetky nadstavby lásky.

 

Wanda drží nehybne, pomaly zdvíha ruky, vojde prstami do vlasov upíra, hladká, jemne masíruje hlavu, tíško si pohmkáva pesničku až napokon šepne: „Ľúbim ťa, chlapček môj, dlho som ťa čakala, zjavil si sa, vyslobodil ma z mojej samoty a trápenia. Liečiš mi zlomené srdce po nenaplnenej láske. Damon, som tvoja, nezabudni. A… začína sa mi motať hlava.“

Upír okamžite skončil s kŕmením, vzal milenku do objatia: „Ďakujem, chutíš senzačne! Motýlik môj, si tak výnimočná všetkými smermi, som riadne zmätený. Dáš si hlt zo mňa? Skôr sa vyhojíš, moja krv ti neublíži.“

„Ja viem, poznám tajomstvá upírov. Daj…“

Dáma si dopriava drink zo zápästia, Damon ju pozoruje s nekonečnou láskou v očiach, zamilovanosť mu prýšti z hĺbky srdca.

 

- – -

 

Kristián tíško nazrel do kúpeľne, chápavo sa usmial a spokojne vycúval. Výjav v kúpeľni mu vrátil pokoj do duše – Damon prijal krv Wandy, nakŕmil sa, našiel rovnováhu a teraz sa postará o zdravie milenky.

„Tak ako? Už mu je lepšie?“ Kňaz visí očami na Kristiánovi.

„Áno, dal si sprchu, Wanda mu pomohla skonsolidovať, myslím, že za pár chvíľ prídu.“

„Ja neviem… rád by som doprial Damonovi oddych a posunul jeho nočné povinnosti až na zajtra.“

„To nebude treba, otče, som už v pohode.“ Damon vstúpil oblečený celý v čiernom, iskra v oku, priateľský úsmev, ružové líca.

„Bože dobrý na Nebesiach! Rád to počujem aj vidím! Wanda, tie vaše bylinky sú zázrak sám!“

Otec skočil k priateľovi, prezerá si ho, znova sa uisťuje, že je to pravda. Predstúpil tesne pred upíra, uprene hľadí do očí: „Skutočne budeš pokračovať? Mám právo to posunúť, toto sú mimoriadne okolnosti. Dobre teda. Ešte čosi… pán Fredericc ma dnes nadchol a hneď sklamal. Porozprávam sa s ním dôrazne, musí mi vysvetliť pár vecí. Keď nie tu, tak u nás na fare.“

„Nie, nie. Nie je to nutné.“

„Damon! Ja viem, že je! Neboj sa, mne sa nič nemôže stať.“

„Otče! Nesúhlasím, kašlite na to. Bola to len moja chyba.“

„Už som povedal, syn môj.“ Otec Javier sa rozhodne narovnal, presvedčenie svieti z očí.

„Tak… môžem byť pri tom? Keď aj nie priamo pri vašej debate, aspoň kdesi nablízku. Trvám na tom!“ Damon sa bojí o priateľa, Fredericc je nevyspytateľný, silný, zákerný a podlý… dnes už to Damon vie a potrebuje chrániť otca Javiera.

„Prečo? Čoho sa obávaš? Dobre, vyhoviem ti. Presuniem pohovor na faru, dám ti vedieť.“

„Ďakujem, beriem vás za slovo, otče. Poďme späť, nech už sa skončí táto divná noc… chcem vidieť vychádzať slnko.“

 

Damon vzal Kristiána na ruky, pohladkal blond kučery, zašepkal do vláskov: „Díky, parťák! Zasa si ma zachránil, neviem kedy ti to splatím! A prepáč, som drbo… ignorovať vaše varovania ma stálo takmer slobodu. Vysvetlím inokedy. Ideme ďalej podľa plánu?“

 

- – -

 

Wanda, otec Javier, Lucienne a Damon s Kristiánom na rukách vstúpili do dvier salónu, Damon blysol pohľadom po Zaide: „Prepáčte mi to zdržanie… nestihol som prípitok a tak prosím Lukréciu, aby naliala dva nové poháre pre mňa a moju ženu. Pripijeme si spolu a odvediem si nevestu… do raja!“

Damon výrazne žmurkol na zaskočenú pekelníčku, zložil chlapča na zem, pristúpil ku Zaide, pomohol jej vstať: „Pripiješ si so mnou, milá moja?“

„Áno… vyzeráš, ako znovuzrodený… už si to zasa ty.“ Vydýchla Zaida.

„Ani nevieš, akú pravdu máš! Som znovuzrodený, silnejší, tajomnejší a plný odhodlania… vezmem ťa hore a budem maximálne jemný… akoby som tam ani nebol.“ Damon vyzývavo hľadí do očí Zaidy, ticho zavrčí.

 

Lucienne nesie dva biele poháre, číry mok sa kolíše… svadobčania tlieskajú, pískajú, kričia, povzbudzujú Damona…

 

Text a úprava Foto : IVETKI

 

Osoby:

01 – Damon Salvatore – upír

02 – Lucienne – pani a šéfka Pekla / Lukrécia /

03 – Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší

04 – Fric – majordómus

05 – Helpless – doktor práv + notár / nemohúci, bezbranný /

06 – madam Limitless – pani vily na invalid.vozíku / nekonečná /

07 – Wanda – opatruje a chráni Kristiána

08 – Fredericc – mladší brat Lucienne

09 – Zaida – mierne telesne postihnutá mladá žena

10 – strýko Rolff / strýko Zaidy /

11 – kňaz – otec Javier

12 – Willo – šéf ochranky Rolffa

13 – Sofia – slúžka

14 – Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /

15 – Guľôčka – Kristiánov čierno-biely potkan

16 – Akinn – Kristiánov yorkshirský teriér

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Zamilovat se do sebe - to je románek na celý život.“ Oscar Wilde