Devil’s Night – 5.part

povídky

Fanfiction povídka Devil’s Night dnes pokračuje 5.díl. Autorkou příběhu je IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se postarala LadyM. Pokračování u nás na webu najdete ve čtvrtek. Všechny díly pohromadě naleznete zde. Budeme rádi, když nám zanecháte komentáře. Skvěle se bavte.


Devil’s Night – 5.part – autorka IVETKI. O úpravu ilustračního obrázku se postarala LadyM

„Do prdele, Lucienne!!! Takto predsa presne vonia a chutí moja vlastná krv! Čo sú to za nemiestne žarty!!!“ Skríkol a nemôže sa prinútiť vypiť toľko vlastnej krvi. Až teraz si všimol odkaz v chladničke.

 

PONÚKNI SA A DOBRÚ CHUŤ! NABUDÚCE, KEĎ SA MI BUDEŠ VZPIERAŤ, BUDEŠ SVOJU KRV IBA CÍTIŤ NOSOM, PRETOŽE ŤA NECHÁM VYKRVÁCAŤ A UŽ SA Z NEJ NENAPIJEŠ!!! LUCIENNE

Sadol si s pohárom pri psa, pomaly pije a trasie sa nechuťou.

Kdesi v diaľke počuť odbíjať hodiny. Damon automaticky ráta a skončil pri sedmičke. Hlava chvíľku premýšľa, kolieska rotujú… a potom mu to docvakne.

 

Upír zúfalo skríkol: „Kurva drát! Sedem hodín, večera…!“

Najprv vyskočil a chcel bežať do jedálne, no potom si uvedomil, že je stále vo svojom totálne špinavom obleku… zasa si sadol na zem, Royal Agaric sa k nemu skrútil, Damon ešte asi hodinu popíjal vlastnú krv z pohára…

 

- – -

„Tak mi ich pohľadaj, Fric! Fofrom!“ Hysterický hlas madam dolieha k Damonovi do pivnice. Fric schádza po schodoch.

„Madam vás súrne hľadá… pán Salvatore! Nezúčastnili ste sa povinnej večere! Môžete mi to objasniť?“ Fric sa chce hrať na tvrdého šéfa. Damon je skokom pri dverách, pes trieli za ním. Obaja stoja pred dámou sediacou na invalidnom vozíku.

„Dobrý večer, madam. Dovoľte mi ospravedlniť sa vám za neúčasť na večeri. Veľmi ma to mrzí, ale musel som dokončiť prácu, ktorú mi pridelil Fric. Dúfam, že som vám nespôsobil žiadne problé…“

„Damon, ty si sa neprišiel navečerať, lebo si pracoval!?“ Dáma je ohúrená… ako môže niekto vynechať jedlo pre prácu! Jej pobúrenie stúpa, hľadá vinníka.

„Fric, Fric! Ty si zadal… pánovi toľko práce, že sa nestihol prísť navečerať?? To si ako predstavuješ?! Posledný raz riešim tieto problémy! Damon, večera je potrebná a keď budeš robiť čokoľvek, prerušíš to a prídeš sa najesť! Basta! Poď ku mne Royal… no áno, si pekne vyčesaný a v dobrej nálade. Výborne, Damon. Máš voľno, postaraj sa o seba, zajtra pokračuješ. Zatiaľ som spokojná… Hmm… snáď bude mať pravdu… no keď hej, dohoda platí!“ Rozpráva madam, ale koniec už boli iba hlasné myšlienky. Damon pozorne počúva a všetko si pamätá.

 

Upír odchádza do svojej izby a pes sa derie za ním. Fric ho volá, lenže zbytočne. Damon má úsmev od ucha k uchu, zasa nasral Frica… yes!

„Tak poď so mnou, budeme bývať spolu.“ Damon otvára skromnú izbu, pes vbehol dnu a rovno na posteľ.

„Heja… dolu, tá bude moja, ty budeš na zemi… počkaj nie, donesiem ti tvoj pelech.“

Damon ticho vyšiel do chodby, zamyslene kráča do komory. Na schodisku zaznel tlmený výkrik, mihol sa tieň, pár dupotavých krokov, dvere sa ticho zatvárajú. Zmysly upíra sú veľmi bystré a počuje oveľa viac, ako ľudia. Odhadol to na dajakú mladú ženu, dievča.

Zastal, ešte stále je v špinavých handrách na ceste pre pelech… nemôže ísť na prieskum domom na prvé poschodie. Aj zajtra je deň. Ok. Nájsť pelech a späť k sebe.

„Royal Agaric, tu máš, ľahni a zostaň.“ Hodil psovi pelech pri posteľ.

 

Upír má pridelenú jednoduchú izbu s kúpeľňou, bohato postačuje na život. Posteľ, skriňa, stolík, kreslá, poličky… no internát. Fric, či ktosi zo služobníctva mu sem priniesol veci z auta. Damon sa konečne od rána dostane z obleku, totálne zdevastovaného, môže ho rovno zahodiť.

Hádže veci do kúta, vstupuje do sprchy a dlho si dopriava tečúcu vodu: „Bože, to je úľava.“ Stojí nahý pod prúdom vody, oči zavreté, ale cíti na sebe pohľad. Niekto ho pozoruje… nehýbe sa, pomaličky jedným očkom pátra po možnom zvedavcovi… nikto v dohľade… to predsa nie je možné, jasne cíti pohľad na sebe.

„Asi hľadáš mňa… ha, ha.“ Hlas znie kdesi za Damonom pri zemi. Náklon zo sprchy a nájde chlapča stočené pod umývadlom. Oči sa stretli, Damon je mimoriadne prekvapený.

„Ahoj, ty už si veľký chlap… aj ja taký budem… možno.“ Chlápätko sa škerí.

„Ahoj.“ Upír sa zasa vrátil pod prúd vody, nič sa nepýta, je mu to jedno. Má tu už psa, vydrží aj decko. No nedá mu to, končí hygienu, balí sa do osušky. Miesto pod umývadlom je už bez chlapca a Damon ho vôbec nezaregistroval, kedy prešiel okolo.

Chlapča je skrútené pri psovi v pelechu, Royal Agaric spokojne pri ňom leží a obaja driemu.

„Ty si Damon, že?“

„Hej.“

„Na moje meno sa nespýtaš?“

„Keď budeš chcieť, povieš sám.“ Damon hádže na seba čierne tričko, čierne džínsy, hľadá bundu, doklady, kľúče od auta, telefón, chystá sa opustiť pevnosť. Vychádza z izby, sms-ka ho zastaví pri vchode. Damon tuší zlé správy, popudene šľahne okom na telefón. Displey žmurká červeno.

 

Odosielateľ: 666

KAM SI MYSLÍŠ, ŽE IDEŠ?! STARÁŠ SA O PSA 24.HOD.DENNE. VEČERU SI PREPÁSOL, POCÍTIŠ TREST! DAMON, DÁM TI POSLEDNÚ ŠANCU. ZAJTRA MAJ DEŇ BEZ PREŠĽAPOV A MOŽNO PREŽIJEŠ!!! LUCIENNE

 

„Cifix!! Som snáď puberťák?! Mám vychádzky?? Teda podľa Lucienne nemám…“ Damon zúri, zatína päste, vidí červeno ako býk. Potreboval by si do kohosi statočne udrieť.

Oprel sa o stenu, zviezol na podlahu. Pes pribehol k nemu z izby, líha si k pánovým nohám a malý chlapček nie je ochotný byť sám v izbe. Prišiel robiť spoločnosť novým priateľom.

Krásny obrázok sa nám naskytne – pohľadný upír, celý v čiernom sedí na zemi pri vchodových dverách, statný starý Royal Agaric mu leží pri nohách a chlapček chvíľku rozmýšľa kam by najlepšie zapadol. Už to má, otočí sa Damonovi chrbtom, sadne si mu na stehná, oprie o mohutnú hruď upíra.

„Damon… kam si sa chystal?“

„Preč.“

„Rozmyslel si si to?“

„Hmm.“

„Tak fajn, som rád že kvôli mne zostaneš. Som unavený, budeš ma strážiť?“ Chlapček sa otočil k Damonovi bokom, skrútil sa mu v náruči, zavrel oči a zadriemal.

Damon neveriacky krúti hlavou, je nevrlý, zúri vnútri, ale ochranu dieťaťu neodoprie. Objíme chlapča, zošuchne sa nižšie, vytvorí mu pomyselné lôžko. Všade vôkol ticho, prítmie chodby…

Damon sa neveriacky díva na dieťa vo svojom náručí… to je sila, som pestún, ochranca stratených detí, pracovná sila na 24 hodinový úväzok pre starého psa, šéfuje mi plesnivý sluha, majiteľka vily mierne zaostalá, informácie nie sú ich silná stránka, ktosi ma usilovne sleduje z poschodia… ha… zabudol som na Lucienne. Fuj, mrcha pekelná zbastardelá!! Akoto že nikomu to decko nechýba?

 

Na poschodí počuť hádku. Dieťa sa strhlo v upírovom náručí, zaborilo hlavu hlbšie. Dva hlasy tlmene prudko znejú, Damon nerozumie slovám, ale intonácia je jasná, muž a žena, buchot… mohlo čosi spadnúť… Rozrazia sa dvere, ktosi vybieha, prebehne na druhú stranu chodby na poschodí, vletí do izby, dvere sa s rachotom zabuchnú. Damon nikoho nevidel z tohto uhla kde je. Blíži sa Fric.

„Dobrý večer, pán Salvatore. Rozpis vašich prác na tri dni vopred. Zajtra nastúpite o siedmej ráno a vyžadujem tmavý športový odev. Môžete mi objasniť, prečo…“ Fric nedokončil, dieťa sa prebralo, otočilo hlavu.

„A ty choď, odkiaľ si prišiel! Hneď!“ Dieťa vyšteklo po Fricovi, majordómus sa mierne uklonil, hodil upírovi lístok s rozpisom a zmizol.

Damon je v šoku… kto je tento drobec čo tu má také slovo? Chlapček sa zasa usalašil v objatí.

„Damon, musíš byť na ľudí tvrdý! Inak ti prerastú cez hlavu.“ Upír nechápe, veď to dieťa má najviac 5 rokov a rozpráva ako dospelák.

„Čo ti je, Damon? Nič nehovoríš, ale cítim tvoju nervozitu i údiv.“

„Prepáč, ale nemám slov, ani otázky.“ Damon si zakázal akékoľvek vypytovanie. Skúšal to pár ráz, ale vždy bol hrubo zastavený. Tak si počká…

„Ok. Som Kristián. Stačí?“ Unavene poznamenalo dieťa.

„Ok. Čo tak ma vymeniť za kvalitnú posteľ?“ Damon má pocit, že sem prišiel z úplne iného sveta, spadol rovno z Marsu.

„Nie. Mne je s tebou dobre.“

„Fakt budeš na mne ležať do rána a spať?“

„Ležať hej, ale spať nie. Mám problém so spánkom, asi dajaká vývojová vada.“

Tak žeby bol Kristián len vzrastom malý a vek nezodpovedal výzoru? Je to možné. Damon sa nevrlo načiahol po lístku, strčil ho do vrecka.

 

Aktivita na poschodí má druhé dejstvo. Zasa beh, dvere, prudká hádka. Kristián sa opäť strhne, balí sa do malého klbka, zakrýva si uši.

„Css, tadiaľto cesta nevedie! Poďme!“ Damon je podráždený, nepáči sa mu reakcia chlapca na hádku. Vstáva, berie dieťa aj psa k sebe do izby. Kristiána uloží do svojej postele, Royal Agaric si miesto pozná. Damon ticho zavrie dvere.

„Damon?“

„Hmm?“

„Môžem tu zostať?“

„Jasné, ale ticho a spi.“ Damon si vzal k sebe telefón, dal ho na ticho, nervózne zahodil bundu bokom, zrazil si dve kreslá k sebe a nepohodlne sa do nich skrútil.

Čo je toto za rodinu, spolok, spoločenstvo… ako ich nazvať?

„Ďakujem.“ Kristián sa zahrabal pod paplón, ale ešte raz vystrčil hlavu, zavolal na psa a vyzval ho, aby vyskočil k nemu na posteľ. Royal Agaric radostne poslúchol, našiel si miesto pri chlapcovi. Damon sa už nadychoval a chcel prudko protestovať, ale vzdal to. Nech majú radosť… je to tu pošahané celé.

 

Možno hodinu, dve leží Damon v kreslách, tma a ticho vládne okolím,  rozmýšľa nad sebou, nad Lucienne… Prečo? Čo ďalej? Dopustí Damon vôbec dajaké ďalej? Zdrhne? Podvolí sa? Kam by šiel? Našla by ho?

Len otázky a žiadne odpovede…

Dvere sa tíško otvárajú, Damon v tme vidí skvele, je predátor… postava ženy tíško načúva, nakláňa sa nad posteľ. Pes ju pozná, zdvihol hlavu.

„Ty tu čo robíš?“ Žena sa prihovára psovi, hladí ho po hlave, našla aj Kristiána.

„Prosím, aspoň mi nabudúce povedz, aké máš plány. Vieš, že sa o teba bojím.“ Žena tíško šepká chlapcovi do ucha.

„Kašli na mňa, choď spať.“ Kristián sa nespokojne odtiahne. Žena sa obzerá, zjavne hľadá Damona.

 

Upír sa celú dobu ani nepohol, len mierne otvorené oči, predstiera spánok. Žena zaváha, stojí kúsok od neho… vysoká, štíhla, svieža vôňa citrusov, ladné pohyby… napokon pristúpi k Damonovi, nakláňa sa nad jeho tvár.

„Skutočne krásny… mala pravdu… bože, mladý muž, keby si ty vedel… prečo si neušiel pokiaľ bol čas…“

 

Žena neodolá, jemne pohladí Damona po vlasoch, váha, skloní sa, ľahulinko pobozká upíra na pery. Ešte jeden pohľad na zvodného mladíka a už tíško odchádza.

Damon leží nepohnute, v hlave mu od premýšľania hučí…

 

Text : IVETKI,  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby:

  1. Damon Salvatore – upír
  2. Lucienne – pani a šéfka Pekla
  3. Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší
  4. Fric – majordómus
  5. madam – pani vily na invalidnom vozíku
  6. Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /

 

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Přátelství je součást lidského štěstí.“ Jan Werich