Povídka Buď mojou princeznou… – 11.část a 12.část

Povídku Buď mojou princeznou… pro vás píše autorka IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se stará LadyM. Nové díly u nás najdete každou sobotu a hned dva díly za sebou. Pokud jste nečetli předchozí části, tak to můžete dohnat tady. Skvěle se bavte a nezapomeňte zanechat komentáře.


 11.část

„Hej, hej, mláďatko veselšie sa pozeraj na celú vec. Si v medzipriestore, Katarína ti nemôže ublížiť… o to som sa už postaral. Super zvládaš prácu mysľou, dala si mi zvláštne meno a vždy keď ma oslovíš, posmutnieš. Čo ťa trápi?“ Poskakuje veverko-drak okolo Eleny, vyfukuje farebné obláčky, stáča ich do špirály, posiela k nej.

Smutný úsmev, slzy na krajíčku, boľavé srdce.

„Si milý, Damonko, ďakujem za kolotoč; je to túžba po domove a mojich blízkych, pomôž mi odtiaľto preč, viem, čakáme na bossa a jeho rozhodnutie … ale aj tak som do jeho príbehu vtiahnutá násilím a to ma pekne hnevá.“ Elena skrýva slzy a narastajúci hnev. Spomína na Stefana, miláčika, na jeho objatia, bozky, úprimné oči.

 

Bože, ako mu vysvetlím noc s Damonom… chvíľkové poblúznenie, telo prevládlo nad srdcom, alebo snáď ochabuje moja láska k Stefanovi?

 

„Mláďatko, mám tu priateľa, občas zaskočí na návštevu, zoznámim vás. Chceš?“ Zapichol pohľad do uslzených očí.

„Veľmi rada, Damonko. Kto je to?“

„Múdry, hĺbavý duch, vládne telepatiou a meno mu dáš sama.“

 

Do priestoru vplával delfín, jasné šedé oči uprené na Elenu, skúma jej rysy a vydýchne.

„Buď pozdravený, milý priateľ i ty utrápená, smutná duša. Je správne mať pochybnosti, môžeš zistiť kde sa stala chyba a napraviť všetko. A možno aj nie, vývoj nezastavíš a veci sa neustále menia… mysli na to, Elena. Viem kto si, ako sa voláš a vidím aj dosť do problému; mám dar telepatie a ty vôbec neskrývaš svoje myšlienky. Popremýšľaj, vyskytne sa situácia, kedy treba uzavrieť myšlienky do seba a nedovoliť cudzím čítať ich. Príde doba, kedy ti to možno zachráni život, tak trénuj. Obdaríš ma menom, prosím?“

„Vidíš, neklamem, je múdry, niekedy až moc na môj vkus!“ Frfoce Damonko.

„Nazdar, múdra hlavička, si vzácne prekvapenie… čo hovoríš na meno trebárs Filip? Páčiš sa mi, si chytrý, máš fištrón, filipa, buď teda Filip. A súhlasím s tebou, musím trénovať.“

Delfín sa mierne uklonil: „Ďakujem za priliehavé meno, krásna Elena.“

 

„Čo je to za krik a lomoz?“ Elena sa otáča, hľadá zdroj nepokoja. Na obzore zvírený prach, mení sa na tmavý oblak, mieri priamo k Damonkovi s Filipom.

„Už mám dosť tohto ponižovania vo väzbe, skončím s vami a to hneď, nikto sa nebude so mnou zahrávať!!“

Huláka Katarína, silou vôle tlačí mrak nad delfína. Damonko nechápe čo sa deje, zabudol brániť seba i kamaráta a mrak ich zakryl, zovrel, ako do klieští a mučí ich bolesťou. Elena netuší čo robiť, inštinktívne vyrazí priateľom na pomoc.

 

◊ ● ◊

„Natáral si už dosť nezmyslov, tak zavri zobák, ak už nemáš ďalšie podmienky ku hre. Odchádzam, chcem okamžite vidieť Elenu. Ako sa dostanem k nej? Či zase dáke podmienky??“ Damon vstáva od stola a pristupuje k Démonovi.

„Nie, bez podmienok a obmedzení, rytier. Stačia opäť akékoľvek štyri horiace sviečky v tvare štvorca, brána sa otvorí iba tebe, nikto ďalší neprejde. Späť sviečky nepotrebuješ, zvládneš to mysľou. Šťastnú cestu, nezatrať dušu…“ Démon sa nepríjemne rehoce, postupne bledne, až sa úplne vytratí – jeho stolička je prázdna, rehot zaniká.

„Hnusný starý vred, namyslený ozembuch, bodaj ho šľak trafil, tam kde je!!“ Uľavuje si Bonnie a udiera rukou do stola.

Stefan plytko dýcha, zamračene pozoruje Damona, spomína na noc a Elenine slová – spája spomienky s Démonovým odhalením; lomcuje ním hnev, žiarlivosť i strach.

„Mám ťa zabiť, zbiť, zmrzačiť, prekliať… čo s tebou Damon? Mám hrubo opustiť Elenu, aby ma prestala milovať a zachránila si dušu?“ Stefan vyráža slová k Damonovi.

„Jasné, teraz je najlepšia doba, kedy opustiť Elenu, vykašľať sa na ňu!! Ty si idiot, už roky ti to vravím a stále mi neveríš!! Debil, ihneď sa prestaň ľutovať, padaj nájsť sviečky, nech môžem ísť za Elenou a pokúsim sa ju dostať domov. Ty s Bonnie zatiaľ skúšajte nájsť kúzla a akúkoľvek pomoc, alebo fintu, lesť, pascu na oklamanie Démona. Rozumieš? Hýb sa chruňo!!“ Hromovým hlasom velí Damon. Bonnie behom prináša sviečky a Damon už vstupuje do horiaceho štvorca.

„Ďakujem, Bonnie, prosím nájdi kúzla pre Elenu.“ Stisol jej ruku a brána sa zavrela.

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

Osoby v tejto časti poviedky:

  1.  Damon Salvatore – obyčajný upír
  2. Elena – ľudské dievča
  3. pekelný Démonprvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel
  4. medzipriestor – územie vytvorené pekelným Démonom, plne ním disponuje
  5. Stefan Salvatore – obyčajný upír
  6. čarodejka Bonnie – ľudské dievča
  7. delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody a jej bojovník
  8. veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku
  9. Katarína – obyčajná upírka

12.část

Tmavý mrak lisuje Damonka a Filipa dohromady, Elena nemá poňatia, ako zastaviť Katarínu a pomôcť priateľom. Jediná vec ju napadá – nahlas prosí o pomoc dajakú vyššiu moc, je jedno koho – boha, anjela, Matku Prírodu – vrúcne prosí o zásah z hora, nech jej noví priatelia nezahynú. Priestorom sa nesie: „Prosííím, prosííím.“

Damonko sa neskoro spamätal a tak teraz nemôže dostatočne použiť svoje schopnosti, ale zovretie mraku mierne povolilo, využíva ten moment, snaží sa rásť a zabojovať. Filip telepaticky hľadá nepriateľa a bojuje proti Kataríne v jej hlave. Lenže to nestačí, neustále sú v ohrození.

 

- – -

Damon preletel bránou, dopadol na čosi studené, chvíľka na zorientovanie; svaly ho neposlúchajú, skúša myseľ – to pomáha. Pár presunov a už vlastnou Silou skenuje okolie –  vôbec sa mu nepáči koho našiel!

„Hmm, aký krásny muž! Urastený, celý v čiernom, havranie vlasy, pevné svaly, temné oči, súmerná tvár poloboha, zvodné krvavé pery. A upííír ak sa nemýlim, hmm; na to musí mať môj boss sakramentský dôvod, že si tu!! Tak sa predstav fešák, tvoja veliteľka je zvedavá, hmm,“ zmyselná reč tela, lačné oči, jemne sykavý hlas pláva k Damonovi.

 

Persona sa vlní vôkol neho, maškrtne pozerá po jeho sexi tele, zastaví sa tvárou v tvár, hľadí priamo do nočných očí.

„Damon, som Damon a ty, horúca kráska?“ Upír stojí a striehne, kde sa objaví Démon.

„Tak Damon, prišiel si za mnou, za svojou veliteľkou? Súhlasím, môžeš ma volať horúca kráska… a ešte moje postavenie, som veľmi vysoko, najvyššie, patrí mi boss a ja jemu. To mi však neprekáža, rada budem mať aj teba.“ Sunie sa ešte bližšie, prstami prejde Damonovi po pere.
„Si skutočne horúca, au, popálila si mi ústa, už to nerob, nemám rád oheň. Ďakujem.“

Damon odkláňa poranené pery, stále čaká na Démona; nič sa nedeje, tak sa trošku uvoľní, jemne fúka kráske na rameno, dobrovoľne sa jej nechce dotýkať.

„Mám otázku, pomôžeš mi nájsť jedno dievča, čo je tu omylom?“

„Ale, tak rytier prišiel, no dajme tomu že hej, čo z toho budem mať ja?“ Druhý pokus popáliť Damona.

„Povedzme… keď ju dostaneš preč odtiaľto, vrátim sa a budeš mojou skutočnou horúcou veliteľkou…“ Damon jej hladí krk a páli si ruku.

„To sa mi páči, no akú mám záruku, že sa vrátiš? Počkaj, mám ju, ak nesplníš slovo, poviem to bossovi. Dohodnuté. Koho hľadáme?“

Damon sa už vidí ugrilovaný zaživa; to nevadí, musí nájsť Elenu, dostať ju domov – hoc aj za cenu vlastného spáleného tela.

„Počkaj tu, musím čosi zariadiť, potom ideme hľadať stratenú devu,“ rozhodne podpaľačka, priloží ruku na jeho hruď, z látky stúpa dym, ničí mu košeľu.

 

Damon neustále prehľadáva okolie, kdesi ďaleko počuje Elenine prosby o pomoc, okamžite trieli tým smerom; hlas sa zostruje, už rozoznáva postavu Eleny, tá nástojčivo prosí o pomoc, pred ňou čierny oblak, zvíjajúce sa tvory.

„Elena, čo sa deje?“

Elena neverí  vlastným očiam, zasa dáky trik, či klam.

„Tak hovor, čo je? Áno, vtáčatko, som to ja, tvoj Damon! Čo ti kto robí?“ Damon sa konejšivo prihovára a po očku sleduje pohybujúci sa mrak.

„Damon, Katarína dusí mojich dvoch priateľov v tom mraku! Môžeš im pomôcť?“ Vystrelí prstom k mraku.

„Hernajs, zasa Katarína, poslednú dobu ma už začína vážne dožierať! Odmenou jej bude drevený kôl v zradnom srdci, postarám sa o to osobne!!“ Supí Damon, rýchlo vyhľadáva Katarínu mysľou a už pomáha delfínovi zdolať silnú upírku.

 

Damonko v mraku po troške zväčšuje objem, rozťahuje zovretie. Spolu s Filipom a Damonom porážajú Katarínu, až mrak bledne, Damonko vyrastie do rozmerov poschodového domu a obratom zariadi, aby Katarína už nikoho neobťažovala. Zaženie ju do najhoršieho väzenia.

„Damon, ty si prišiel pre mňa? Kde je Stefan? A ďakujem za záchranu priateľov, som z tvojho príchodu ešte popletená,“ kokce Elena, spamätáva sa postupne.

 

Damonko sa prirútil k Elene, chechce sa: „Ďakujem, mláďatko, to bolo o fúz, celkom ma zaskočila tá mrcha. Ja jej to ešte spočítam. Zachránila si ma a to tu nie je bežné. Rád by som ti dačo podaroval z vďaky. Raz za čas môžem darovať kus svojej sily v podobe ohňa stvoreniu, ktoré si dobrovoľne vyberiem. Dnes som vybral teba. Vlastne už sa stalo, vládneš ohňom Elena. Musíš sa naučiť sústrediť Silu do rúk a vzápätí si schopná vystreliť ohnivú guľu. Vyskúšaj to, prosím, smerom od nás.“

„Dnes je to tu samé prekvapenie. Ďakujem ti, Damonko,“ milo šveholí Elena.

„Prosííím, vtáčatko??“ Ozval sa Damon a vytreštil tmavé okále na Elenu.

„Ako si mi to povedala? Ani doma ma takto nečastovali,“ ohúrený Damon pokyvuje hlavou.

„Ale ja som oslovila veverko-draka, on je Damon, teda Damonko. Mohla som mu vybrať meno a dala som mu tvoje… pripomínal mi ťa,“ vysvetľuje Elena.

Damon zdvihol obočie, posmešne pokrivil ústa, šľahol zlomyseľným pohľadom na dráčika – či veveričku.

„Noo, to akože sa podobáme? Uťahuješ si a dosť!“ Ježí sa Damon.

„Ako? Čo prosím? Čo? Ja sa volám po tomto excentrickom upírovi?“ Podráždene vyšľahol plameň Damonko.

„Hej, obaja Damoni, môžem už vyskúšať vlastný oheň? A začnem smerom k vám, ak toho prekárania nenecháte!“ Elena sa roztopašne smeje – užíva si hašterenie nerovných súperov, naplnená radosťou, že ich vidí živých a sú pri nej.

Osud má pre ňu v túto chvíľku pripravený bonus navyše – zviedol im cesty dohromady a Elena rozochvene sleduje Damona, jej zakázané ovocie, krátke nočné dobrodružstvo s arómou tajomstva; Elenine telo premkla spomienka na impozantného milenca, hebkého a energického zároveň, zvedavé, žiadostivé pery, mäkký pohľad plný roztúženia a ruky čo vyplnia všetky priania – bože tak rada by ho teraz objala…

Damon je upír, vysoko citlivý predátor – zameraný na Elenu, telepaticky listuje v jej myšlienkach, jasne číta z očí, plne vníma pocity jej tela a sám začína po troške podliehať vlne vzrušenia, jeho princezná ho vábi, volá, približuje sa k nej…

 

Ďalší senzibil v tejto pestrej spoločnosti – delfín Filip priplával medzi Damona a Elenu zámerne, aby skorigoval narastajúce napätie v okolí.

„Ja ti tiež ďakujem za záchranu, aj vám obom. Čakal som tam smrť. Elena, ty si človek s veľkým srdcom, ochotná bojovať za priateľov, na znak úcty ťa obdarím. Už teraz aj ty vládneš telepatiou, narábaj s ňou obozretne. Damon ťa bude učiť, on je v tom silný… o tom som sa presvedčil v boji s Katarínou a aj teraz,“ delfín výrečne pozrel Damonovi do očí a pokračoval, „daj však pozor, môže ti vkĺznuť hlboko do hlavy a prečítať aj tie najtajnejšie myšlienky, ak sa neuzavrieš.“

Filip sa galantne uklonil pozdravil prítomných a stratil sa.

„No super, zmizol mi priateľ a vráti sa tak o tisíc rokov. Idem aj ja, Katarína čaká. Pche, dostal som meno po upírovi, to tu ešte nebolo. A kruci, blíži sa k nám bossova priateľka, tak ja padám. Drž sa, mláďatko, Elena, skúšaj strieľať oheň, zabavíš sa. Čau, Damon, zdraví ťa Damon.“ Veverko-drak pľuvol pás ohňa k Damonovým nohám, vytratil sa.

Upír uskočil pred plameňom: „Do prdele, nezbavím sa toho ohňa dnes? Všetku tu páli!!“

„Kam si sa mi stratil, krásavec, mali sme dohodu, nezabúdaj! A ty si šikulka, našiel si si ju sám. Hlas srdca ťa k nej zaviedol, rytier?“ Horúca kráska sa blíži k ustupujúcemu Damonovi.

„Máme dohodu a stále platí. Tak vieš nás dostať domov? Alebo aspoň Elenu a hneď teraz?“ Netrpezlivo nalieha Damon.

„Samozrejme! Pôjdeš si to preveriť? Kedy sa potom vrátiš?“

„Až budem mať istotu, že je Elena bezpečne doma, celá a v poriadku!“

 

Damon stále hľadal Silou Démona, zdalo sa mu to ako príliš jednoduché riešenie – ale nič podozrivé necítil, nikoho nevidel.

„Do toho. Daj mi ruku, Elena, predstav si miesto, kde sa chceš dostať a zvyšok nechaj na mňa a Damona,“ plní svoju časť dohody horúca kráska.

 

Elena neverí, ešte v nej doznievajú blažené pocity, očami vyzýva upíra, chce odpoveď, ísť, či nie? Damon súhlasne prikyvuje, žiada, aby ihneď odišla. Na druhej strane tak veľmi túži po domove, chce vypadnúť z tohto slzavého údolia – podá ruku podpaľačke, naberá smer domov, konečná stanica penzión. Má pocit nevoľnosti, letí, stráca vedomie.

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby v tejto časti poviedky:

  1.  Damon Salvatore – obyčajný upír
  2.  Elena – ľudské dievča, dostala darom oheň od dráčika Damonka a telepatiu od delfína Filipa
  3. pekelný Démonprvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel
  4. horúca kráska / podpaľačka – favoritka pekelného Démona v medzipriestore
  5. medzipriestor – územie vytvorené pekelným Démonom, plne ním disponuje
  6. Stefan Salvatore – obyčajný upír
  7. čarodejka Bonnie – ľudské dievča
  8. delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody a jej bojovník
  9. veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatkuK
  10. Katarína – obyčajná upírka


Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Snažme se žít tak, aby naší smrti litoval i majitel pohřební služby.“ Mark Twain