Povídka Buď mojou princeznou… – 13.část

Povídku Buď mojou princeznou… pro vás píše autorka IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se stará LadyM. Nové díly u nás najdete nyní místo povídky Devil’s Night každé pondělí a čtvrtek. Pokud jste nečetli předchozí části, tak to můžete dohnat tady. Skvěle se bavte a nezapomeňte zanechat komentáře.

Omlouvám se za delší odmlku v publikování. Způsobila jsem ji já – Amitiel. Velice se vám omlouvám a budu se to snažit teď vynahradit.


Bonnie sa zavŕtala do kníh, šprtá kúzla. Stefan sedí pred krbom, drink s ľadom cinká… spomína na Elenu, milovanú bytosť. Čo môže robiť? Zasa mal Damon pravdu? Teraz nie je čas na rozchod, ľúbi ju ako nikoho na svete. Damon, Damon, budem ťa musieť zabiť, ty mi nedáš na výber. Neustále budeš poletovať okolo Eleny, pokúšať ju a ona môže prísť o dušu. No tak nič, budeš mŕtvy druhý raz, sám si si vybral.

 

Rana v salóne, Elena leží na zemi, dýcha ťažko,  nehýbe sa. Stefan  je skokom pri nej.

„Elena, miláčik, si ok?“ Otrasené dievča hľadí kalným zrakom na Stefana, prichádza k sebe.

„Stefan, láska, tak veľmi som sa bála, že už ťa neuvidím. Chýbal si mi, zlatko.“ Snaží sa pozviechať na nohy s pomocou Stefana.

„Si celá premočená a studená, poď pod sprchu, zohreješ sa,“ Stefan podopiera Elenu.

- – -

Damonovi zmizla Elena na chvíľu z dohľadu. Sám si želal byť v penzióne, keď otvoril znova oči, bol vo svojej izbe. Funguje to, pekelný Démon neklamal, mám voľný lístok do pekla i späť.

Načúva, preveruje situáciu doma. Stefan je vo svojej izbe, Elena v sprche, zvyšok domu mlčí.

Tak vyskúšame, či delfín Filip neklamal a Elena skutočne vládne telepatiou. Upír sústredil Silu do mysle.

„Si v poriadku, princezná?“ Damon posiela myšlienky k Elene, netrpezlivo čaká na výsledok.

 

V sprche sa rysuje postava, horúca voda steká po nej, drieme, zohrieva sa, odrazu jej mysľou preletí Damonova otázka.

„Čo je to, ako to, čo sa, čo…“ Prekvapene habká.

„Neplaš sa, vtáčatko, Filip ti podaroval telepatiu, spomínaš si, teraz ma počuješ, lebo chceš a nechrániš si myšlienky, takže vnímam aká si zmätená. To je v poriadku. Naučíme sa s ňou pracovať. Povedz mi, dorazila si celá, bez zranení?“ Damon na diaľku vysvetľuje a tíši Elenu.

„Damon, kde si? Ja som v pohode, akurát som unavená na smrť a možno aj…“ Elena začína plakať.

„To bude dobré, moja drahá, ľúbim ťa, už si v bezpečí, postaráme sa o teba, neplač. Som u seba v izbe, ale musím sa vrátiť splniť záväzky. Oddýchni si, dobre sa vyspi. Pozdravuj Stefana a prosím, nespomínaj mu svoju telepatiu. Stefan ju neovláda a nemusí vedieť, že sa takto vieme spojiť. Si teraz silný človek, máš telepatiu a možno aj ohňom vládneš. Oheň, hmm, to mi pripomína, že musím nazad…“ Odmlčal sa Damon.

„Čo sa deje, Damon, prečo sa vraciaš, akú dohodu to máš? Povedz mi, prosím.“

„No vieš, ja už mám čo som chcel, ty si doma. A teraz musí svoje dostať horúca kráska. Dal som slovo. Myslím na teba, princezná moja a keby som sa nevrá…“ Nedokončil vetu Damon.

 

Stefan vstúpil do kúpeľne.

„Elena, ako sa ti darí, už si tam pol hodinu, rozmočíš sa mi. Poď von. V kuchyni máš drobnú večeru. Najedz sa, prosím, ja sa vrátim o chvíľku. Dobre?“ Informuje Stefan na odchode.

„Ďakujem, už pôjdem za pár minút.“ Elena rýchlo odpovedá. Sústredí sa na Damona.

„Nedokončil si myšlienku, ako že sa nevrátiš? Damon, kde si? Damon!“ Čaká na odpoveď. Nič, bože, snáď už odišiel…

„Nie, princezná, ešte som tu a prepáč, zasa som neodolal,“ zaznel hlas v kúpeľni.

Elena predvedie prudkú otočku. Damon na prahu, iba v čiernych nohaviciach, bez košele,  hlava mierne naklonená k ramenu, omamujúci úsmev, oči žiaria šťastím.

„Damon, Stefan príde o chvíľku!“ Vyhrkne z nej.

„Bez obáv, vtáčatko, už nespravím druhýkrát takú chybu. Som pri tebe, ale stále sledujem kde je Stefan a ten je momentálne dostatočne ďaleko na to, aby som mohol podísť k tebe bližšie. Môžem?“ Vystrie ruky smerom k Elene a túžobne hľadí cez závoj čiernych, hustých mihalníc.

 

Elena váha, ale jeho telo mocne vábi, chce sa schúliť do náruče a cítiť bezpečie – prežila neskutočný strach v medzipriestore. Vykročí mu v ústrety.

Láska, radosť, šťastie tryskajú  z bezodných očí Damona. Jeho princezná ho neodmieta, zovrie ju v objatí, skloní sa, hľadá pery, ktoré celé posype jemnými bozkami. Silné ruky hladia Elenine nahé mokré telo, bozky presúva na krk.

Elena zavrtí hlavou, Damon chápe, nie je dostatok času na dúšok Eleninej božskej krvi, možno nabudúce, ak vôbec…

Elena šepla: „Ďakujem.“ Pohládza Damonov statný chrbát, rukou prehrabuje vlnité vlasy, perami láska hruď.

Damon vzal jej hlavu oboma rukami, tváre tesne pri sebe, oddaný pohľad čiernych zamatových očí, posledný horúci dotyk na perách a odtiahol sa.

„Stefan sa vracia, princezná, milujem ťa, nezabudni na to. Nikdy. Milujem ťa viac, ako som miloval Katarínu, dnes už to viem. A ďakujem za omamné chvíle s tebou, splnila si mi ďalší z mojich snov… smel som poláskať toto milované mokré telo,“ špitol pobláznený upír, odpútal sa od nej, bol preč.

Elena má pocit, akoby sa Damon lúčil navždy, odchádzal na smrť. Precitla, navliekla na seba župan a vybehla z kúpeľne, vrazila priamo do Stefana.

„Čo sa stalo, Elena, kam zasa bežíš?“ Vyľakane hľadí Stefan, drží ju pevne za ruky.

„Nóó, bežala som do… kuchyne niečo zjesť a potom len spať, dlho spať,“ nešikovne klame Elena. Stefan neverí, hľadá Silou Damona, ale necíti ho v dome.

Skôr než Damon opustil penzión, ešte stihol Elene zaslať myšlienku: „Klamárka, bežala do kuchyne, isto… nevieš klamať, Elena a nikdy neskúšaj oklamať upíra, vycíti faloš. Ľúbim ťa, vtáčatko.“

 

Damon s vidinou vlastnej smrti v pekelnom ohni neoblomne vstúpil do štvorca s horiacimi sviečkami, brána sa za ním zavrela.

Bonnie sa zavŕtala do kníh, šprtá kúzla. Stefan sedí pred krbom, drink s ľadom cinká… spomína na Elenu, milovanú bytosť. Čo môže robiť? Zasa mal Damon pravdu? Teraz nie je čas na rozchod, ľúbi ju ako nikoho na svete. Damon, Damon, budem ťa musieť zabiť, ty mi nedáš na výber. Neustále budeš poletovať okolo Eleny, pokúšať ju a ona môže prísť o dušu. No tak nič, budeš mŕtvy druhý raz, sám si si vybral.

 

Rana v salóne, Elena leží na zemi, dýcha ťažko,  nehýbe sa. Stefan  je skokom pri nej.

„Elena, miláčik, si ok?“ Otrasené dievča hľadí kalným zrakom na Stefana, prichádza k sebe.

„Stefan, láska, tak veľmi som sa bála, že už ťa neuvidím. Chýbal si mi, zlatko.“ Snaží sa pozviechať na nohy s pomocou Stefana.

„Si celá premočená a studená, poď pod sprchu, zohreješ sa,“ Stefan podopiera Elenu.

- – -

Damonovi zmizla Elena na chvíľu z dohľadu. Sám si želal byť v penzióne, keď otvoril znova oči, bol vo svojej izbe. Funguje to, pekelný Démon neklamal, mám voľný lístok do pekla i späť.

Načúva, preveruje situáciu doma. Stefan je vo svojej izbe, Elena v sprche, zvyšok domu mlčí.

Tak vyskúšame, či delfín Filip neklamal a Elena skutočne vládne telepatiou. Upír sústredil Silu do mysle.

„Si v poriadku, princezná?“ Damon posiela myšlienky k Elene, netrpezlivo čaká na výsledok.

 

V sprche sa rysuje postava, horúca voda steká po nej, drieme, zohrieva sa, odrazu jej mysľou preletí Damonova otázka.

„Čo je to, ako to, čo sa, čo…“ Prekvapene habká.

„Neplaš sa, vtáčatko, Filip ti podaroval telepatiu, spomínaš si, teraz ma počuješ, lebo chceš a nechrániš si myšlienky, takže vnímam aká si zmätená. To je v poriadku. Naučíme sa s ňou pracovať. Povedz mi, dorazila si celá, bez zranení?“ Damon na diaľku vysvetľuje a tíši Elenu.

„Damon, kde si? Ja som v pohode, akurát som unavená na smrť a možno aj…“ Elena začína plakať.

„To bude dobré, moja drahá, ľúbim ťa, už si v bezpečí, postaráme sa o teba, neplač. Som u seba v izbe, ale musím sa vrátiť splniť záväzky. Oddýchni si, dobre sa vyspi. Pozdravuj Stefana a prosím, nespomínaj mu svoju telepatiu. Stefan ju neovláda a nemusí vedieť, že sa takto vieme spojiť. Si teraz silný človek, máš telepatiu a možno aj ohňom vládneš. Oheň, hmm, to mi pripomína, že musím nazad…“ Odmlčal sa Damon.

„Čo sa deje, Damon, prečo sa vraciaš, akú dohodu to máš? Povedz mi, prosím.“

„No vieš, ja už mám čo som chcel, ty si doma. A teraz musí svoje dostať horúca kráska. Dal som slovo. Myslím na teba, princezná moja a keby som sa nevrá…“ Nedokončil vetu Damon.

 

Stefan vstúpil do kúpeľne.

„Elena, ako sa ti darí, už si tam pol hodinu, rozmočíš sa mi. Poď von. V kuchyni máš drobnú večeru. Najedz sa, prosím, ja sa vrátim o chvíľku. Dobre?“ Informuje Stefan na odchode.

„Ďakujem, už pôjdem za pár minút.“ Elena rýchlo odpovedá. Sústredí sa na Damona.

„Nedokončil si myšlienku, ako že sa nevrátiš? Damon, kde si? Damon!“ Čaká na odpoveď. Nič, bože, snáď už odišiel…

„Nie, princezná, ešte som tu a prepáč, zasa som neodolal,“ zaznel hlas v kúpeľni.

Elena predvedie prudkú otočku. Damon na prahu, iba v čiernych nohaviciach, bez košele,  hlava mierne naklonená k ramenu, omamujúci úsmev, oči žiaria šťastím.

„Damon, Stefan príde o chvíľku!“ Vyhrkne z nej.

„Bez obáv, vtáčatko, už nespravím druhýkrát takú chybu. Som pri tebe, ale stále sledujem kde je Stefan a ten je momentálne dostatočne ďaleko na to, aby som mohol podísť k tebe bližšie. Môžem?“ Vystrie ruky smerom k Elene a túžobne hľadí cez závoj čiernych, hustých mihalníc.

 

Elena váha, ale jeho telo mocne vábi, chce sa schúliť do náruče a cítiť bezpečie – prežila neskutočný strach v medzipriestore. Vykročí mu v ústrety.

Láska, radosť, šťastie tryskajú  z bezodných očí Damona. Jeho princezná ho neodmieta, zovrie ju v objatí, skloní sa, hľadá pery, ktoré celé posype jemnými bozkami. Silné ruky hladia Elenine nahé mokré telo, bozky presúva na krk.

Elena zavrtí hlavou, Damon chápe, nie je dostatok času na dúšok Eleninej božskej krvi, možno nabudúce, ak vôbec…

Elena šepla: „Ďakujem.“ Pohládza Damonov statný chrbát, rukou prehrabuje vlnité vlasy, perami láska hruď.

Damon vzal jej hlavu oboma rukami, tváre tesne pri sebe, oddaný pohľad čiernych zamatových očí, posledný horúci dotyk na perách a odtiahol sa.

„Stefan sa vracia, princezná, milujem ťa, nezabudni na to. Nikdy. Milujem ťa viac, ako som miloval Katarínu, dnes už to viem. A ďakujem za omamné chvíle s tebou, splnila si mi ďalší z mojich snov… smel som poláskať toto milované mokré telo,“ špitol pobláznený upír, odpútal sa od nej, bol preč.

Elena má pocit, akoby sa Damon lúčil navždy, odchádzal na smrť. Precitla, navliekla na seba župan a vybehla z kúpeľne, vrazila priamo do Stefana.

„Čo sa stalo, Elena, kam zasa bežíš?“ Vyľakane hľadí Stefan, drží ju pevne za ruky.

„Nóó, bežala som do… kuchyne niečo zjesť a potom len spať, dlho spať,“ nešikovne klame Elena. Stefan neverí, hľadá Silou Damona, ale necíti ho v dome.

Skôr než Damon opustil penzión, ešte stihol Elene zaslať myšlienku: „Klamárka, bežala do kuchyne, isto… nevieš klamať, Elena a nikdy neskúšaj oklamať upíra, vycíti faloš. Ľúbim ťa, vtáčatko.“

 

Damon s vidinou vlastnej smrti v pekelnom ohni neoblomne vstúpil do štvorca s horiacimi sviečkami, brána sa za ním zavrela.

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby v tejto časti poviedky:

  1. Damon Salvatore – obyčajný upír
  2. Elena – ľudské dievča, dostala darom oheň od dráčika Damonka a telepatiu od delfína Filipa
  3. pekelný Démonprvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel
  4. horúca kráska / podpaľačka – favoritka pekelného Démona v medzipriestore
  5. medzipriestor – územie vytvorené pekelným Démonom, plne ním disponuje
  6. Stefan Salvatore – obyčajný upír
  7. čarodejka Bonnie – ľudské dievča
  8. delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody a jej bojovník
  9. veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku
  10. Katarína – obyčajná upírka

 

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Mějte dobrou náladu. Dobrá nálada vaše problémy sice nevyřeší, ale naštve tolik lidí kolem, že stojí za to si ji užít.“ Jan Werich