Povídka Buď mojou princeznou… – 16.část

Povídku Buď mojou princeznou… pro vás píše autorka IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se stará LadyM. Nové díly u nás najdete nyní místo povídky Devil’s Night každé pondělí a čtvrtek. Pokud jste nečetli předchozí části, tak to můžete dohnat tady. Skvěle se bavte a nezapomeňte zanechat komentáře.


Zažil som stovky súbojov, bitiek, šarvátok, potýčok, no ešte nikdy som sa nebil s babou plnou ohňa… a to doslovne, páli ako čert, mám sa vôbec biť, mám sa vzdať, čo mám…? Damon úpenlivo premýšľal o horúcej kráske. Naštvaný pekelný Démon konečne dohučal, zmizol kamsi preč. Ostali po ňom len trosky, spúšť a strach.

„Excelentne! Toto je presne prostredie na milostné hrátky s čerticou, trpiacou obsesiou. Som gentleman, nechám sa viesť a uvidíme…“ Mrmle Damon pre seba.

 

Vošiel dnu, Silou hľadá čerticu. Je mierne rozmrzená, dostala hubovú polievku od bossa a právom. Zočí upíra, ticho sa dá krájať.

„Splnil si slovo, prišiel si a bez strachu? Vieš, čo sa tu stalo, Damon? Dostala som vyhubované za teba a ja neznášam, keď ma peskujú, ponižuje ma to, rozčuľuje!“ Horúca kráska sa dostáva do obrátok, zatiaľ však fyzicky neútočí.

„Čosi som začul o talianskom súžití a Démon mi to celé odprezentoval,“  sucho poznamenal Damon, nechcel ju zbytočne dráždiť.

„Podviedol si ma, oklamal, keby som tušila že ide o bossove dievča, nikdy…“ Nedokončila.

„Nie, nepodviedol, nazývaj veci pravým menom. Nepýtala si sa, zaujímal ťa len vlastný úžitok, chcela si mňa!“ Skočil podráždene podpaľačke do reči Damon.

„Si drzí a to na cudzom území! Tu máš teda veci zvané pravým menom! Som vytočená, plná zlosti, ponížená, chcem dakoho surovo potrestať! Si na rane a zlížeš si to naplno! Páčia sa ti fakty?“ Ostro slovom útočí.

„Akceptujem ich. Ale kde sa stratila tá zvodná persóna, plná zmyselnosti? Vidím iba ukrivdený ohníček, čo sa krčí v kúte.“

 

Damon vsadil všetko na jednu kartu – provokuje a chce to mať za sebou. Jeho želanie je plnené okamžite.

Horúca kráska vyrazila vpred. Zhodila ho na zem, priľahla takmer celým telom. Damon horí, horia mu šaty, bolesť sa zvyšuje, ale nebojuje s ňou, leží odovzdane s odvráteným pohľadom. Podpaľačka sa zarazila a vstáva.

„Damon, čo to predvádzaš, vzdal si sa boja?! Prečo?!“ Zdrapla ho za ruky a prudko postavila.

Upír opretý o stenu dohára, otvorené popáleniny bolia, zvyšky šiat visia dolu, sám sa diví, prečo sa mu rany hoja tak pomaly… jasné, dlho nemal ľudskú krv; nebude dlho trvať táto poprava. Neodpovedá, len pozoruje.

 

Horúca kráska naberá druhý dych, nový útok, Damon leží dolu tvárou, podpaľačka na ňom, stúpa smrad spáleného tela, Damon bolesťou plytko dýcha, stráca vedomie, blúzni…

 

* * *

 

…Ocitol sa v lese, na cintoríne, spomína, ako prvýkrát videl Elenu. Vtedy sa po dlhej dobe vrátil domov, ale do penziónu nevkročil, nechcel sa stretnúť so Stefanom, tak prebýval v lesoch, v okolí. Lietal lesom, hľadal korisť, zosadol na haluz blízko Eleny.

Nevidela ho, ani nevnímala, oči plné sĺz, sklonená nad hrobom tragicky zosnulých rodičov.

Cítil, aký obrovský žiaľ ňou lomcuje, bola zlomená, sama opustená. Damon sedel, pozoroval a vtom sa Elena vzpriamila, Damon uvidel naplno tú zarážajúcu podobnosť s Katarínou a skoro zahučal dole z haluze od prekvapenia.

To nie je možné, bože, Katarína mala deti?! Nikdy o nich nepočul! Nechápal to, bol šokovaný. Elena sa díva smerom k havranovi, ale nevidí ho, má zaslzené oči, utrápenú tvár. Vykročí do lesa, krok za krokom, posúva telo, bez cieľa, sadá si na pník a zasa usedavo plače.

 

Damon odletel ďalej od nej, vzal na seba podobu upíra, rozhodol sa jej prihovoriť. Obišiel lúčku, vošiel do jej zorného poľa, schválne šliape na konáre, aby na seba upozornil, nechcel ju vydesiť.

Elena registruje zvuk, vidí tmavú postavu, dajaký chalan sa túla lesom. Damon z nohy na nohu postupuje k Elene.

„Ahoj, neruším? Čo sa stalo, si riadne uplakaná. Zranená? Pomôžem?“ Zastavil na dobré dve metre od nej.

Elena sa len díva a záporne pokyvuje hlavou. Sklopí oči, mlčí.

„Tak ťa môžem odprevadiť, alebo dakoho zavolať, čokoľvek, len povedz.“

„Nie, ďakujem, nerob si starosti.“

„Robím, nemám rád, keď dievčatá plačú a ja im nedokážem pomôcť. Chceš aspoň napiť, alebo dačo zjesť, sladkosť?“ Damon si meter pred ňou kľakol na kolená do trávy a uprene sleduje tú záhadnú tvár Kataríny.

„Som Damon a ty?“ Čakal s napätím.

„Elena,“ tíško dodala, ani mu nepodala ruku. Damon pred ňou kľačí, upiera veľké čierne oči do jej tváre, mlčia.

„Elena, zaujímavé meno, prečo toľké slzy, si celá utrápená,“ upír sa rozhodol, že ju mierne ovplyvní a zaženie žiaľ – na chvíľku.

 

Dievčinka sa trošičku ukľudnila, oči schnú, pozerá na Damona – je celkom milý, príjemný hlas, Matka Príroda ho obdarila čarovnými očami.

„Nekľač predo mnou, sadni si sem vedľa, Damon,“ vzala ho za ruku a ťahá bokom. Poslúchol, sadá si, nespúšťa z nej oči.

„Prečo sa tak na mňa dívaš, mám pocit, že mi vidíš až do žalúdka,“ hlesne Elena.

„Prepáč, ale pripomínaš mi dakoho, koho som dávno stratil. Tá podoba je tak zarážajúca, až berie dych. Neviem sa vynadívať,“ vysype priamo Damon.

„Ako si ju stratil?“

„Ako vieš, že to bola žena?“ Zháčil sa Damon.

„Vycítila som to, či som si to prečítala v tvojej mysli.“

 

Táto osôbka je samé prekvapenie, ako môže čítať v mojej mysli, je len obyčajný človek, nemá telepatiu.

„Tragicky zahynula v ohni.“ Bolestne dodáva Damon.

„Prepáč, to som nechcela, prepáč, ja, ja…“ Sklonila hlavu, zasa začína plakať. Damon si nadával v duchu, že to spackal so slabým ovplyvnením. Sakra, ako sa teraz zapozerám do jej očí?

Elena už cíti únavu, mala by ísť domov.

„Mám predsa prosbu, odprevadíš ma domov?“ Zdvihla zaslzený zrak k Damonovi. Oči sa našli, Damon využíva situáciu, ovplyvnením tíši Elenu, uberá žiaľ, rozdáva nádej.

„Samozrejme, rád, je to ďaleko?“ Tresol do vetra.

„Prečo, zdržujem ťa, to som nechcela, nemusíš, ja dôjdem aj sama,“ habká Elena.

„Prestaň, Elena, odprevadím ťa domov, aj keď to bude na konci sveta,“ pokus o žart.

„Tam by som teraz chcela byť, na konci sveta sa predsa vždy všetci stretnú, sú spolu, milujú sa, je tam iba radosť, pohoda. Damon, poďme na koniec sveta… Oh, som úplne vedľa, idem domov. Maj sa,“ zahanbená Elena trhne taškou a kráča domov.

 

Tak ty si pekne vystresovaná, milá moja, teba treba ovplyvniť na dvesto percent. Damon to nevzdáva, rázne kráča za ňou cestičkou, Elena má náskok. Damon sa ponáhľa a zrazu si uvedomí niečiu blízkosť, spomalí, Elenu má ešte na dohľad, tá zdvíha ruky a máva komusi, čo jej kráča oproti.

Damon len zasyčal: „Stefan, môj braček!!“ Znechutený zastal.

Už to chápem, prečo je tu Stefan.

 

Damon sa vracal na miesto, kde sedel pri Elene. Čosi mu padlo do oka, kniha, zošit – dvíha ho a zalistuje. Elenin denník, asi jej vypadol, keď tak vystrelila preč. Privinul si ho k sebe ako vzácny dar, to bude zaujímavú čítanie…

 

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby v tejto časti poviedky:

  1. Damon Salvatore – obyčajný upír
  2. Elena – ľudské dievča, dostala darom oheň od dráčika Damonka a telepatiu od delfína Filipa
  3. Stefan Salvatore – obyčajný upír
  4. pekelný Démonprvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel
  5. horúca kráska / podpaľačka – favoritka pekelného Démona v medzipriestore


Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Vhodnou základnou pro manželství je oboustranné nepochopení.“ Oscar Wilde