Povídka Buď mojou princeznou… – 19.část

Povídku Buď mojou princeznou… pro vás píše autorka IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se stará LadyM. Nové díly u nás najdete nyní místo povídky Devil’s Night každé pondělí a čtvrtek. Pokud jste nečetli předchozí části, tak to můžete dohnat tady. Skvěle se bavte a nezapomeňte zanechat komentáře.


Damonom zmietajú protichodné pocity, nie je predsa možné, aby jedna baba, obyčajný človek pozerala tak hlboko do hlavy upíra. Čo s ňou teraz, nechám jej slobodnú vôľu, trpieť ju, či ju ovplyvním, dodám sny a pohodu? Damon čučí pred seba, úpenlivo rozmýšľa a Elene sa zdá, že vidí slzy v jeho očiach.

Plná nehy a takmer materinského citu sa nakloní k Damonovi, objíme  okolo ramien, nakloní ho, pritiahne bližšie, jeho hlavu si zloží do klína. Jedna ruka hladká tvár upíra, druhá íska neposlušné vlasy.

Elena sa jemne húpe, akoby kolísala dieťa, tíško sa mu prihovára: „To bude zasa dobré, bolesť pominie, Damon, ver mi, zasa nám zasvieti slniečko, mraky sa rozídu, musí to tak byť, Damon, lebo keď nie, asi mi pukne srdce od žiaľu…“

Vykoľajený upír ani nedutá, všetko sa zomlelo tak náhle, nebránil sa, Elena sa načiahla, stiahla ho k sebe a teraz leží v jej klíne, chlácholený Elenou, ktorá sama najviac potrebuje utešiť.

Do prdele, táto baba vie ohúriť znova a znova. Odvážil sa otvoriť oči, Elena pohľad zapichnutý do diaľky, pohupuje sa ako v tranze, jej veľké slzy mu padajú rovno na tvár.

„Elena, pozri na mňa, prosím,“ tíško prehovoril, rukou posúva vlasy nabok. Elena sa nakloní nad neho, stále sa kníše, pohládza mu tvár, díva sa priamo do jeho očí, ale neprítomne, díva sa akoby cez Damona.

Upír sa rozhoduje rýchlo, ovplyvnenie je nutné – plné sústredenie, oči fixujú Elenu: „Slniečko zasa bude svietiť, samozrejme a čoskoro smútok zaplašíme, Elena, problémy vyriešime spoločne s priateľmi, zavládne pohoda, sny sa nám začnú plniť už za malú chvíľku… prestaneš plakať, usmeješ sa, všetko sa na dobré obráti.“

 

Elena sa prestala knísať, stále visí pohľadom na jeho očiach. Damon sa vymanil z jej rúk, sám si sadá, nakláňa Elenu k sebe, kladie si jej hlavu na stehná – vymenili si pozíciu.

Pohládza jej tvár, upravuje dlhé vlasy; Elene schnú oči, pozoruje oblohu nad Damonom, z hlboka dýcha, cíti odchádzať obrovskú ťažobu zo svojej duše. Po dlhej dobe od smrti rodičov nemyslí na nešťastie.

Damon úpenlivo pozoruje každý Elenin pohyb, číta jej myšlienky, vlieva do nej mier, jemné dotyky tváre a vlasov umocňujú proces – upír je spokojný, dosiahol cieľ a veru stálo ho to dosť energie. Elena je silný protihráč.

 

Posvätné ticho narušila Elena: „Ďakujem, je to neuveriteľné, ale cítim sa pri tebe uvoľnená a smútok poľavil. Ako si to dokázal?“

Padla rozhodujúca otázka… má jej povedať kto je a čím je? Damon otáľa, dosiahol u nej krehkú mieru pokoja, pravdou v túto chvíľu všetko pokazí – čo poskytnem – výhovorku – polopravdu?

 

Vyriešila to sama Elena, vzala si jednu jeho ruku do svojich, priložila si ju k perám, pobozkala: „Mlčíš, ťažko sa ti o tom rozpráva, poviem za teba… ty si svoj smútok už dávno vyriešil a teraz si tú metódu použil na mňa. Ďakujem.“

Pery stále pritisnuté na ruke Damona, druhý bozk, už veselšie oči obdivujú obláčiky na nebi.

Damon je za posledných dvadsať minút hádzaný z jedného prekvapenia do druhého, už nevie ani ako reagovať. Elena mu bozkáva ruku a veru je to zaujímavý pocit – musí uznať.

„Tak dajako to bude, princezná moja. Som rád, že sa už lepšie cítiš a ak dovolíš…“ Opatrne uchopí obe ruky Eleny a na každú vtisne jemný, no dôrazný bozk.

Elena sa posadí, drží Damona za obe ruky, nahne sa bližšie, spýtavý pohľad smeruje do jeho tváre: „Princezná? Prečo princezná, z ktorého storočia si vypadol?“

„Z devätnásteho? Jednoducho mi pripomínaš jemnú bytosť, mandľové oči, dlhé vlasy, rysy aristokratky, postava bohyne, duch bojovníka… typická princezná…“ Vyrazil zo seba pravdu.

„Ty mi snáď vyznávaš lásku, Damon. Si taký sladký. Dobre, láskavosť za láskavosť,“ Elena pookriala, šibalsky zazerá na Damona, postavila sa a chodí okolo neho, vezme ho za ruku a ťahá, aby vstal.

 

„Damon… môj princ, chrabrý duch, smelé srdce, impozantná postava, svaly zo žuly, postreh jastraba, tvár poloboha, plnokrvné zvodné pery a  oči, tvoje oči, Damon… ty vieš aké sú tvoje oči… odtieň najtmavšej noci, bezodné, lákajú aj desia, láskajú aj kárajú. Nezabúdaj, princ môj, tvoje oči sú zrkadlom tvojej duša a ja sa v ňom vidím, ale vidím aj za zrkadlo – Damon… hm, ja už viem…!“ Elena vysekla poklonu, začala sa chystať na odchod.

 

V Damonovi by sa krvi nedorezal, mozog mu pracuje naplno – čo vie o mne, brat ma nevidel, s nikým sa nestretávam, identitu tajím. Alebo to bola len jej hra?

„Je mi s tebou fajn, ale musím padať. Povinnosti… rada ťa ešte niekedy uzriem, tajomný cudzinec.“

„Ďakujem za vyznanie lásky, princezná, bolo jedinečné, mám ho hlboko vryté v srdci. Odprevadím ťa, princezná?“ Drmolí už mierne oklepaný upír.

„Nie, ďakujem, čauko.“

A dievča rezko beží, vlasy povievajú, ruka zamáva a je preč…

 

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby v tejto časti poviedky:

  1. Damon Salvatore – obyčajný upír
  2. Elena – ľudské dievča, dostala darom oheň od dráčika Damonka a telepatiu od delfína Filipa


Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„O chytré ženské je nouze. Konečně o chytré mužské zrovna tak.“ Jan Werich