Povídka Buď mojou princeznou… – 20.část

Povídku Buď mojou princeznou… pro vás píše autorka IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se stará LadyM. Nové díly u nás najdete nyní místo povídky Devil’s Night každé pondělí a čtvrtek. Pokud jste nečetli předchozí části, tak to můžete dohnat tady. Skvěle se bavte a nezapomeňte zanechat komentáře.


… Dráčik naberá vedomie, trhne sebou, otvorené oči blúdia, hlavička začína šrotovať: Elena spí a čie sú to nohy podo mnou? Zakloní hlavu, vidí driemajúceho Damona.

„Ja ťa vnímam, čumíš na mňa… navyše som telepat,“ pobavene šepká upír.

„Cica, ahoj, ako dlho tu hybernujeme?“ Vracia šepot Damonko.

„Prečo mi hovoríš cica?“

„Stále mám pred očami koncert tvojich premien, fascinujúce. Cica dominuje a hovorím ti aj čierny vtáčik,“ pripomína dráčik.

„Mám neodbytný pocit, že ma tým zosmiešňuješ. Ty si drako-veverka, svetlo hnedá? Ok, od teraz si… zrzko… sám si to chcel,“ uchechtol sa upír.

„A ja som potom čo?“ Práve otvorila oči Elena a hneď sa zapojila.

„Vtáčatko, ako sa máš?“ Starostlivo si obzerá Elenu upír.

„Mláďatko, ešte si taká slabá? Dáš si niečo piť?“ Dráčik sa skláňa k jej hlave.

„Nie, už je to lepšie, krúti sa mi hlava, to vydržím. Čo nás teraz čaká, ideme zabiť bossa?“ Žieňa už sedí a naberá odvahu ďalej bojovať.

„Ty si neskutočná, princezná moja, ledva si ušla hrobárovi z lopaty a už hľadáš ďalšiu!“ Naoko ju karhá upír.

„Nóó a kto ju tam dostal, boha tvojho, nenásytného – cica??!“ Rozčúlil sa dráčik.

„Ja. Ospravedlňujem sa, bol som trochu mimo,“ čestne sklopené oči upíra.

„Css, trochu! A trochu bola mimo aj bossova favoritka, takmer ťa upálila. Neznášam ju od prvej chvíle, čo sem dokvitla!“ Prská dráčik.

„Díky za záchranu vám obom, už som doháral…“ Striasol sa Damon.

„Zrzko, čo vieš o bossovi, dá sa zabiť? Aké má slabiny? Kto nám pomôže dostať Elenu domov? Ja mám zatiaľ voľný lístok z pekla, ale iba sám, podpaľačka už vypadla z hry, druhý raz Elene nepomôže.“

„Aggrrr, zrzka vynechaj flambované vtáča, keď nie, podpálim ťa sám!“ Zúri dráčik.

„A… a… a… máme dohodu, nepodpáliš a len raz dohodu poruš a strááášne oľutuješ!!“ Hučí Damon.

„Dosť! Obaja! Nebudem v spoločnosti buranov!“ Štekla Elena, prudko sa postavila, zháčila a sunie sa späť k zemi, odpadla. Damon skočil po nej, zachytil ju nad zemou.

 

„Fu, to bolo o chlp, chlape, si fakt rýchly. Nebudeš ty upír??“ Sarkasticky ďobe dráčik.

Damon iba šľahol pohľadom, drží Elenu, tá prichádza k sebe: „Soráč, to som prehnala, nedostatok krvi v systéme; Damonko asi si prosím napiť. Tak ma napadá… čo nájsť delfína Filipa, možno má nejaké info o pekelnom Démonovi, kde mu pohľadať ventilček smrti na tele.“

„Elena, odkiaľ vieš o Démonovi? Ale pravdu!“ Ostro vybehol Damon.

„Hmm, pravdu, tak… hmm… nie celý čas som spala a okolo chodili myšlienky, spomienky – listovala som si v tvojej hlávke, tajomný cudzinec…“ Koketne sa usmieva Elena.

Damon je zmätený, nevie či sa smiať, či hnevať, je to jeho chyba, nekryl si myšlienky.

Elena mu navyše teraz zaslala ďalšiu myšlienku: „Je to tak, môj rytier, zaspomínala som si s tebou, len teraz viem, že si ma tam ovplyvnil, ale je ti odpustené. A keď si odmietal teraz moju krv pri tvojej záchrane, vravela som, že ťa ľúbim. Je to pravda, no v srdci mám aj Stefana, nezabúdaj, rytier. Napokon o Démonovi viem od teba, len nechápem, čosi o hre a mojej duši, no to mi určite rád vysvetlíš.“

Damon sa vystrel, okamžite zablokoval myšlienky: „Tak čo si vymyslel Damonko, ako na bossa?“

„Nemám žiadne podstatné vedomosti, ako ho zničiť, počul som o Matke Prírode a rovnováhe, čo platí aj pre bossa, ale ako, to netuším. Pošlem odkaz Filipovi, snáď ho zastihneme. Idem mláďatku po tekutiny a ty, cica, čakaj a poslúchaj,“ dráčik sa uhol v poslednej chvíli pred Damonovou trestajúcou rukou.

 

Elena vystrela ruku k Damonovi: „ Poď bližšie, láska, chcem ťa mať pri sebe.“ Damon sa pritisol k telu princezny, tuho ju objal, ale kryje si myšlienky; predpokladá Elenine výzvedné misie do jeho hlavy ohľadom Démona.

„Nemusíš sa kryť predo mnou, Damon, ja sa pýtam rovno, o čo ide?“ Postrehla jeho manéver.

„Rovno ti poviem, že o nič, že musíme vypadnúť z tejto diery, teba dostať do bezpečia, ja si vybavím staré účty a budeme ďalej šťastne žiť…“ Nedopovedal.

„Ako sme žili doposiaľ? To nepôjde Damon. Prišla som pre teba, možno sa vrátime a ja musím vyriešiť jeden pekelný problém a ty vieš presne…“

„Princezná, viem, že miluješ Stefana, jeho si vyberieš – tak to cítiš a tak je to správne,“ naklonil sa k Elene, daroval jemný bozk na milované pery, odvrátil sa.

„Áno, milujem Stefana a vyberiem si jeho, ak sa ešte vrátim. Damon, už som sa rozhodla,“ pevným hlasom oznámila Elena.

 

Priestorom sa rozkričal hlas, nadávky, výkriky. Elena sa strhla, pevne drží Damonove ruky, blúdi pohľadom po okolí: „To je kto?“

Upír pozná ten hlas a spokojne sa usmieva. Pekelný Démon zúri, vypočul si jej rozhodnutie a musí ho akceptovať, práve prehral stávku, aj Eleninu dušu.

Upír vstáva, dvíha Elenu, dráčik prichádza, dáva napiť Elene: „Čo sa stalo, Damon, boss zasa zúri, čo si vyviedol?“

„Hral som podľa jeho pravidiel a vyhral som!!“ Vykríkol a cítil, že Démon sa blíži. Dráčik zbadal bossa, krčí sa pri Elene, Damon sa presúva ochranársky pred dievča.

„Tým hulákaním si uznal svoju porážku?“ Upír si opovržlivo premeriava Démona.

„Vyskakuješ, provokuješ? Krásna Elena, som Démon. Skutočne si sa rozhodla pre Stefana?“ Čierno-dúhové oči hypnotizujú Elenu. Lenže ona už čosi predtým vyčítala z Damonových myšlienok a tak si urýchlene zatvára hlavu, nedovolí nikomu vstúpiť.

„Nepoznám vás a vaša otázka je mi nepríjemná, nerozumiem jej významu. Čo vás do môjho súkromia?“ Vyrazila neústupne proti Démonovi.

Démon nervózne sleduje raz Elenu, raz Damona, snaží sa im nazrieť do hláv, zbytočne. Je na domácej pôde, musí dodržať slovo, Matka Príroda je všade – tak ok.

„Dobre, uznávam svoju prehru, Damon. Elenu pošlem domov teraz hneď, ale my dvaja sa ešte zahráme.“

 

Bojovne naladená Elena sa nevzdáva: „Môžete mi láskavo odpovedať na moju otázku, ohľadom môjho súkromia?! Ste nevychovaný a zdá sa aj riadne arogantný!“

Damon tuší problémy, tíši princeznú: „Hamuj, Elena, všetko je tak, ako má byť. Démon ťa pošle domov, ja sa chvíľu zdržím a neskôr možno stihnem aj vašu svadbu.“

„Damon, láskavo mi neskáč do reči, mám tu jednanie s pánom Démonom, ak dovolíš. Takže, dočkám sa už odpovede? Či to ste nemali v pláne, aby som sa niečo spýtala?“ Už útočí priamo.

„Máš podrezaný, uštipačný jazyk, človieča! Uvedomuješ si s kým hovoríš?“ Pekelník začína šíriť strach okolo, tak ako má vo zvyku.

„Snažím sa komunikovať s kýmsi, kto zámerne odbočuje a neodpovedá na moje otázky. Inak vidím persónu v tmavej odedze, s nepríjemným vystupovaním, čo má ego, ako futbalové ihrisko. Z vášho mena Démon si môžem mylne odvodiť zaradenie – pôsobíte v oblasti pekelnej?“

Úkrok k Démonovi, ruky v bok, Elena je už vážne napálená a ani to neskrýva.

Damon zvažuje, či dlaňou násilím zapchať ústa Elene, či ju podporiť v útoku – baba zasa prekvapuje, len netuším kam mieri.

 

Podráždený pekelník vybafne: „Myslím, že táto konverzácia nikam nevedie, posuňme sa ďalej. Elena ide domov, Damon zostáva a bude pykať – ja už si vymyslím prečo, dráčik sa vráti k mojej favoritke a …“

 

Veta zostala visieť vo vzduchu, delfín Filip práve vplával pred Elenu.

 

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby v tejto časti poviedky:

  1. Damon Salvatore – obyčajný upír
  2. Elena – ľudské dievča, dostala darom oheň od dráčika Damonka a telepatiu od delfína Filipa
  3. veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody a jej bojovník
  4. pekelný Démonprvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel
  5. horúca kráska / podpaľačka – favoritka pekelného Démona v medzipriestore
  6. delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Nikdy jsem nedopustil, aby škola stála v cestě mému vzdělání.“ Mark Twain