Povídka Buď mojou princeznou… – 21.část

Povídku Buď mojou princeznou… pro vás píše autorka IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se stará LadyM. Nové díly u nás najdete nyní místo povídky Devil’s Night každé pondělí a čtvrtek. Pokud jste nečetli předchozí části, tak to můžete dohnat tady. Skvěle se bavte a nezapomeňte zanechat komentáře.


„A… ja prajem všetkým prekrásny, priateľský deň! Prepáčte, Démon, skáčem vám do reči a rozhodovania, ale neodpustím si drobnú poznámku,“ ladne sa otáča, šedé oči skáču po jednotlivých prekvapených tvárach.

„Ďalší nespratník, dnes je mládež čím ďalej drzejšia!“ Zúri pekelný Démon, chce potrestať delfína, ale Elena skočí pred Filipa, bráni ho vlastným telom. Damon sa pridáva, dráčik len zvažuje, bojí sa.

„Démon, máte pravdu, sú drzejší, až na to, že ja mám toľko krížikov na chrbte ako vy… sme takmer rovesníci. Čo sa mojej pripomienky týka, s dovolením, zariadil som, že Matka Príroda sleduje tento proces, čaká na vaše rozhodnutia a činy, Démon, aby vás následne ona mohla spravodlivo ohodnotiť. Pokladal som za vhodné, oboznámiť vás s touto skutočnosťou ešte skôr, ako vyrieknete a potvrdíte ďalšie nerozvážne rozkazy.“ Delfín sa uklonil, žmurkol na Elenu.

„Šach mat?“ Neodpustil si rypnúť do vytočeného pekelníka upír.

Delfín káravo hľadí: „Prosím, kontroluj sa, Damon, nie je fér vysmievať sa súperovi a jeho prehre, aj keď bol porazený na hlavu. Aby som nezabudol, drobnosť… som poverený Elenu, Damona a dráčika okamžite premiestniť mimo toto územie, takže…“

Delfín vytvoril pomyselnú bublinu okolo troch postáv, kývol im na pozdrav a teleportoval  všetkých naraz preč. Elene telepaticky poslal poslednú myšlienku: „Je fajn, že si ma vyhľadala, Matka Príroda ti ďakuje, len neviem, ako si na to prišla, že som jej vyslanec. Doteraz to nikto neodhalil. Ja tu zostávam, strážiť pekelníka, ty si uži slobodu, postaraj sa mi o dráčika, možno sa ešte uvidíme a zapriadneme hovor…“

 

Démon stojí, zúrivo si premeriava delfína, cíti sa podvedený.

„Správne si odhadol, som to ja, čo ťa storočia kontroluje a ešte aj bude. Poznáš to, vyšší záujem. Vráť sa k favoritke, na Elenu a Damona definitívne zabudni, už ťa viac nezavolajú.“

 

Delfín sa stráca v diaľke, spokojne hádže chvostom a plánuje si služobnú cestu za Elenou – už teraz sa vytešuje. Po stovkách rokov zasa zavíta na Zem.

 

◊ ● ◊

 

Celý teleport mal len jednu drobnú chybičku – zlé nasmerovanie. Delfín potreboval presné inštrukcie, neváhal, navštívil Katarínu, ešte stále väznenú v hlbokej cele v medzipriestore.

Neochotne vyjednávala – poskytne mu info, iba za svoj odchod domov. Delfín nemal inú možnosť, privolil. A ako poznáme Katušku, zlomyseľnú upírku, zahrala sa – udala síce polohu penziónu, ale v jeho pivniciach, v starobylých väzenských priestoroch, ktoré už stovky rokov nikto nepoužíval, ba dokonca sú teraz v úplnom zabudnutí.

Výsledok? Delfín pristúpil na jej hru, splnil sľub; Katarína pristála u seba doma a naša trojica sa s rachotom vrútila do väzenskej cely v podzemí, takmer bez svetla.

 

„Sa na to vyprdnem!! Dostal som rekreačný poukaz do tmavej, vlhkej diery s výhľadom do nekonečnej tmy v zemi!!“ Soptí nakrknutý veverko-drak, vstáva a šúcha si narazenú šišku.

Damon roztiahnutý ako žaba, pritlačený tvárou v zemi, Elena na ňom leží, nehýbe sa, obzerá si tmu okolo, načúva, do uší jej vbehnú dráčikove nadávky.

„Ležím si pohodlne na príjemnom tele… si to ty, Damon? Nič nevidím, oslepla som, či je tu taká tma ako v prdeli?“ Elena zotrváva v polohe ležmo, rukami šmátra pod sebou, telo sa mrví.

„Poslúž si, princezná, ležíš na mne; ja vidím v tme dokonale… sme v dajakej miestnosti, asi v cele, bez nábytku, iba reťaze visia zo stien. Elena, lež pokojne a neštekli ma!“ Skučí Damon.

„Cica, ty si šteklavá, to je supééér…“ Teší sa dráčik, hľadá Damonove telo v tme, chce sa pridať k nezbednostiam.

„Mláďatko, však sa môžem pridať a poškádliť cicu, potom ti osvietim celu… za odmenu. Že môžem, že…“ Prosíka  dráčik.

„Sme mimo dosah Démona, žijeme. Poď ku mne, Damonko, tu som, podaj mi ruku.“

Dráčik chytil Elenu. Upír stále rozpleštený na zemi, ležiaca Elena na ňom sa dvíha, sadá na jeho chrbát, berie dráčika do náručia, vtisne mu bozk na hlavu.

„Jasné, ide sa štekliť a naplno!“

Vyrazila bojový výkrik, v tú ranu má upír na sebe dve zákerné stvorenia, čo šteklia o dušu. Oslobodzujúci smiech sa mieša s vrčaním upíra, chce sa ich zbaviť, raz odstrčí jedného, druhý zaútočí a naopak.

„Dosť už, bo sa naštvem a budú lietať facky,“ položartom vrčí Damon.

Je silný, jednou rukou spacifikuje dráčika a druhou si pevne tisne Elenu ku hrudi. Elena ukončuje nezbednú hru, zastaví aj veverko-draka.

„Toto som potrebovala, odľahčenú chvíľku, ďakujem, Damon,“ Elena sa otáča v jeho náručí, objíme ho okolo krku, v tme hľadá jeho pery. Pritisne sa k nemu, pery sa spoja a Elena zasiela Damonovi myšlienku: „Si môj statočný rytier, vydržal si náš útok, my ťa berieme na milosť, dráčik ťa obdarí svojim horúcejším priateľstvom a ja túžim spočinúť sama v tvojom objatí, tebou hýčkaná, obdarím ťa lahodným dúškom mojej krvi.“

„Ďakujem, princezná,“ spokojne pradie panter v Damonovi.

 

Elena sa vyprostila z objatia, načahuje sa za dráčikom, lapí ho, otáča od seba, za chrbtom cíti Damona.

„Si na rade s plnením slova, Damonko. Rozsvieť.“

Dráčik sa nadýchne, vyšľahne plameň, osvieti celu.

Elena od prekvapenia otvorí ústa…

 

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby v tejto časti poviedky:

  1.  Damon Salvatore – obyčajný upír
  2. Elena – ľudské dievča, dostala darom oheň od dráčika Damonka a telepatiu od delfína Filipa
  3. veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody a jej bojovník
  4. pekelný Démonprvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel
  5. delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody
  6. Katarína – obyčajná upírka


Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Když už člověk jednou je, tak má koukat aby byl. A když kouká, aby byl a je, tak má být to, co je a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“ Jan Werich