Povídka Buď mojou princeznou… – 22.část

Povídku Buď mojou princeznou… pro vás píše autorka IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se stará LadyM. Nové díly u nás najdete nyní místo povídky Devil’s Night každé pondělí a čtvrtek. Pokud jste nečetli předchozí části, tak to můžete dohnat tady. Skvěle se bavte a nezapomeňte zanechat komentáře.


Dráčik Damonko vyšľahol plameň, osvetlil ponurú celu. Všetkým trom sa naskytol nečakaný pohľad. V kúte väzenskej cely ležala skrútená postavička, takmer bez života. Svetlo zhaslo, Elena pustila dráčika na zem a posúvala sa smerom k väzňovi. Damon ju dôrazne zastavil.

„Počkaj, ja to preverím, ty s veverko-drakom zapáľte fakľu, na druhej strane cely,“ nekompromisne zavelil upír.

Elena sa podvolila; dráčik púšťal drobný plameň, napokon našli fakľu a po dlhšej chvíli sa rozhorela. Teraz už ako svetlonosi pristupovali k kôpke v kúte.

Damon skúmal Silou stvorenie, pootočil ho, v slabom svetle sa črtala drobná postava dievčaťa, či mladej ženy. Prepadnutá tvár, zošúverená koža, bezvládne telo. Keď jej dopadli lúče svetla na tvár, akoby pohla viečkami.

„Damon, žije, čo si zistil?“ Naklonená Elena, chytá dievča za ruku, je studená.

„Som z nej zmätený, nie je to človek, je to upír a nie je to upír, neviem sa v tom zorientovať. Čo ty, zrzko?“ Damon sa otočil na dráčika.

„Cica, nehovor mi zrzko, lebo ti upečiem zadok!“ Šteká dráčik a pristupuje k žienke.

Skláňa sa k nej, hladká ju a čosi jej šepká do ucha. Postavička sa mierne pohne a skúša otvoriť oči. S námahou pootvorí viečka, len na malú štrbinku, díva sa do očí dráčika. Ten sa skláňa k nej a zasa šepká, napokon sa jemne odkloní, dívajú sa na seba a ona slabučko prikývne. Damonko sa prudko otočí a huláka.

 

„Damon, ty si silák, a chytrý silák, máš už vymyslené, ako nás dostaneš von?? Ale rýchlo, táto slečna sa dosť ponáhľa!!“

„Kto je to, poznáš ju?“ Spýtajú sa odrazu Elena aj Damon.

„Venujme sa riešeniu problému, musíme von a rýchlo. Tam sú dvere, Damon, prosím ťa…“

Damon sa zaprie, ale ani sa nepohnú. Hľadá páčidlo, cela je však prázdna, akurát zopár reťazí visí zo stien. Upír trhne najdlhšou reťazou, omotáva ju okolo mreží na dverách.

„Damonko, spojíme sily, ja ťahám, ty páliš oheň na pánty; sú celé hrdzavé, musíme na to silou. Elena, drž sa ďalej,“ rozdal príkazy a do práce. Dráčik taví, upír ťahá, železo škrípe, nechce povoliť.

„Skúsime znova,“ Damon si spomenul na Démona, pochytila ho taká zlosť, že začal lomcovať dverami, ako o život až povolili. Elena drží fakľu, svieti na žieňa.

 

„Damon, prosím ťa, ponesieš ju? Ja budem svietiť,“ obzerá sa na upíra.

„Fakt ju chceš brať so sebou?“ Neskrýva prekvapenie Damon.

„A ty snáď nie?! To ju tu necháme?!“ Zaburácala Elena.

„Podľa tvojho tónu v hlase je jasné, že nie. Vravím ti, že som z nej nesvoj. Neviem čo to je,“ žundre Damon.

Dráčik sa blíži k upírovi s nepriateľským pohľadom, vyzývavo hľadí do očí: „Skús ešte chvíľočku o tom pochybovať, či ju tu necháš a osobne ti vypálim dieru do prdele! Rozhodni sa, berieš ju na ruky a ja idem prvý von, či naopak, ale hlavne už!!“

„Ok, beriem ju ja, ty si prieskumník,“ nakladá si nevládne dievča do náručia, dvíha ju a je prekvapený, že takmer nič neváži.

Výprava sa pohla do dlhej chodby, Elena svieti, vôkol samé steny, vlhko, špina. Chodby a zákruty neberú konca, v dohľade prvé schody a hore ďalšie zavreté dvere. Dráčik skúša s nimi pohnúť, nedarí sa.

 

„A už mám tohto áreštu dosť, práve som sa nasral! Ustúpte dozadu.“ Dráčik narastá, zaprie sa z celej sily a vyvalí dvere aj s kusom steny. Výprava pokračuje, ďalšia chodba, schody, dvere – aj tie letia. Svetlonos Elena občas kontroluje Damona s dievčinou, je bezvládna v jeho náručí, hojdá sa ako handrová bábka.

Svetla pribúda na chodbe, cítiť čerstvý vzduch, blížia sa na božie svetlo. Pred Damonkom nie sú dvere, ale poklop, skúša ho vyklopiť, no ani sa nepohne.

Zaberá čo vládze, nič. Otáča sa na upíra: „Bude zasa spolupráca?“

Damon kladie žieňa na zem. Zapierajú sa obaja, lenže poklop je zjavne z vonku čímsi tvrdo zablokovaný. Nový pokus, obaja zadýchaní, unavení,  no bez výsledku.

„Hej, mládenci, poďte si oddýchnuť, nejde silou, skúsme hlavou. Damon, vieš kde sme? Čo cítiš?“

Damon zatvára oči, plné sústredenie, skenuje okolie; zopár hlodavcov, vtáci, ľudia žiadni, zdá sa tu pusto.

„Nie, vtáčatko, nikoho necítim, je tu pusto. Chvíľku si odfrkneme a nový pokus, zrzko. Ok?“

„Hej,“ unavene potvrdil dráčik, ani neprotestoval proti osloveniu.

 

Kúsok od slobody sa zastavila naša trojica, sorry, teraz už štvorica. Elena sedí pri dievčinke, drží ju za ruku, šepká jej, dodáva silu. Dievčinka vráti stisk Elene, pootvorí ústa: „Ďakujem vám.“ Elena vyskočí na rovné nohy: „Ona ďakuje, hovorí, preberá sa, rýchlo, chlapi do toho, vyraziť poklop, rýchlo!!“

Vytrhli sa z letargie, Damonko podrástol ešte viac, každý z jednej strany, pripraviť a pozóór; svaly napnuté k prasknutiu, prekážka vonku ustupuje, poklop po troške povoľuje, škrípe, ale otvára sa.

„Hurá, hurá teším sa, vy ste moji siláci,“ euforická Elena skacká, bozkáva Damonka aj Damona a už ich súri preč.

Vyliezli spoločnými silami nad poklop a čuduj sa svete – les, ticho. Poklop bol starostlivo schovaný pod kopou dreva a lesného bordelu.

„Ja to tu poznám, my sme kúsok od penziónu, ide sa,“ Damon berie do náruče dievča, rázne kráča domov, Elena a dráčik hopsajú za ním.

 

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

 

 

Osoby v tejto časti poviedky:

  1.  Damon Salvatore – obyčajný upír
  2. Elena – ľudské dievča, dostala darom oheň od dráčika Damonka a telepatiu od delfína Filipa
  3. veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Mějte dobrou náladu. Dobrá nálada vaše problémy sice nevyřeší, ale naštve tolik lidí kolem, že stojí za to si ji užít.“ Jan Werich