Povídka Buď mojou princeznou… – 23.část

Povídku Buď mojou princeznou… pro vás píše autorka IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se stará LadyM. Nové díly u nás najdete nyní místo povídky Devil’s Night každé pondělí a čtvrtek. Pokud jste nečetli předchozí části, tak to můžete dohnat tady. Skvěle se bavte a nezapomeňte zanechat komentáře.


Stefan je celý zúfalý, Elena prinútila Bonnie, aby jej otvorila bránu do medzipriestoru a celá posadnutá letela pomáhať jeho bratovi.

Sakra, čo teraz, Bonnie mi kategoricky odmieta pomôcť vojsť cez bránu za Elenou. Čakanie je najhoršia vec na svete, bezmocnosť je taktiež na prd…

 

Chodí z izby do izby, nervozita mu nedá pokoja, občas bezmyšlienkovite hodí očkom z okna.

No a halucinácie sú tiež na prd…

Stefan vytreštene sleduje podivnú štvoricu náhliacu sa k domu. Vidí Elenu?? Otrasie sa a letí von, vybieha im v ústrety: „Elena, Damon, ste to vy?? Pre boha, čo máš so šatami? Elena si krvavá a, a toto je kto?“ Ukazuje na dráčika a hneď na bezvládnu dievčinu v náručí Damona.

„Ahoj, braček, tiež ťa rád vidím! Veľa otázok, žiadna pomoc. Postaraj sa o Elenu, ja vezmem zvyšok,“ drnčí Damon.

„Žiadne také, dievčina ide so mnou do kúpeľne, dám jej sprchu, vybavím to, poprosím si niečo malé, či veľké pod zub pre nás obe. Damon, kúpeľňa, ideš!“ Zavelila Elena.

Stefan drží dvere, čumí na dráčika, obzerá si brata – ten má spálené šaty, špinavý, ako keby prišiel z bane.

Hento čudo – snáď lietajúci dráčik, ďalší zadrbaný baník, ako Damon. Rozkaz je rozkaz, generál v podobe Eleny prišiel, tak hajde do kuchyne kuchtiť.

Damon kladie žieňa do vane: „Elena, je slabá, dávaj pozor nech sa ti neutopí, už keď som ju vliekol taký kus. Daj vedieť keby dačo,“ žmurkne Damon a odchádza.

Elena vyzliekla devuchu, osprchovala ju, umyla vlasy – dievčina už trošku živšia pomáha Elene ako vládze, stále bez slova. Konečne ju Elena balí do obrovskej osušky a sama pre seba hlesne: „A kam teraz s tebou?“

„Ďakujem, Elena, prosím k niekomu, ja už nechcem byť sama, bojím sa, prosím…“ Nevládze viac hovoriť.

„Samozrejme, že nebudeš sama, kým sa dáš do poriadku, vždy bude s tebou niekto a teraz pôjdeš k Damonovi, potom sa uvidí. Prinesiem ti dačo pod zub, počkaj.“

Elena vybieha na chodbu, volá Damona. Ten je ale v nedohľadne, tak zhrabne Stefana.

„Stefan, dievčinku dáme zatiaľ k Damonovi do izby, bojí sa byť sama a zvyšok o nej ti poviem potom. Poď.“ Stefan sa už ničomu nečuduje; berie dievča, nesie k Damonovi. Uložia ju do veľkej postele.

„Ani neviem ako sa voláš, nevadí, donesiem ti jedlo, dám sa sama do pucu, prídem, dáme reč.“ Elena plní čo sľúbila, jedlo hore, ona do kúpeľne.

 

Damon skočil u seba pod sprchu – božská teplá voda; konečne si doprial čisté šaty a prišiel čas na očistu Damonka. Ten sa zatiaľ túlal okolo penziónu, obdivoval porast a trhal trávu.

Upír sa zrazu vynoril pred ním a pekne ho vyplašil – Damonko reagoval inštinktívne – vypáli dávku ohňa na Damona.

„Zrzko, hééj, kontroluj sa, zasa si mi spálil košeľu!! Za každú zničenú vec ti vyšklbem časť chlpov na hlave!!“ Hnevá sa upír.

„Tak čo skáčeš ako panter zo zálohy?! Sám si si na vine, neplaš ma! Ako sa má dievča?“

„Neviem, Elena sa o ňu stará a ja sa postarám o teba, hajde do vnútra,“ upír tlačí pred sebou špinavú chlpatú guľu.

Damonko nechtiac pristál v kúpeľni a bol nútený previesť očistu. Zdráhal sa, ale keď sa Damon vyhrážal že ho vyrajbe ako koberec, vzdal to.

 

- – -

Elena mala v kúpeľni Stefana, v rýchlosti referovala o bojoch s pekelným Démonom, presune domov a väznenej dievčine. Čosi pridala aj o dráčikovi Damonkovi a delfínovi Filipovi. Stefan v tichosti vstrebáva všetky nové informácie – žiadny komentár, iba tichá akceptácia.

 

- – -

 

Damon vbehol do svojej izby, nevšimol si dievčinu v posteli, rútil sa pre novú košeľu. Šup prepálená košeľa do smetí, čistá do ruky a keď vykročil ku dverám skamenel.

Stál pri svojej posteli, polonahý, oči prekvapením vytreštené, obočie vytiahnuté až pri vlasoch, díval sa na dievčinu, po krk zarytú v jeho perinách: „A ty si sa sem ako dostala?“

„Priniesol ma Stefan, prepáč, bojím sa sama, ale môžem byť aj na zemi, ak prekážam, len nie sama, prosím…“ Splašene šepce.

„Dobre, tíško, môžeš tu zostať a rozhodne nie na zemi. Oddychuj,“ ukončil krátku návštevu, hodil na seba košeľu a je preč. Cestou stretol brata: „Stefan, zabudol si si balíček v mojej posteli, tak si ho uprac, ja padám…“

„Počkaj, Damon, to je Elenin príkaz, bude zatiaľ u teba a… stav sa neskôr, dáme kus reči,“ veľavýznamne pozerá Stefan na brata.

„Myslím, že nie je o čom, braček.“ Damon zmizol.

 

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

Osoby v tejto časti poviedky:

  1.  Damon Salvatore – obyčajný upír
  2. Elena – ľudské dievča, dostala darom oheň od dráčika Damonka a telepatiu od delfína Filipa
  3. veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody
  4. Stefan Salvatore – obyčajný upír
  5. čarodejka Bonnie – ľudské dievča

 

 

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Nikdy jsem nedopustil, aby škola stála v cestě mému vzdělání.“ Mark Twain