Povídka Buď mojou princeznou… – 24.část

Povídku Buď mojou princeznou… pro vás píše autorka IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se stará LadyM. Nové díly u nás najdete nyní místo povídky Devil’s Night každé pondělí a čtvrtek. Pokud jste nečetli předchozí části, tak to můžete dohnat tady. Skvěle se bavte a nezapomeňte zanechat komentáře.


Elena plná očakávania dobehla za dievčinkou. Tácka praská od dobrôt. Uvelebila sa vedľa nej, Damona nikde nevidí.

„Ponúkni sa, musíš niečo zjesť a nabrať silu,“ prisúva plný podnos.

„Prosím dajaký šalát,“ tiché želanie devuchy.

„Na nič nemáš chuť z tohto? Dobre, zbehnem ti pre šalát,“ jedna noha sem, druhá tam.

Dievčina zďobla kúsok šalátu, tíško leží, díva sa na Elenu. Elena premýšľa, ako začať hovor.

„Vieš, keď sme ťa našli v cele, Damon, no… on je…“

„Ja viem čo je. Upír,“ hlesla dievčinka.

Elene vybehli oči od prekvapenia, no dobre, aspoň nemusím obsiahlo vysvetľovať.

„Fajn, ušetrila si mi dlhú cestu; takže on mi povedal, že je z teba zmätený, že nie si človek, že ty si upír a nie si upír. Priznám sa, tu mám zmätok ja. Ja som človek, ale s upírmi nemám problém. Myslíš, že by si mi mohla o sebe čosi povedať, prosím?“

„Môžem, ba dokonca musím. Elena ja som reverzný upír, alebo ak chceš opačný upír. Myslím si, že netušíš, čo to je. Vystihuje to pomenovanie – som opak bežných upírov, ako je Damon a Stefan. Podstatný rozdiel je v prijatej strave – je žijem z rastlín, sajem chlorofyl, silu získavam zo slnka. Preto ten šalát, pre začiatok. Elena, veľa nechýbalo a bolo po mne v tej cele. Nemala som žiadne rastliny, ale hlavne žiadne slnko. Ďakujem, Elena…“ Dievčinka začína plakať.

„Nie, neplač, prosím, už je všetko ok. Teda vyrazila si mi dych – reverzný upír, nikdy som nepočula ani hlásku o tom. Počkaj, hovoríš, že šalát na začiatok, tak čo ti mám priniesť? Na rovinu, potrebuješ energiu, tak čo?“

„Chlorofylová bomba je pšeničná tráva, ale stačí mi aj lucerna, ďatelina, jačmeň – aspoň trošku. Zvyšok spraví slnko. Dlžím ti ešte moje meno. Elena som denný tvor, ale moje meno je čisto nočné, som Stella.“

 

„Jasné, viem, Stella znamená Hviezda, máš krásne meno. Stella, ak dovolíš, idem zháňať chlorofyl.“

Elena zbehla do kuchyne, dráčik Damonko na ňu už čaká.

„Tu máš, Elena, pre Stellu,“ podáva jej košík ďateliny a divoký jačmeň.

„Ty si to vedel a mlčíš? Prečo?“

„Chcela ti to povedať sama, tak si to želela. A teraz jej odšťav tento košík dobrôt. Nazbieral som to pred penziónom. Idem hľadať ďalej, miluje pšeničnú trávu. Zastavím sa neskôr. Ponáhľaj sa, Elena, nech je čím skôr fit,“ dráčik zmizol na lúky.

Stefan len sedí, počúva a nič nekomentuje. Elena odšťavuje, myslí na Stellu.

Plný pohár tmovozelenej tekutiny opatrne nesie upírke. Prechádza okolo Stefana, vlepí mu bozk na pery, poďakuje za pomoc, cupitá ďalej.

Stella  zjedla ďalší šalát, máličko pookriala, vchádza Elena s plným pohárom a Stelle zasvietili oči.

 

„Elena, to je božská vôňa, dokonalá delikatesa pre môj nos! To si ako stihla nájsť a pripraviť, veď si len človek?“ Rozplýva sa Stella.

„Dráčik Damonko to pre teba nazbieral, vydal mi príkazy na prípravu a zasa zmizol čosi pre teba hľadať. Daj si, dobrú chuť,“ podáva pohár a spokojne sa prizerá, ako mizne tmavá brečka v Stelle. Vypila to takmer naraz.

„Asi prasknem! Lukulské hody sú za mnou. Máš ešte mnoho otázok, ja viem, ale môžem si teraz zdriemnuť? A prosím ťa, budeš tu so mnou? Prepáč, bojím sa zaspať, sama… som ešte slabá,“ Ustráchane šepce.

„Samozrejme, budem si tu čítať, spi.“  Elena vybehla pre knihu, ľahla si vedľa Stelly a začítala sa.

V penzióne je ticho, Stefan nazrel do Damonovej izby, Elena mu naznačuje nech je ticho, posiela mu vzdušný bozk a číta ďalej.

Stefan zmizol preč z penziónu na lov, Damonko sa túla lúčinami a zbiera zelinky pre Stellu.

 

K večeru sa vracia Damon. Zakráda sa ticho, načúva, dom je prekvapivo tichý. Elena ho zazrela pri vchode, skryla sa za roh, zatajila dych, skúsi ho prekvapiť, skrýva myšlienky. Damon si nalial pohár moku, hlava zamyslene sklonená, kráča k sebe. Tesne za rohom Elena vybafne na Damona, ten sa mykne, takmer celý obsah pohára vychrstne Elene do očí, na hlavu.

„Princezná, mohol sa ťa s tým pohárom aj zabiť! Toto si spravila posledný raz, jasné! A čo teraz, mám ťa pooblizovať?“ Rozdýchava preľaknutie Damon.

 

„Áno, nie… si ma naplašil viac, ako ja teba. Od kedy si nosíš piť k sebe?“ Elena potrebuje vyplaviť adrenalín z tela, pästičkami udiera upíra.

„Prestaň, budem mať modriny, Stefan je preč, že? Viem to. Poď sem, si celá od škótskej,“ pritiahne si ju k sebe, schová do náruče, oblizuje líca od moku.

Elena priviera oči, Damon prechádza z líca na líce, klesá k perám, bozkáva ich krátko, jazykom si pýta vstup. Elena sa vzdáva, odpovedá mu na hru a posiela telepaticky myšlienku: „Kde si sa túlal, tajomný cudzinec, čakala som ťa v tvojej posteli.“

Rozochvený Damon sa ešte väčšmi pritisol k princeznej, vzrušene dýcha, bozkáva bledú šiju, cíti prúdiacu krv.

„Môžem, princezná?“ Šepká otázku do prekrvených žíl na krku. Elena záporne krúti hlavou: „Nie, prosím, príde Stefan, inokedy… ďakujem.“ Damon bolestne zastoná, krotí sa, núti hlavu myslieť na niečo iné ako na Elenu. Drží rozkošné telo vtáčatka a nie je mu dovolené dopriať si dúšok Eleninej, božskej krvi. Pery zámerne odkláňa, koncentruje sa na kobercový vzor, potláča vzrušenie; aspoň jeden má rozum… Vzdáva to, uvoľní objatie.

 

„Dobrú noc, princezná,“ kráča k sebe do izby.

Plný doznievajúceho vzrušenia pristupuje po tme k oknu. Noc je jasná, upír vidí každý detail, netopier preletel pred oknom, Stefan sa vracia z lovu, kráča s Damonkom a ten vlečie akýsi batoh, zdá sa byť ťažký.

Tak dobre, princezná… inokedy.

Unavený Damon si líha na posteľ, moment úžasu. Nie je v nej sám. Rozpomenie sa na dievča z väzenia.

„Tak teba tu nechali? Myslel som, že Stefan… aha nie on, Elena. Jasné, zostaneš…“ Sám so sebou vedie hlasný monológ Damon.

„Damon, prepáč, mám ísť na zem? Bojím sa, byť sama.“

„Nie, zostaň, ááá, možno by nezaškodilo vedieť tvoje meno, už keď ťa mám v posteli. Hmm… meno by bodlo,“ uzavrel dohady upír.

„Som Stella a môžeš pri mne zostať na chvíľku? Bojím sa zaspať, keď som sama. Poobede tu bola Elena, chvíľku som pri nej spala. Prepáč, obťažujem vás, môžete mi dopriať pár chvíľ vašej trpezlivosti a nechať ma pri vás ešte zopár dní? Vypadnem, len čo budem schopná stáť na nohách, sľubujem. Damon, som tak vydesená z väzenia, ach Damon, strašné… pomalá smrť je obludná!“ Zavzlyká.

 

Upír si ľahol tesne vedľa Stelly, vzal si ju náručia, objal: „Stella, už tíško, si so mnou. Postaráme sa o teba, zostaneš, ako dlho budeš chcieť, jasné?“ Chlácholí upírku, poskytuje istotu vo svojom mohutnom náručí, íska jej vlasy, pohládza ruku. Na Stellu padá pokoj, poddáva sa bezpečiu Damonovho sveta; schúlená pri jeho boku, pevne mu stíska ruku vo svojich dlaniach, priloží si ju k perám, pobozká: „Vďaka ti, si ako môj bracho, mám ťa rada.“

Tma a ticho panujú v izbe, každý z nich rozmýšľa nad iným. Damon sa vrátil k Stelle, sonduje ju Silou, stále nevie presne, čo je zač.

 

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby v tejto časti poviedky:

  1. Damon Salvatore – obyčajný upír
  2. Elena – ľudské dievča, dostala darom oheň od dráčika Damonka a telepatiu od delfína Filipa
  3. veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody
  4. Stefan Salvatore – obyčajný upír
  5. Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

 

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Láska vdaných žen je nejcennější na světě, manželé o tom ovšem nevědí.“ Oscar Wilde