Povídka Buď mojou princeznou… – 36.část

Povídku Buď mojou princeznou… pro vás píše autorka IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se stará LadyM. Nové díly u nás najdete nyní místo povídky Devil’s Night každé pondělí a čtvrtek. Pokud jste nečetli předchozí části, tak to můžete dohnat tady. Skvěle se bavte a nezapomeňte zanechat komentáře.


Elenine ruky razia cestu po jeho chrbte dole, hladí boky, ruky vojdú medzi telá, nájdu Damonovu pýchu. Pohládza ho jemne, mazná sa, skúma, láska. Upír tíško zastonal, zamiera rozochvením, priam sa topí pod nadvládou neústupných prstov: „… Si tak nesmierne krásna a vzrušujúca, šaliem túžbou po tebe…“

Elena naposledy presúva ruky späť na boky upíra, pritiahne si ho bližšie k telu až napokon vyhovuje jeho prosbe, otvára mu cestu k jej poslednému tajomstvu.

Damon vyráža do boja, jemne vniká do Eleny, ponára sa do vĺn rozkoše, strháva so sebou aj princeznú, obaja túžia po dokonalom splynutí, kedy nenachádzajú hranice, kde končí jeden a začína druhý.

Damon zviera Elenu v náručí, bozkáva opuchnuté pery, pravidelne sa pohupuje v bokoch. Posiela jej myšlienku: „Ľúbim ťa, princezná, si moje jediné svetlo za posledné pochmúrne desaťročia. Vtáčatko moje, milujem ťa a ďakujem za milosť, ktorou si ma obdarila…“

„Tajomný cudzinec, milovanie s tebou je nadpozemsky nádherné, ale je to aj najhoršia vec, ktorú robím, podvádzam Stefana. Moja hlava sa bráni, no moje telo ti nedokáže odolať, budem naveky prekliata! Damon, si moje čierne svedomie… ľúbim ťa, poď ešte bližšie ku mne a neprestávaj, prosím…“ Dievčina vydýchla priznanie.

Elena cíti vrchol rozkoše, objíma jeho telo nohami, zatína prsty do svalnatých bokov, rukami naznačuje rýchlejšie pohyby v bokoch upíra. Damon sa rád podriaďuje, jeho vydráždenie prudko stúpa, posledná vlna rozkoše zachváti napnuté telo, Damon tíško stoná. Vstúpil na vrchol, pokoril posledné nedobité územie. Prudko dýcha, vracia sa späť na zem, vracia sa späť ku milovanej princeznej.

 

Elenou vládne malátnosť, ako keby sa jej dakto prihováral z diaľky a schvaľoval jej konanie. Zatmelo sa jej pred očami, malý moment bola v bezvedomí. Kdesi hlboko v sebe počuje hlas, že robí správne. Myseľ naberá späť vedomie. Neodbytný pocit zaplašila, vracia sa k Damonovi.

„Ďakujem, rytier, vyhovel si všetkým mojim prosbám, ľúbim ťa.“ Elena hľadí do hlbokých očí a zazrie slzy.

„Prečo, Damon? Naozaj ťa ľúbim, ty si časť mňa, bez teba nie som celá. Láska, milujem ťa…“

 

Damon má plné oči sĺz, odvracia hlavu. Elena sa nedá odbiť: „Prosím, dívaj sa na mňa, milý môj, čo sa stalo? Nie si spokojný so mnou? Tak už niečo povedz, prosím, láska!“

„Elena, ja viem, že ma ľúbiš, cítim to, ale prečo som nepoznal pravú lásku ako človek? Prečo až ako monštrum, po smrti? Mohlo to byť tak krásne, Elena. A teraz som len hračka prírody, sexi bábka, predátor, štvanec.“ Damon seká slová, nevie zastaviť slzy, má dušu naplnenú smútkom. Elena ho objíme, jeho hlavu zloží na prsia a tíši ho. A zase ten pocit v hĺbke, že robí správne.

„Nepoznal si vtedy, poznáš teraz, máš mňa a vždy budeš mať… teda pokiaľ budem žiť… a ty ma aj tak prežiješ. Vlastne už len krátko budeš so mnou.“

„Prečo, princezná?“ Zhrozí sa Damon.

„Ako prečo, som človek, starnem každým dňom, za dva tri roky už nebudem hodna tohto sexi upírskeho tela. Zostarnem, už ťa nebudem lákať, nájdeš si inú… kolobeh upírov v prírode, normálka.“

Damon cez slzy vybuchol smiechom, kolobeh upírov, dobré…

 

„Úloha splnená, zasmial si sa. Ale je v tom kus pravdy, čo som povedala, skús to poprieť.“

Damon mlčí, zvažuje: „ Nie si obyčajný človek, máš telepatiu, vládneš ohňom, to ľudia nepoznajú. A keď už sme takí úprimní k sebe, mám otázku…“

„Nie, Damon, ja ju poznám. Nechcem sa stať upírom a žiť s tebou a Stefanom na veky. Túžim prežiť obyčajný život, mať rodinu, deti. Čo je, prečo vrtíš hlavou?“

„Už som povedal, že nie si obyčajný človek,“ protirečí upír.

Elena sa posadila, prinútila sadnúť aj upíra: „Damon, nechcem sa dobrovoľne stať upírom, nikdy!“

Elenou preletel bolestný pocit pravdy, zabolel ju chrbát a vzápätí jej vystrelili z chrbta obrovské biele krídla, ktoré sa rozprestreli nad celou posteľou. Elena sedí nahá pri Damonovi, dlhé vlasy padajú do tváre v ktorej sídli mier.

Upír vyskočil, díva sa na ňu, nakláňa hlavu na bok, priviera jedno čierne oko a pochechtáva sa: „Úplne bežný človek tu sedí, môžeš to poprieť, Damon?“

 

Elena bola chvíľku nesvoja: „Hmm, nóó, keď už to mám po bokoch, či na chrbte, ako sa s tým narába, Damon? Môžem dostať manuál ku krídlam? A Damon, ty vieš roztiahnuť krídla, keď si v podobe  upíra?“

Upírča sa škerí ako prasknutý orech, bavia ho Elenine rozpaky a hlášky: „Nemám manuál, je to všetko o inštinktoch, keď ich budeš potrebovať, poslúžia ti samé, aj ťa navedú. Netuším, či viem roztiahnuť krídla, keď som upír, neskúšal som to.“

„Tak skús, že kto má väčšie krídla?“ Provokuje Elena.

Damon sa otočil a razom zašušťal druhý pár krídel v miestnosti, teraz ale čiernych ako uhoľ. Upír sa otáča, nad sebou aureolu čiernych perutí, svietiace oči, plné lásky, krvavé pery, dokonalá nahá postava.

Elena vydýchla: „Bože, veď ty si padlý anjel, áno, preto tá kombinácia v tebe: divokosť a pokora.“

Dievčinka vstane, fascinovaná dokonalosťou čierneho anjela… stoja nahí oproti sebe, biele i čierne krídla vystreté v plnej veľkosti.

 

* * *

 

Stella berie schody po troch, vbieha do Damonovej izby, očarí ju dych berúci obraz – biely a čierny anjel stoja oproti sebe, vládnu pokojom, odovzdanosťou. Stella zabuchne dvere zvnútra, vydýchne: „Bože, tak je to pravda, moje upírča-samček stvoril novú ochrankyňu! Damon, naplnil si svoj i jej osud! Ste obaja nádherní! No mimochodom, ten krik robí Stefan, je tu aj s nejakou upírkou, čo sa nechutne podobá na teba, Elena. Stefan sa rúti priamo sem…“

 

Chodbou sa ozývajú výkriky, buchot. Damon sa spamätá prvý, skladá krídla, skokom je pri Elene, balí ju do osušky, sám si hádže druhú na nahé telo: „Katarína, zmija! Stella, ja ich zadržím pred dverami, ty vyskoč s Elenou oknom, prídete vchodom, akoby ste boli na prechádzke! Elena tu nebola, aby bolo jasné, rýchlo!“ Damon drží dvere a čaká kým zmiznú z izby.

Stella schytí prekvapenú Elenu, tá od úľaku schová krídla – ani nevie ako, vyskočí s ňou von, bežia, plnia Damonove rozkazy.

 

Damon rozrazí dvere na chodbu, potemnie mu zrak. Stefan bojuje s Ericcom na schodisku, Katarína sa usmieva v prízemí salónu.

Damon skáče pred Katarínu a reve: „ Ty zmija falošná, suka zbastardená…

 

 

 

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

 

 

Osoby v tejto časti poviedky:

  1.  Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka
  2. Elena – ľudské dievča, dostala darom oheň od dráčika Damonka a telepatiu od delfína Filipa
  3. Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka
  4. Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka
  5. Stefan Salvatore – obyčajný upír
  6. Katarína – obyčajná upírka

 

 

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Mít rád lidi a milovat lidi to je celé tajemství a snad jediný recept na štěstí.“ Jan Werich