Povídka Buď mojou princeznou… – 7.část a 8.část

Povídku Buď mojou princeznou… pro vás píše autorka IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se stará LadyM. Nové díly u nás najdete každou sobotu a hned dva díly za sebou. Pokud jste nečetli předchozí části, tak to můžete dohnat tady. Skvěle se bavte a nezapomeňte zanechat komentáře.


 7.část

Nad mestom ešte vládne noc, cestou kvília pneumatiky, auto sa rúti v šmyku do zákruty, vzduchom letia zrazené kontajnery, smeti zaplavujú okolie.

„Hrabe ti, spomaľ zburcuješ celú ulicu!“ štekol Stefan na Damona.

„Máme byť nenápadní a problémy riešiť v tichosti, vieš ako…“ Nedokončil.

„Nenápadný budem v hrobe s dreveným kolom v srdci, ty chumaj! Ak si nepostrehol, či ti nedobíja, zmizla Elena, nemáme predstavu kam, ani ako jej pomôcť! Takže mi je každá sekunda drahá, a áááno budem sa rútiť a áááno budem robiť hluk a áááno, ak Bonnie zlyhá, vykutrem z pod zeme aj samého čerta diabla, ak nám to pomôže zachrániť Elenu!!!“ Zrúkol vytočený Damon, ďalším šmykom zaparkoval na trávniku pred domom malej čarodejnice. Stefan po očku bokom sleduje Damona a vlastne mu dáva za pravdu, treba rýchlo dačo podniknúť. Obaja skokom berú trávnik, Damon zvoní, klope, netrpezlivo čaká, pátra svojou Silou po dome, hľadá Bonnie – prehovorí na Stefana:

„Bonnie je na poschodí, nepokojne spí, letím k nej…“ Stefan letmo prikývne, Damon rázne kráča po terase plynulo sa mení na havrana; jedno silné zamávanie mohutných krídel, havran naberá správnu výšku, zakrúži okolo domu, pristane na parapete pootvoreného okna, kde sa Bonnie strhla zo zlého sna.

* * *

Včerajší večer sa zdal byť úžasný pre Bonnie, mala za sebou úspešne zvládnuté nové kúzla, na ktoré si doposiaľ nikdy netrúfla. Nejaký ten rôčik už čaruje, sama cíti ako sa stáva čoraz silnejšou, samozrejme má pred sebou dlhú cestu zdokonaľovania, veď v tom je celé čaro: postupne po krôčkoch dozrievať… spokojne vbehla do kúpeľne, rýchla sprcha, zuby, dôkladne vyčesať zlaté vlasy a šup do postele. Bonnie hľadí v tme do stropu, premýšľa – mala veľmi rada Elenu, je jej najlepšou priateľkou, čistá duša, verí v ňu – hoci v poslednej dobe ako keby bola Elena tlačená do rohu trápením, či starosťami.

„No nič, musím s ňou hodiť reč a ak má problém, spoločne ho zvládneme, sme silná dvojka,“ izbou pláva polohlasné predsavzatie, keď už Bonnie zaspáva.

Prespala celú noc kľudne až nad ránom precitá zo zlého sna, v ktorom sa  Elena bráni a kričí o pomoc. Bonnie trhlo telom, vníma piskot pneumatík ulicou, neskôr zvonček a búchanie na dvere. Zlá predtucha sa vkráda k Bonnie. Vstáva, vyruší ju šuchot krídel na okne – havran elegantne pristál na parapete a kým sa Bonnie spamätá z ľaku, už Damon zoskakuje z okna.

 

„Prepáč Bonnie, prepadol som ťa, potrebujem urýchlene pomoc, Elena je v nebezpečenstve,“ vyhŕkol Damon zo seba, „Dolu čaká Stefan, môžeme zbehnúť za ním, prosím?“

„Ale iste, pri vás  upíroch musí byť človek neustále v strehu a aj tak máte v rukáve, teda pardon pod krídlom ďalší zádrhel, čo musí malá čarodejka riešiť!!“ Káravo žundre Bonnie, hádže na seba župan, ponáhľa sa otvoriť Stefanovi. Damon prevrátil oči stĺpom, útrpne zhltol narážku na svoje krídla – škriepiť sa môžu neskoršie, keď dostanú Elenu domov.

„Ahoj Bonnie a prepáč za vpád k tebe, ale je to súrne,“ ospravedlňuje sa aj Stefan.

„Čauko Stefan, už som počula, dokonca som dnes vo sne videla Elenu, bojovala a kričala o pomoc! Takže, vyklopte všetky informácie – čakám,“ trvalo to pár chvíľ, Bonnie pozorne počúva, oči jej tekajú z jedného na druhého, napokon stíchli.

„Tak toto nevyzerá dobre, pár vedomostí o vstupe do iných svetov mám, no čisto teoretických; momentálne som v koncoch. Musím mrknúť očkom do múdrych kníh, dajte mi chvíľku – ááá mimochodom chlapci, čo sa vám stalo – potrhané šaty, zaschnutá krv – s kým ste bojovali, keď Katarína už bola nehmotná?“ Damona až nadvihlo pri ďalšej narážke od Bonnie, už už otváral nasupené ústa, zastavil ho Stefan:

„To nerieš Bonnie, prosím, skús pomôcť Elene rýchlo, bojím sa o ňu,“ smutne zvesil hlavu. Bonnie odbehla preč. Nekonečné minúty čakania, Damon núti svoj mozog do činnosti – iné svety = nadprirodzené bytosti, zloba, krutosť, žiarlivosť, závisť  násilie, smrť, tresty, väzenie – bože to je všetko čo mu vyskakuje zo spomienok. Tak sem sa presunula Elena? Nie, nie, neviem kam sa dostala – no ak hej… chúďatko moje. Stefan pozoruje Damona – jeho myšlienky nie je schopný sledovať, ale na tvári jasne vidí des.

„Čo je Damon, na čo myslíš?“

„Hľadám v hlave útržky spomienok z minulých čias, prerozprávaných príbehov. Stefan, iné dimenzie a temné územia sú len strach, zloba, bolesť a smrť – teda pokiaľ mi pamäť siaha. Dúfam, že sem sa Elena nepremiestnila. Sakra, kde je Bonnie tak dlho, musíme niečo robiť! Poznáš aj inú čarodejnicu, skúsime ďalej?“ Stefan záporne vrtí hlavou.

Vchádza uplakaná Bonnie, oči červené, výraz zmoknutého kuraťa, veľká kniha v jej náručí. Otázniky v očiach bratov.

„Musím vám povedať priamo, dnes ešte nedokážem pomôcť Elene, nemám takú silu a neviem narýchlo čo robiť,“ tvrdá pravda ťažko dopadla na hlavy upírov.

„Mám iba čiastočné zaklínadlá a to je málo. Musím vyhľadať pomoc kohosi silnejšieho i múdrejšieho, čo môže trvať.“

Stefan hľadí do zeme, prepadá ho frustrácia, nevie si rady. Katarína kdesi vyhrabala čarodejku, lenže, ako ju nájsť? Damon chodí rýchlo sem a tam okolo stien, pôsobí dojmom uväzneného zvieraťa v klietke – zúrivý, nervózny, čierny panter, už len začať okusovať mreže.

„To predsa nie je možné, nie, musí existovať aj iná možnosť!  Tak nech mi pomôže hoci aj sám čert diabol z pekla!!!“ Zúfalo vykríkne Damon.

 

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM


8.část

„Ale ti to trvalo, kým si si na mňa spomenul, Damon. Tak som tu, čo potrebuješ?“ Tri hlavy sa zvrtli za zvukom, šesť očí vyjavene zíza na zjavenie pri vchodových dverách. Bratia aj Bonnie sú citliví na negatívnu energiu a tej je teraz v dome toľko, až im spôsobuje fyzickú bolesť. Pár sekúnd nemého úžasu, votrelec sa samoľúbo usmieva, vychutnáva si moment absolútneho prekvapenia – videl to už toľko krát, ale vždy ho to zasa poteší. Hrá svoju hru – odhaduje, ako budú reagovať prekvapení jedinci – prvý sa vzchopí Damon, Stefan bude otáľať, no a tá maličká… snáď nezalezie pod stôl. Samozrejme ich odhadol správne.

 

Damon si uvedomil, že bol oslovený touto kreatúrou. Pristupuje bližšie, telom mu prechádza slabý výboj, cíti že to nie je človek, sála z neho omračujúca sila, nie fyzická; jeho duch má snáď nekonečnú energiu, dokáže ovplyvňovať davy, telepaticky zvládať obete na veľké diaľky, manipulovať, zabíjať po stovkách. Damon si ho premeriava spaľujúcim pohľadom – nie veľmi vysoký, celý v čiernom – no dobre – aj ja mám rád čiernu – tvár celkom súmerná, pleť jemná, nos patričný, ústa panovačné, ale oči vládnu svetu okolo. V nich má obrovskú moc, jeho pohľad je desivý. Samotné oči sú čierne, no pri lepšom svetle v nich prebleskujú všetky farby dúhy. Lenže celý jeho zjav akoby sa vznášal kúsok nad zemou, chodí, ale nohy sa nedotýkajú podlahy a miestami je snáď priehľadný. Že by hologram? Summa summarum, nepoznám ťa, no treba si na teba dávať bacha – uzavrel Damon hodnotenie pre seba, čo trvalo okamih.

„Tak čo bude, Damon, chceš sa len pozerať, či aj čosi vyslovíš? Mimochodom, tvoje hodnotenie je úplne presné – sedí na mňa ako uliate. Ďakujem,“ blysol ironický úsmev venovaný súperovi.

„Nie, už som sa vynadíval dosť. Takže jednoduché otázky na začiatok… Kto si? Čo chceš? Prečo práve odo mňa?“ Damon strelil očami po ohave.

„Ja od teba nechcem nič, ty si ma pozval, už si snáď zabudol?“

Prekvapený Damon chvíľku nechápe, otáča sa na Stefana i Bonnie, hľadá u nich pomoc. Obaja krčia ramenami, nevedia. Podráždenie rastie, Damon sa núti do zdvorilého tónu:

„Hm, tak jeden z nás dvoch má problém s pamäťou, ale ja to asi nebudem. Nepoznám ťa a nevolal som ťa. Skús sa predstaviť, nech sa posunieme ďalej, ďakujem,“ mierne sa ukloní, aj tak si neodpustí posmešne prehnúť pery, ostro bodnúť očami do divného stvorenia.

„Ako hostiteľ si dosť nepríjemný, asi ťa treba naučiť slušným móresom. Dostaneš jedno výchovné zaucho a hneď sa vrátime k zdvorilostnej konverzácií,“ neformálne oznámila kreatúra, naznačila jemný pohyb ruky smerom k Damonovi; neznáma sila do neho prudko sotila, ten letí vzduchom, narazí bolestivo do steny. Otrasený a ponížený Damon vstáva, chcel by zaútočiť, Bonnie inštinktívne zasahuje, drží protestujúcu ruku. Ona už tuší čo sa stalo. Plná strachu zatína prsty do napätej ruky upíra, neisto sa otočí a kladie presnú otázku:

„Ty si bol pozvaný Damonom, keď pred chvíľkou zúfalo vykríkol a žiadal o pomoc samého čerta diabla?? Takže si…“

 

„Cing, cing, cing… áno, to je absolútne presné, maličká. Som trošku sklamaný, Damon, čakal som, že to sám vyslovíš. No nevadí, poďme ďalej. Nie je to podmienka, aby si získal moju pomoc. Tak uveďme veci na pravú mieru – nie som sám čert diabol, povedzme, že som prvý námestník pána pekiel. Teraz k môjmu menu – mám tisícky mien, ale v tejto situácií využijem trošičku svoju márnomyseľnosť a zvolím si meno sám. Budem v tíme s Damonom, tak ma volajte Démon. Príznačné, Damon a Démon sú silná dvojica, značka dobrej kvality.“ Poslal samoľúby úsmev k Bonnie a vyzývavo žmurkol.

„Toľko k otázke kto som, k otázke čo chcem – ja to viem presne a zatiaľ nie je potrebné ťa s tým oboznamovať, stačí ak poviem, že to napokon aj tak dostanem; k poslednej Damonovej otázke – prečo práve ty? Tu sa žiada trošku rozviesť odpoveď do pár rozvitých viet a preto prosím aby sme sa pohodlne usadili.“ Silou vôle prinútil všetkých posadať a sám si vybral miesto za vrchstolom.

„A Damon, prosím si pohár studenej vody.“ Démon sa s uspokojením díval ako poslušný Damon vykonáva príkaz.

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír

Elena – ľudské dievča

 pekelný Démonprvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel

 Stefan Salvatore – obyčajný upír

 čarodejka Bonnie – ľudské dievča

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Kdo má tak málo fantazie, že své lži musí opírat o důkazy, měl by raději rovnou mluvit pravdu.“ Oscar Wilde