Povídka Buď mojou princeznou… – 9.část a 10.část

Omlouváme se za pozdní publikaci, tak tedy alespoň dodatečně 2 díly povídky.

Povídku Buď mojou princeznou… pro vás píše autorka IVETKI. O úpravu ilustračních obrázků se stará LadyM. Nové díly u nás najdete každou sobotu a hned dva díly za sebou. Pokud jste nečetli předchozí části, tak to můžete dohnat tady. Skvěle se bavte a nezapomeňte zanechat komentáře.


9.část

Elenu bolelo celé telo, pálil krk a triasla sa zimou. Malátne otvorila oči – leží na čomsi studenom, ruky aj nohy vykrútené v neprirodzenej polohe. Pokúsila sa zdvihnúť, ale nepohla sa ani o milimeter. Mozog nechápe, svaly sa napínajú, no žiadna reakcia tela. Som ochrnutá, čo sa stalo? Loví v pamäti – penzión, sviečky, útek, bitka bratov – táto spomienka ju prudko zabolela, bože Stefan…. Ktosi ma ťahal ku plamienkom, medzi sviečky – obraz sa jej zaostruje – Katarína! To ona ma ťahala, ale bola so mnou, kričala o pomoc a potom už len vydesené tváre Stefana a Damona. Elenou preniká strach, slzy začínajú stekať. Znovu sa pokúša hýbať telom, alebo aspoň pootočiť hlavou – nič.

„Je tu nováčik, treba ju poučiť, lebo si ublíži, ako ten posledný a zasa dostaneš nakladačku od bossa.“ Škrieka vysoký hlas v Eleninej hlave. Prebralo ju to z mrákot, stále sa nedokáže pohnúť, v dohľade nemá žiadneho tvora – a predsa ktosi, čosi hovorí. Zvláštne je zistenie, že zvuk hlasu jej nevchádza do hlavy ušami, počuje ho priamo v strede vlastnej hlavy – snáď niekto tie slová vyslovil priamo v nej samej.

„Pozor už vníma, cítim to, tak hybaj a plň si povinnosti, ty starý múčny červ.“ Elene sa potvrdilo zistenie – hlasy sú priamo v jej hlave; bože ja som sa zbláznila a ešte som aj ochrnutá.

„Nerob paniku mláďatko, všetko je ako má byť, len ty si pristála v medzipriestore, kde platia iné zákony. Základné pravidlo – tu sa nepoužíva telo, iba sila vôle, či myseľ. Teda poviem ti, pekne si zmotaná, ruky nohy máš ale v nepríííjemnej  polohe. Hej, vnímaš? Mrkni na znak súhlasu, mláďatko.“ Elene vplával do zorného poľa podivný tvor, no tvorček, čosi medzi malým okrídleným drakom a prerastenou veveričkou; bola povďačná aj za takúto spoločnosť a žmurkla.

„Vedel som to, prebrala si sa pred chvíľou. Tak pokračujme – po prvé dáme do poriadku tvoje pomyselné telo. Sústreď sa, dvíhaj pravú ruku, ale nie pomocou svalov iba pomocou mysle. Zvládneš to, zaber.“ Zúfala Elena ešte pochybuje o svojej príčetnosti, je to fakt pravda, alebo ma niekto zdrogoval? Asi nemám na výber a povzbudzovaná drako-veverkou skúša pohnúť rukou – bez úspechu.

„Nevzdávaj to, všetko je v tvojej hlávke, predstav si pohyb ruky, ako by si ma chcela chytiť, načiahni sa po mne, mysľou pracuj.“ Nový pokus a ruka sa mierne pohla. „Áno, správne mláďatko, zaber znovu, chyť ma, chyť ma.“ Natešený dráčik poletuje Elene pred očami a prebúdza ju k životu.

„Každý začiatok je ťažký, pracuj, prilož ruku k telu a teraz druhú; dobre, skús nohy, vystri si ich vedľa seba. Dokázala si to, skvele, mláďatko posaď sa.“ Jeden povel strieda druhý, veverko-drak sa vytešuje spolu s Elenou. Síce trochu vyčerpaná, ale sedí.

„Ďakujem ti za pomoc, nádej a povzbudenie, vytrhol si ma zo zúfalstva. Kto si? Kde to som? Čo ma tu čaká? Ako sa môžem vrátiť domov? Kde je Katarína? Prišla sem aj ona so mnou?“ Elena strieľa otázky jednu za druhou.

„Hou, hou veľa otázok naraz a možno na niektoré ani nechceš počuť odpoveď, či skôr ti nesmiem odpovedať. Ja som len obyčajný služobník, slúžim nášmu bossovi, čo prikáže okamžite plním. Meno nemám, každý ma volá ako chce. Kto budem pre teba?“ Vybafol nečakanú otázku na Elenu, poskakoval vzduchom okolo jej hlavy a nechával za sebou súvislý rad svojich obrázkov, s jednotlivými skokmi. Gúľal sa okolo nôh, ramien, až plávalo vzduchom sto, dvesto fotografií dráčika v jednotlivých fázach pohybu. Elena sa usmiala.

„Konečne úsmev, aj to je mojou povinnosťou, udržať ťa v dobrej nálade. Tak aké meno mám? Kto som?“

Nerozhodná Elena tápe, napadajú ju rôzne mená a k nim sa priraďujú tváre; Bonnie, Stefan, Jeremy, Matt – všetko bolestné spomienky.

„Si malý, milý figliar, šmieško, veselá kôpka, sladký maznáčik a môžem sa ťa dotknúť – áno si príjemný na dotyk, takže ťa budem volať…“

 

„Tupý, podradný bastard, čo mal už dávno skapať!!“ V Elene zamreli slová, to nevyslovila ona, hlas patrí Kataríne.

„Už som ťa varoval Katarína, že ak neprestaneš otravovať, zavriem ťa do ešte ťažšej karantény, než v akej si! Fakt to chceš?!“ Vyštekol dráčik, ktorý sa prudko zväčšoval, až bol ako poschodový dom a s dunením vyšľahol plamene vysoko nad seba. Katarína stíchla, dráčik klesal do pôvodnej podoby.

„Prepáč mláďatko, problémy s nechcenou návštevníčkou; upíry jej razenia tu nie sú práve v obľube. Neboj, nedostane sa k tebe, neublíži ti, tak trošku som ju uväznil a keď sa vráti boss rozhodne čo s ňou ďalej. Obráťme list – ako znie moje meno?“

„No teraz už nie som si istá aké meno ti dať, poschodové domy, čo hrmia a šľahajú plamene ma trošičku desia.“ Chvíľka zamyslenia, Elene zasvietia oči, tvárou prebehne šibalský výraz.

„Vieš mám jedno meno, ktoré by ťa vystihovalo, myslím tvoju podstatu – si figliar, príjemný, milý, hravý a zároveň desivý, silný, omračujúci. Budem ťa volať Damon… ehm, Damonko!“

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby v tejto časti poviedky:

  1.  Elena – ľudské dievča
  2. veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku
  3. Katarína – obyčajná upírka

 


10.část

Damon postavil pohár s vodou pred Démona, sadá na stoličku, raz nevie čo má očakávať od namysleného prišelca. Ani v najmenšom netuší, kam bude smerovať konverzácia, nie je si istý, či sa vôbec chce podrobiť a slepo poslúchať – dostal už jedno ponaučenie od pekelného Démona, no to nič neznamená.

Ak to povedie k navráteniu Eleny podrobí sa, ak nie bude aktuálne improvizovať a tancovať medzi vajcami – aj tak to väčšinu času robí.

Stefan s Bonnie sedia ako na tŕní, obom hlavy pracujú naplno – povýšenecký Démon zrejme rozohrá nečestnú hru s použitím sily, nátlaku a aký má konečný cieľ, snáď ani nechcú vedieť. V jeho nekalej hre dostal hlavnú úlohu Damon a ak bude treba, priložia ruky k dielu, pomôžu mu.

 

„Tíško sedíte a mám vašu plnú pozornosť, tak sa vráťme k otázke prečo práve ty, Damon. Odkryjem kúsok mojich kariet. Počujem myšlienky všetkých… ak chcem, ľahko prinútim kohokoľvek, aby hral podľa môjho scenára… ak chcem. Morálka a hra fair play sa ma netýka… ak chcem, mám k dispozícií obrovské hmotné prostriedky, silné kúzla… ak chcem. Žijem tisícky rokov, už sa nudím, hľadám rozptýlenie… v srdci som stále dieťa, láka ma ľudská duša a city, no hlavne chcem hru. K napínavej a šťavnatej hre potrebujem schopného protivníka a tým si práve teraz ty, Damon.“ Pekelný Démon uprel čierne oči na upíra, ktoré sa bleskovo menili na dve dúhy.

„Zaujímavé, práve si o sebe vykvákal do sveta, že si nemorálny, neférový manipulant so zvrátenou chúťkou po divokej hre. Sú to pravidlá aj pre mňa, či budem hrať len podľa tvojho ovplyvnenia, alebo mi dopraješ moju vlastnú vôľu?“ Vyprskol Damon, už trošku tušil kam povedie táto šaráda.

„Skvelé, vravel som o schopnom protihráčovi… dobre som si vybral, staviaš sa na odpor, provokuješ, vyzývaš. Ty si pravidlá určíš podľa seba, ponechám ti tvoju vôľu, nebudem ťa ovplyvňovať, dokonca dostaneš odo mňa drobné privilégium. Súhlasíš?“ Radostne odtušil Démon.

„Díííky, hrám podľa seba, som bastard gentleman. V čom spočíva hra? Máš záujem o duše, pôjdem vykrádať vodníkom hrnčeky? A čo výhra? Na víťaza čaká teplý kúpeľ v kadi s Luciferovou manželkou?“ Nešetril Damon sarkazmom.

„Hru si prijal, mám na to dvoch svedkov… Stefana i Bonnie; už len malý dodatok k tvojmu privilégiu. Už teraz máš voľný vstup do môjho osobného medzipriestoru, ktorý som si vytvoril, asi tušíš, pre vlastnú kratochvíľu. Môžeš doň ľubovoľne vchádzať aj vychádzať. Malá vsuvka pre vás všetkých. Osobný medzipriestor mám len pre svoje účely, plne ním disponujem, všetci a všetko v ňom sú mi absolútne podriadené. Ovplyvnil som Katarínu, zariadil jej čarodejnicu so sviečkami, poslúžila mi ako doprovod pre Elenu. Áno, ja mám Elenu, je v poriadku, VIP kategória… ehm… bez obáv, veľmi vzácny artikel s nezameniteľnou dušou. Damon, máš veľké čerstvé tajomstvo a ja o ňom viem, zatiaľ je u mňa hlboko schované!!“ Podotkol záverom uštipačne pekelný Démon.

 

Damon tresol päsťami z celej sily do stola, až všetci podskočili, dokonca aj Démon prekvapene vytreštil oči.

„Načo ti je Elena, ty ohavný úbožiak?! Chcem ju vidieť a to okamžite, inak so mnou nerátaj pri žiadnej hre!!“

„Po A… klííídek mladý, chceš dostať infarkt a pokaziť mi rozohranú partiu? Vlastne, môže upír dostať infarkt? Musím sa spýtať Lisy Jane Smith, alebo Julie Plec, ale to som odbočil. Po B… už nemôžeš vzdať hru, prijal si ju. Po C … vidieť ju môžeš, no ešte stále nevieš o čo hráš. Takže by som počkal na tvojom mieste, vypočul ma, zvážil ako ďalej a až potom začal hrať,“ mierny škleb Démona, uspokojenie nad týraním súpera.

„Zvážil som, že ťa odpravím zo sveta, neviem ešte ako, ja na niečo prídem. Tak o čo hrám? Iba ja o niečo hrám? A čo ty, veď na hru sme dvaja?! A mimo to… daj mi vedieť či môže upír dostať infarkt… neviem, nemám to v scenári.“ Damon naoko kapituluje.

„Tak sa mi páčiš. Ty hráš o city Eleny, ja o jej dušu. Všetci tu prítomní vedia, že Elena miluje Stefana. Ja a Damon vieme, že čosi cíti aj k Damonovi. Ups, to som nemal povedať pred Stefanom a Bonnie? Už je to vonku. Kto vyhrá Elenine city? Ak Stefan, vzdávam to, dušu jej ponechám, ak Damon… som víťaz a Elenina duša je moja. Ešte drobný dodatok chlapci… ak niekto z vás povie o hre Elene, automaticky vyhrávam. Už som spomínal, že Damon a Démon sú silná dvojka??“ Pekelník naklonil hlavu ku Stefanovi a nadvihol obočie. V dome sa rozhostilo mrazivé ticho.

Text : IVETKI  Úprava Foto : LadyM

 

Osoby v tejto časti poviedky:

  1.  Damon Salvatore – obyčajný upír
  2. Elena – ľudské dievča
  3. pekelný Démonprvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel
  4. medzipriestor – územie vytvorené pekelným Démonom, plne ním disponuje
  5. Stefan Salvatore – obyčajný upír
  6. čarodejka Bonnie – ľudské dievča


Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Láska vdaných žen je nejcennější na světě, manželé o tom ovšem nevědí.“ Oscar Wilde