Povídka: „Zázraky sa dejú“ – Kapitola 1 – Damon,moje city k nemu a záhadný útočník

povídky

Pokračování povídky „Zázraky sa dejú“ od Lauriky. Příští díl očekávejte v pátek. Všechny díly za sebou, které již byly publikovány, naleznete v horizontálním menu u povídek nebo také zde.  Bavte se a komentujte. :-)


„Budeš v poriadku?“ spýtal sa ma Damon starostlivo.

„Budem. Neboj sa,“ odpovedala som mu a snažila sa nedívať mu do očí. Od dnešného rána s tým mám veľké problémy. Keď sa na neho pozriem vidím tu scénu čo sa odohrala. Vzdychla som a stále sa dívala na zem. No Damon mi zdvihol hlavu a donútil ma pozrieť sa do jeho hypnotických očí. No a proti tomuto som už bola bezmocná. Tiež som mu pozrela do očí, jeho krásnych modrých očí a sústredila som sa na to čo mi chce povedať, aj keď popri jeho krásnych očiach a dotykoch to bolo obtiažne.

„My dvaja spolu, to zvládneme. Okey?“ odmlčal sa no potom pokračoval: „Zvládneme Stefana, Klausa aj kohokoľvek iného,“ hovoril to tak presvedčivo, až som mu skoro uverila.

„OKEY?“ spýtal sa ma. Ja som len prikývla. V poslednej dobe strácam nádej. Pohladkal ma a odišiel.

Zázraky sa dejú Kapitola 1. Damon,moje city k nemu a záhadný útočník – ilustrační obrázek

Ešte hodinu po tom ako odišiel som na líci cítila jeho dotyk. Je krásny a je mi s ním úžasne.

Neviem ako, ale podarilo sa mi zaspať. Snívalo sa mi o tom ako sme s Damonom boli spolu a boli sme šťastní.

Prisahala som, že už naňho nepomyslím, ale to sa proste nedá.

Vstala som až o desiatej. Na stole vedľa mňa bola tácka s raňajkami a malou vázou, v ktorej bola krásna červená ruža. Z pod vázy trčal lístok. Bola som hladná a zvedavá zároveň. Samozrejme vyhrala zvedavosť. Usmiala som sa, zodvihla vázu a zobrala lístoček.

Otvorila som ho a začala čítať:

Dobre ráno slečna Elena, tieto raňajky sú určené presne pre teba. Robené s láskou. Viem, že to čo sa stalo včera ľutuješ a chceš na to zabudnúť, ale ja nemôžem. Nemiluješ ma, ale ja teba áno. Dovoľ mi, aby som sa o teba staral. S láskou Damon.

Ešte raz som sa na to pozrela, zvalila sa na posteľ a úprimne sa radovala. Pomyslenie na to, že sa o mňa chce starať bolo úžasné. Sadla som si a privoňala si k čerstvej praženici. K tomu bol sladký pomarančový džús a mäkké pečivo. Uprostred tácky rozvoniavala červená ruža. Proste raňajky ako pre princeznu.

Poriadne som sa najedla a otvorila denník.

Milý denníček, dnes ráno som sa prebudila a vedľa mňa bolo milé prekvapenie v podobe raňajok do postele. Áno a hádaj od koho. Damona. Ani nevieš aká som bola rada, keď som si prečítala lístoček, ktorý mi tu osobne zanechal. Neviem čo to so mnou je, ale cítim sa ako v nebi. Keď je so mnou, keď sa ma dotýka, keď sa na mňa čoilen pozrie. Asi už šaliem. V poslednej dobe som si na Stefana ani nespomenula a to ma desí. Nesmierne ma to desí, ale keď som s Damonom svet okolo proste neexistuje. Nie som si istá či som do neho zamilovaná, ale niečo k nemu predsalen cítim. Prestala som veriť, že Stefan sa vráti. Ak mám pravdu povedať asi by som s ním už byť nemohla. Po tom všetkom čo mi spravil? Už nie. Definitívne som sa rozhodla, že Stefan je moja minulosť. Myslela som si, že Damon je ten čo nechce nič cítiť a nakoniec z toho vysvytlo, že je to naopak. Stefan je ten, ktorý ide ľahšou cestou. Tak nech si ide. Ale keby som si teraz niečo začala s Damonom bolo by to nefér, aj keď so Stefanom niesom už vyše pol roka. Proste sa na ďalší vzťah ešte necítim a ani neviem či ho skutočne milujem.

Ach denníček, vzťahy sú komplikované, ale teraz už musím ísť poďakovať Damonovi za raňajky. Tak sa zatial maj môj milý denníček.

Zatvorila som denník a šla do kúpeľne. Keď som vstala z postele dostala som akési tušenie, že v izbe nie som sama. Poobzerala som sa, aby som sa o tom presvedčila. Nikoho som však nevidela. No zrazu ma niekto chytil zozadu. Zapchal mi ústa a odtiahol ma do kúpeľne, pretože niekto klopal na dvere. Odvliekol ma pod umývadlo a tam sme sa skryli. Niekto vošiel do izby. Podľa krokov som usúdila, že je to Damon.

„Elena?“ kričal.

„No tak Elena, kde si? Je tu tvoj denník a ak nevýndeš začnem si ho čítať,“ povedal Damon v snahe donútiť ma, aby som vyšla zo svojej skrýše. Zrejme si myslí, že som na neho nahnevaná. Vyjsť som však nemohla, nápadník ma držal prisilno, aj keď som kopala nohami a snažila sa mu vytrhnúť.

„Fajn tak buď naštvaná, ale pobozkať si ma chcela aj ty a tie raňajky som naozaj spravil z lásky. Aj keď ťa to štve.“ S týmito slovami Damon odišiel z izby. Prestala som sa usilovať kopať nohami a vyčerpane som ovisla v náručí chlapa, ktorý ma napadol. Keď sme sa konečne postavili a ja som sa pozrela do zrkadla na môjho útočníka zbadala som…



Jedna reakce na Povídka: „Zázraky sa dejú“ – Kapitola 1 – Damon,moje city k nemu a záhadný útočník

  1. Veronika napsal:

    Ahojky;o)Líbí se mi povídka!!!Ale brala bych kdyby byla delší:0)

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Žádný člověk není tak bohatý, aby mohl koupit svoji minulost.“ Oscar Wilde