Povídka: „Zázraky sa dejú“ – Kapitola 14 – Pôrod

povídky

Dnes je úterý a s ním další kapitolka povídky “Zázraky sa dejú“ s dnešním názvem Pôrod. Autorkou příběhu je Laurika. Pokud jste neměli možnost přečíst si předchozí díly, tak to můžete dohnat zde. Nové díly zde najdete vždy v úterý a pátek. Příjemnou zábavu a těšíme se na vaše komentáře.


 14. Kapitola Pôrod

„Prekvapenie!“ Keď som počula jeho hlas nevedela som čo mám robiť. Mám sa báť alebo byť šťastná? Zrejme oboje. Jeho tvár bola prísna, neprístupná, ale jeho oči, v tých bolo vidieť bolesť, lásku, zradu, zničenú dôveru. Ublížila som mu a to tým najhorším spôsobom.

„Damon? Čo tu robíš?“ vykoktala som.

„Ja? Prišiel som na dovolenku a ty?“ spýtal sa so svojím typickým arogantným úsmevom.

„Podľa toho ako si tu žiješ, ty zrejme tiež. A pozvala si aj kamarátky. Super. No, nezabudla si na niekoho?“ spýtal sa a s tváre mu zmizol úsmev. Nahradil ho nenávistný pohľad plný sklamania.

„Damon, ja ti to vysvetlím,“ začala som a trocha sa k nemu priblížila. Naozaj len trocha. Bonnie a Caroline zobrali kufre a šli do domu. Nechali nás osamote.

„No, tak začni. Prečo si odišla? Zrejme máš na to dobrý dôvod, keďže si odišla na druhý koniec USA úplne bez vysvetlenia. Ževraj to bolo kvôli mne a kvôli tomu, že už ku mne nič necítiš. Dobre beriem, ale takéto veci sa hovoria z očí do očí, a nie tak, že ty odídeš a ja spolu s celým Mystic Falls ťa hľadáme. Vieš si predstaviť ako sme sa báli? Ako sme všetkých obvolali a zisťovali, kde vlastne si? A ty si tu zatiaľ sedíš v bezpečí svojho domu. Teda domu, skôr vily, pretože toto,“ otočil sa a ukázal na moju „vilu“.

„má od domu ďaleko. Tak prosím, vysvetľuj.“

Damon čakal a ja som sa mu otočila chrbtom.

Rozplakala som sa.

„Elena prosím ťa teraz tu nerev. Ty si bola tá, ktorá ma opustila nie ja.“ Má pravdu. Ako vždy. Nechcem to urobiť, ale musím.

„Dobre,“ začala som. Odhodlane som sa k nemu obrátila a utrela si slzy.

„keď chceš vedieť pravdu, fajn. Nikdy som ťa nemilovala. Bola to len vášeň a zistila som to v momente, keď som stretla Matthewa. Spoznali sme sa v Mystic Grille a táto „vila“ ako si to nazval patrí jemu. To čo k nemu cítim je skutočná láska. S tebou to bolo len o vášni, túžbe a sexe. Ale to všetko mi dáva aj Matthew. Preto som odišla. Nechcela som ti to povedať takto priamo a otvorene, ale chcel si to. Tu to máš. Prepáč. Mám ťa rada, ale láska to nikdy nebola.“ Pokrčila som ramenami a čakala. Damon hodnú chvíľu nič nehovoril. Potom sa rozbehol do lesa a odišiel. Ja som sa úplne zosypala. Rozplakala som sa a zosunula sa na zem. Z domu vyšla Caroline a Bonnie.

„Elena, musela si to spraviť. Inak by ti nedal pokoj. Teraz aspoň môže začať žiť odznova a nebude celý jeho upírsky život dúfať, že ťa jedného dňa nájde.“ Ukľudňovala ma Caroline, zatiaľ čo Bonnie ma hladkala po vlasoch.

„Ja viem Caroline, ale keď to tak strašne bolí. Nechcela som mu zničiť život tým, že mu poviem o tehotenstve a aj tak som ho zranila.“ Stále som nemohla prestať plakať. Uvedomila som si, že ešte stále sedím pred domom.

„Podme dnu, než nás niekto zbadá,“ navrhla som a s Bonnie a Caroline po boku som sa pobrala domov. Tam si Caroline a Bonnie sadli do obývačky a ja som spravila kávu.

„Máš to tu úžasné,“ rozplývala sa Caroline.

„Počkať!“ zakričala Caroline zrazu.

„Povedala si: Nechcela som mu zničiť život tým, že mu poviem o tehotenstve. Ty si tehotná?!“ spýtala sa Caroline a ja som si ani neuvedomila, že Caroline o tom ešte nevie.

„Áno som. Prepáč, že ti to Bonnie nepovedala, ale chcela som to spraviť ja. Ver mi neviem ako sa to stalo. A neviem ani koho to dieťa je,“ priznala som.

„Ako nevieš?“ spýtala sa ma.

„No, spala som aj so Stefanom aj s Damonom,“ priznala som dalšiu skutočnosť.

„Prečo?“ spýtala sa.

„No, so Stefanom to ani nebolo tak dobrovoľne. Klaus ho ovlivnil, aby sa so mnou miloval. No a ako iste vieš s Damonom som chodila,“

„Ale ako je to možné?“ čudovala sa Caroline.

„Ja neviem. Proste som sa jedného dňa prebudila a mala som rannú nevoľnosť. Potom mi meškali mesiačiky tak sme s Bonnie šli pre tehotenský test a ten bol pozitívny.“ Vysvetlila som jej.

„A určite si tehotná?“ spýtala sa Caroline.

„Áno Caroline som. Nemám krámy, mám ranné nevoľnosti, chuť na sladké, som unavená a bolieva ma maternica,“ Caroline si povzdychla.

„A si rada alebo nie?“ spýtala sa ma.

„Ja ani neviem. Samozrejme, že som. Vždy som chcela bábätko, ale aj sa bojím. To dieťa bude vyrastať bez otca. A ja ani neviem či som schopná ho vychovať sama a uživiť ho a tak. Proste je toho na mňa veľa.“ Upresnila som.

„Elena si silná. Zvládneš to. To dieťatko sa bude mať úžasne. Môžeš mu rozprávať o Damonovi o tom aký je. Bude mať tento krásny dom a matku, ktorá by za neho dala život. Budeš úžasná matka. A nie si sama máš predsa nás. A mi ti vždy pomôžeme.“ Upokojovala ma Caroline a Bonnie s ňou hneď súhlasila.

„Ďakujem vám baby. Neviem čo by som robila keby som vás nemala,“ ďakovala som a pri tom ich obe objala.

„Tak, dosť smutných chvíľ poďme vyskúšať ten tvoj bazén,“ navrhla a radosť z jej očí len tak sršala.

„Tak poďme,“ povedala som s úsmevom.

Potom sme sa šli prezliecť a hop do bazéna. Zabávali sme sa ako malé deti a mne sa vrátili tie časy, keď sme ešte nemali problémy s upírmi a boli sme tu len my tri a nik iný. Bola som šťastná, ale stále mi niečo chýbalo. Proste tento život už nemám a už ani nechcem mať. Spoznala som úžasných ľudí – no skôr upírov – a som rada aj keď s nimi prišli problémy. Stále sú to upíry, ktorých mám rada. A najviac zo všetkého mi chýba Damon. Keby tu bol bola by tu ešte väčšia sranda. Jeho ironické a zároveň zábavné poznámky by sa nám teraz hodili. Zdvihli by nám náladu. Ale musím sa zmieriť s tým, že ho už zrejme neuvidím.

O NIEKOLKO MESIACOV:

„Ahoj Elena môžeme prísť?“ spýtala sa ma Caroline, hneď ako som zdvihla mobil.

„Jasné. Budem rada,“ odpovedala som hneď. Síce sem chodia každý týždeň aspoň na tri dni, ale aj tak mi je tu samej smutno. Zrejme tie hormony.

„Fajn tak už môžeš ísť s domu. Za hoďku ide lietadlo,“ informovala ma Car.

„Dobre oblečiem sa a idem. Pa zatiaľ.“

Rozlúčili sme sa a ja som šla do izby spraviť zo seba človeka. O chvíľu som už sedela v aute na ceste na letisko.

Cesta šla celkom dobre, ale musela som zastaviť na pumpe, pretože som potrebovala ísť na záchod a bola som hladná. Najprv som teda šla na záchod. Keď som z neho vychádzala do niekoho som narazila.

„Prepáčte. Zamyslel som sa.“ Akonáhle som počula jeho hlas stuhla som a automaticky som si chytila brucho, v ktorom nosím jeho dieťa (ak nie jeho brata). S obavami som k nemu zdvihla pohľad.

„Elena?!“ povedal.

„Ahoj. Čo tu zase robíš?“ Teraz som už stála vzpriamene a som si istá, že moje vypuklé brucho jeho očiam neušlo.

„Ty si…“ odmlčal sa a oprel sa o stenu. Zrejme mu prišlo zle.

„Koho je to…“ koktal.

„No koho asi. Matthewa,“ povedala som akoby to bolo úplne jasné.

„Aha. No, pristane ti to. Si naozaj krásna. Škoda, že som ti toto nemohol dať ja,“ posmutnel a ukázal na moje bruško.

„Ty by si chcel mať dieťa?“ spýtala som sa viac vystrašene ako zo zaujímavosti.

„Jasne. Vždy som chcel. A hlavne so ženou, ktorú milujem,“ pousmial sa.

„Tak, kde sa chystáš?“ spýtal sa ma.

„Pre Bonnie a Caroline na letisko,“ povedala som a pobrala sa ku pultu pre niake jedlo. Damon ma nasledoval.

„A ty?“ spýtala som sa ho.

„Ani neviem. Chcel som ísť cez Denver do Canady a potom… netuším,“ priznal.

„Takže sa teraz len tak túlaš po svete?“ spýtala som sa s jemným úsmevom. Keby sme sa dnes stretli prvýkrát povedala by som, že flirtujeme. Úsmev mi opätoval a povedal:

„A čo mám podľa teba robiť?“ spýtal sa a ja som len pokrčila ramenami. Zadíval sa mi do očí, ale ja som odvrátila zrak skôr než ma v nich stihol uvezniť. Keď som sa na neho znova pozrela vrhol sa na mňa. Chytil moju tvár do svojich pevných a pritom tak nežných rúk a pritisol svoje pery na tie moje. Najprv bol jeho bozk naliehavý až divoký, ale keď som prestala protestovať znežnel. Začala som spolupracovať aj keď som vedela, že to nieje správne, že by som mala teraz hneď odísť, nasadnúť do auta a nikdy viac neskrížiť Damonovi Salvatoremu cestu. Vedela som to, ale bohužiaľ som to neurobila.

Damon sa po viac ako dvoch minútach odo mňa odtiahol a pozrel mi do očí.

„Damon… ja… nemôžem,“ koktala som a snažila sa dívať všade možne len nie na neho. Hlavne jeho oči.

„Viem Elena a viem ešte niečo. Viem, že si neodišla kvôli Matthewovi ani nikomu inému. Viem, že za tým je niečo viac a ja to zistím,“ zaprisahal sa Damon.

„Vážne?“ spýtala som sa.

„Vážne,“ prikývol.

„Fajn, takže ty mi neveríš. A čo moje tehotenstvo?“ spýtala som sa. Rozčuľovalo ma, že mi neverí aj keď na to má dôvod. Klamem.

„No, to je najzáhadnejšia udalosť tohoto dňa,“ usmial sa na mňa so svojím typickým úsmevom a pokračoval:

„No taaaaaak prečo si odišla?“ spýtal sa.

„Svoje dôvody som ti už raz povedala a nebudem to opakovať. Ak dovolíš už pôjdem,“ oznámila som mu, kúpila si bagetu a šla. Smer letisko. Proste na to čo sa stalo nebudem myslieť.

„Ahoj,“ vítala ma Caroline a s otvorenou náručou sa na mňa vrhla. Objali sme sa a potom aj s Bonnie.

„Páni ty už máš riadne bruško. Kedy máš termín?“ spýtala sa ma.

„O dva týždne,“ povedala som trocha so strachom. Pôrodu sa veľmi bojím. Nielen kvôli bolesti, ale aj kvôli tomu čo sa dozviem. Je to dieťa Damonovo alebo Stefanovo?

„Dobre tak ako sme sa dohodli. My tu s tebou ostaneme,“ rozhodla Bonnie.

„Teraz? Veď rodím až za dva týždne,“ podotkla som.

„Áno ja viem, ale môžu prísť niake problémy alebo budeš rodiť skôr a nezabudni, že ísť do nemocnice nieje dobrý nápad,“ pripomenula Bonnie.

„Áno to je pravda ostávame tu,“ rozhodla aj Caroline a obe nastúpili do auta.

„Tak čo máš nové?“ spýtala sa ma Caroline. Sadla som si na sedadlo spolujazdca keďže Caroline chcela šoférovať.

„Noooo, zase som stretla Damona. Teda presnejšie narazila som do neho,“ oznámila som im a pozorovala ich pohľady.

„Čo? Kde?“ spýtali sa zborovo.

„No na pumpe keď som šla za vami,“ povedala som.

„A čo tam robil?“ spýtala sa Bonnie.

„Ja neviem. Proste som do neho vrazila neviem ako sa tam objavil,“

„A čo sa stalo?“ spýtala sa Caroline.

„No nič. Rozprávali sme sa, potom ma pobozkal ja som mu povedala, že medzi nami bohužiaľ už nikdy nič nebude a on povedal, že mi neverí. Že som klamala a odišla kvôli niečomu inému ako Matthewovi,“

„Takže ti neverí?“ spýtala sa Caroline.

„Nie a povedal, že za každú cenu zistí pravdu,“ dodala som.

„A bojíš sa, že príde na pravdu?“ spýtala sa Bonnie.

„Áno. Bojím.“ Priznala som.

Cesta šla celkom rýchlo a bez problémov kým som nezistila, že mi odtiekla plodová voda.

„Baby. Asi máme problém,“ podotkla som.

„Čo sa deje?“ spýtala sa ma Car.

„Odtiekla mi plodová voda,“ oznámila som im.

„Čo? Musíme sa rýchlo dostať domov,“ povedala Caroline a pridala.

Za necelú hodinu sme už boli doma.

„Tak už sme tu ľahni si,“ prikázala mi Bonnie a ja som to ochotne spravila. Bolo mi zle a mala som stále viac a viac kontrakcií.

„Caroline myslím, že by sme mali ísť do nemocnice. Elena to tu nezvládne. Prinajhoršom spravím niake kúzlo, aby na to doktory zabudli. Keby sa stalo niečo nezvyčajné,“ počula som Bonnie s kuchyne.

„Dobre máš pravdu,“ povedala Car a už mierili ku mne.

„Elena…“ nenechala som ju dohovoriť.

„Áno viem počula som. Zo všetkým súhlasím podme. Taška je v mojej izbe malo by tam byť všetko,“ povedala som, Car vzala mňa, Bonnie tašku a vyrazili sme.

V NEMOCNICI:

„Dobrý deň čo sa deje?“ spýtal sa nás doktor, keď sme prišli.

„Dobrý. Našej kamarátke Elene odtiekla plodová voda. Rodí predčasne termín mala až o dva týždne,“ vysvetlila Bonnie.

„Dobre poďte zavediem vás do vašej izby,“ povedal doktor a odviedol nás do krásnej izby. Lahla som si do postele a prezliekla sa do nemocničného. O chvíľu prišiel doktor a začal ma prezerať.

„No ste otvorená na 5 centimetrov. Potrebujeme 10 takže musíte to ešte chvíľu vydržať.

O NIEKOLKO HODíN:

„No tak ešte vydržte! Tlačte! Už vidíme hlavičku,“ oznámil mi doktor a ja som znova potlačila dnes už asi po desiaty krát.

„Tak a dieťatko je vonku,“ povedal doktor s úsmevom.

„Je to dievčatko,“ oznámil mi a malú mi podal. Privinula som si ju k sebe a pozrela sa na ňu. Mala krásne hnedé oči podobné tým mojím len o niečo tmavšie.

„Tak pripravte sa na dalšie,“ povedal doktor a sestrička mi zobrala malú.

„Aké dalšie?“ spýtala som sa so strachom v očiach.

„Dalšie bábätko. Nevedeli ste, že budete mať dvojčatá?“ spýtal sa ma zmätene.

„Nie nevedela,“ povedala som a znova potlačila.

O niečo neskôr som držala na rukách dalšie malé klbko. Nemohla som sa vynadívať do tých krásnych očí. Toto dieťatko nemohlo byť nikoho iného ako…

Laurika



Jedna reakce na Povídka: „Zázraky sa dejú“ – Kapitola 14 – Pôrod

  1. Denda napsal:

    Tak to som zvedavá, ako to dopadne…

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Čas si vymysleli lidé, aby věděli, od kdy do kdy a co za to.“ Jan Werich