Povídka: „Zázraky sa dejú“ – Kapitola 31 – Park

Dnes máme pro vás další kapitolku povídky “Zázraky sa dejú“ s dnešním názvem Park. Autorkou příběhu je Laurika. Pokud jste neměli možnost přečíst si předchozí díly, tak to můžete dohnat zde. Nové díly u nás na webu najdete vždy v úterý a pátek. Přejeme příjemnou zábavu a těšíme se na vaše komentáře.


Oslnivo som sa usmiala a šla za Ninou.

Mystic Falls:

„Tak tu budeme bývať?“ opýtala som sa. Byt, v ktorom sme sa ocitli bol asi meter krát meter ak nie menej.

„Sme v Mystic Falls len na chvíľku,“ opakoval sa Stefan. On niesol batožinu ja malú Ninu, ktorá práve zaspinkala.

„Stefan ak si neuvedomuješ sme traja. Tento byt je tak pre jedného a pol.“ Usmiala som sa.

„Tebe a Nine postačí,“ povedal.

„A ty?“

„Ja som prišiel niečo vybaviť, aby sme mohli čo najrýchlejšie odtiaľto vypadnúť. Takže tu nebudem cez noc. Budem ti snáď chýbať?“

„Nie pokojne sa zdrž,“ uškrnula som sa sarkasticky.

„Ja s tebou tiež nie som dobrovoľne. Rebekah totižto ovplyvnila aj mňa,“ oznámil mi doteraz neznámu novinku. Vážne som nevedela, že Rebekah ovplyvnila aj jeho.

„Takže ja idem a vy tu ostaňte,“ pobozkal Ninu na čelo a už ho nebolo. Šla som uložiť Ninu a ľahla si pred telku. Pripomenulo mi to večeri strávené s Damonom. Deti spali a my sme sa lenivo vyvaľovali pred telkou. Chýba mi to. Som si vedomá toho, že som ovplyvnená a nemôžem s tým nič robiť, ale moja túžba po tom ísť za ním ma ničí. Chcem ho znova vidieť, chcem vidieť moje dve krásne detičky, ktoré už určite veľmi vyrástli. Už majú tri rôčky. Chcem, aby oni aj Damon spoznali Ninu. Ale to sa asi nikdy nestane. Vzdychla som si, vypla telku a šla si ľahnúť.

RÁNO:

„Čo chceš dneska robiť princezna?“ opýtala som sa Niny pri raňajkách a pobozkala ju na čelo. Krásne sa na mňa usmiala a mňa zase pichlo pri srdci. Tak veľmi sa podobá na oca.

„Poďme do parku. Park v Mystic Falls som ešte nevidela,“ navrhla.

„Dobre tak sa napapaj a pôjdeme,“ usmiala som sa.

Hneď ako sme sa najedli sme aj vyrazili.

DAMON

RÁNO:

„Tak deti čo dnes podnikneme?“ opýtal som sa popri robení raňajok.

„Do parku!“ zakričali obaja a utekali ku mne. Poriadne som ich vyobímal a spoločne sme si sadli za stôl.

„Dobré ráno Katherine. Ideš s nami do parku?“ opýtal som sa, keď prišla do kuchyne. Pobozkal som ju a dal jej croissant s kakaom.

„Nie dnes to asi vynechám. Som unavená, prepáčte,“ ospravedlnila sa. Nedalo sa nevšimnúť si, že deti sa potešili dokonca si pod stolom tľapli rukami. Karhavo som sa na nich pozrel. Obaja smutne sklopili hlavy, ale stále zadržiavali smiech.

Po dojedení som umyl riad, deti sa obliekli a šli sme.

ELENA:

„Bež sa hrať mama bude tu sedieť na lavičke dobre?“ Nina prikývla a bežala do pieskoviska. Pred tým som jej ešte samozrejme povedala, že má všetkým hovoriť, že má už štyri roky. Nik by jej totižto neuveril, že má len dva.

Otvorila som si časopis a začala čítať.

DAMON:

„Ja si sadnem na lavičku a vy sa choďte hrať,“ podal som inštrukcie a sadol si na lavičku. Deti šli na šmýkačku.

NINA:

„Ahojte,“ pozdravila som dvojičky na šmýkačke.

„Ahoj. Ideš sa s nami hrať?“ opýtalo sa ma dievčatko s hnedými vláskami a hnedými očami.

„Jasne. A volám sa Nina,“ usmiala som sa.

„Ahoj, ja som Lilly a môj brat Damon,“ usmiala sa aj ona a ukázala na chlapčeka vedľa nej.

„Ahoj,“ povedal aj chlapček teda Damon s úsmevom. Chytil ma za ruku a spolu s jeho sestrou sme šli na šmýkačky. Potom sme šli na preliezky, leziacu stenu a všetky atrakcie, ktoré sme našli.

„Chceš sa stretnúť s naším ockom?“ opýtal sa ma Damon stále ma držiac za ruku.

„Jasne a potom pôjdeme za mojou mamičkou,“ usmiala som sa a bežala za Damonom a Lilly.

DAMON:

„Ociiiiiii,“ kričala Lilly bežiac za mnou. Za ňou bol Damon a ešte jedno dievčatko.

„Čo moje zlatíčka?“ spýtal som sa s úsmevom a vysadil si Lilly na kolená. Damon ruka v ruke s tým dievčatkom stáli oproti.

„Chceme ti predstaviť Ninu,“ predstavila mi Lilly svoju novú kamarátku.

„Ahoj, princezná,“ usmial som sa na ňu a ako veľkej slečne pobozkal ruku.

„Tak ma volá aj maminka,“ usmiala sa na mňa.

„Áno? A kde je?“

„Sedí na lavičke pri pieskovisku.“

„Nina tu si. Preboha vieš ako som sa o teba bála? Už asi pol hodinu po tebe nebolo ani stopy,“ stresovala slečna – zrejme Ninina mamička – , ktorá k nám pribehla a vzala si Ninu na ruky. Potom sa otočila a pozrela na mňa.

„Elena?!“ vykríkol som a postavil sa.

„Damon?!“ povedala aj ona a vypliešťala na mňa oči.

„Mami?!“ vykríkli aj dvojičky.

„Mami vy sa poznáte?“ pridala sa aj Nina.

„Zlatíčka choďte sa hrať. Potrebujem sa porozprávať s mamičkou!“ prikázal som.

„Ale nevideli sme sa dva roky chceme byť s mamičkou,“ namietala Lilly.

„Lilly čo sme si povedali?“ opýtal som sa prísne.

„Že ťa mám počúvať a nemám robiť zle.“

„Tak ma nehnevaj, vezmi brata a Ninu a bežte sa hrať!“ prikázal som znova, no tentoraz už aj šli.

„Takže… Čakám. Ako mi vysvetlíš, že si nás len tak opustila a nechala si ma tu s našimi dvoma malými deťmi?“

Laurika



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Kdo má tak málo fantazie, že své lži musí opírat o důkazy, měl by raději rovnou mluvit pravdu.“ Oscar Wilde