Povídka: „Zázraky sa dejú“ – Kapitola 32 – Odhodlanie

Dnes máme pro vás další kapitolku povídky “Zázraky sa dejú“ s dnešním názvem Odhodlanie. Autorkou příběhu je Laurika. Pokud jste neměli možnost přečíst si předchozí díly, tak to můžete dohnat zde. Nové díly u nás na webu najdete vždy v úterý a pátek. Přejeme příjemnou zábavu a těšíme se na vaše komentáře.


„Takže… Čakám. Ako mi vysvetlíš, že si nás len tak opustila a nechala si ma tu s našimi dvoma malými deťmi?“

ELENA:

„Damon ja…“ začala som, ale nestihla som dopovedať. Damon ma tuho zovrel a zadíval sa mi do očí: „Už žiadne vykrúcačky. Prečo si ma znova opustila?!“ zakričal a ja som bola zrazu v jeho moci. Ovplyvnil ma.

„Rebekah ma ovplyvnila,“ priznala som hneď. Nemala som inú možnosť bola som ovplyvnená. Damon ma pustil, ale ja som sa naštvala: „Ty si ma ovplyvnil!“ obvinila som ho.

„Kde som mal mať tú istotu, že nebudeš klamať?!“ obvinil zas on mňa.

„Síce som ťa už dvakrát opustila, ale nikdy som ti neklamala!“

„Dobre máš pravdu prepáč. Radšej by sme mali vymyslieť čo budeme robiť. Či chceš ostať so Stefanom?“ opýtal sa ma so zdvihnutým obočím.

„To určite. Už dva roky som nemala poriadny sex a nehovoriac o tom, že príšerne varí,“ uškrnula som sa.

„No čo sa týka sexu môžeme to urobiť, hneď tu a teraz tá lavička vyzerá pohodlne. A jedlo? Ak chceš poďte k nám a aj navarím ovšem až po dobrom sexe,“ uškrnul sa zas Damon.

„No to asi nepôjde, pretože na mňa neustále niekto dozerá. Stefan bol síce preč celú minulú noc, ale teraz je už určite doma ak nie na ceste sem.“

„Tak čo budeme robiť?“ opýtal sa.

„Netuším. Ovplyvnenie pomynie, keď Rebekah umrie, ale to není také ľahké takže…“

„Takže Rebekah musí umrieť. Zájdem za Caroline a Bonnie a uvidíme,“ znova sa na mňa usmial. Zadíval sa mi do očí a priblížil sa k mojím perám. Prekonal tú nehorázne malú vzdialenosť a pritisol svoje pery k tým mojím. Bolo neuveriteľné znova ho cítiť. Jeho jemné a pritom tak vášnivé pery na tých mojích.

„Ale, ale,“ počula som zrazu za sebou… Stefana! Obaja sme od seba odskočili.

„Je čas ísť domov! Kde máme dcéru?“ opýtal sa ma, keď som sa na neho pozrela.

„Šla sa hrať s dvojičkami. Myslím, že sú niekde pri pieskovisku,“ povedala som odmerane.

„Tak poďme!“ otiahol ma za ruku a viedol ku pieskovisku. Damon nás následoval.

„Nina, ideme domov!“ rozkázal Stefan „našej“ dcére.

„Mami ja ešte nechcem ísť,“ zapišťala Nina.

„Ja viem miláčik ani ja, ale vidíš, že tvoj otecko je iného názoru,“ povedala som sarkasticky a vyčítavo sa pozrela na Stefana. Ignoroval to. Proste nás obe chytil za ruky a odviedol preč.

DAMON:

„Takže… Čakám. Ako mi vysvetlíš, že si nás len tak opustila a nechala si ma tu s našimi dvoma malými deťmi?“ spýtal som sa a dosť naštvane a odmerane čakal na odpoveď.

„Damon ja…“ začala Elena no nenehal som ju dohovoriť. Mal som plné zuby tých jej výmyslou. Schytil som ju do rúk a ovplyvnil ju: „Už žiadne vykrúcačky. Prečo si ma znova opustila?!“

„Rebekah ma ovplyvnila,“ priznala napokon čo ma úplne vyviedlo z miery. Za prvé preto lebo som bol presvedčený o tom, že bude mať železník a za druhé preto lebo toto som nečakal. Nečakal som to, že ju ovplyvnila Rebekah. Myslel som, že odišla kvôli mne.

„Ty si ma ovplyvnil!“ obvinila ma vzápätí.

„Kde som mal mať tú istotu, že nebudeš klamať?!“ povedal som pravdivo.

„Síce som ťa už dvakrát opustila, ale nikdy som ti neklamala!“ V tom mala pravdu zas ona. Nikdy ma neklamala. Cítil som sa trocha previnilo tak som sa ospravedlnil: „Dobre máš pravdu prepáč. Radšej by sme mali vymyslieť čo budeme robiť. Či chceš ostať so Stefanom?“ opýtal som sa aj keď odpoveď mi bola jasná. Neexistuje, aby Elena chcela byť so Stefanom po tom všetkom čo jej urobil. To čo povedala ma, ale vážne prekvapilo: „To určite. Už dva roky som nemala poriadny sex a nehovoriac o tom, že príšerne varí.“ Nevedel som, že Elena je taká rázna, ale páčilo sa mi to. Preto som jej úškrn opätoval so slovami: „No čo sa týka sexu môžeme to urobiť, hneď tu a teraz tá lavička vyzerá pohodlne. A jedlo? Ak chceš poďte k nám a aj navarím ovšem až po dobrom sexe.“

„No to asi nepôjde, pretože na mňa neustále niekto dozerá. Stefan bol síce preč celú minulú noc, ale teraz je už určite doma ak nie na ceste sem.“ Škoda.

„Tak čo budeme robiť?“ opýtal som sa.

„Netuším. Ovplyvnenie pomynie, keď Rebekah umrie, ale to není také ľahké takže…“

„Takže Rebekah musí umrieť. Zájdem za Caroline a Bonnie a uvidíme,“ znova som sa na ňu žiarivo usmial, zadíval sa jej do očí a chystal sa ju pobozkať. Prekonal som tu vzdialenosť medzi nami a pobozkal ju. Bolo úžasné znova ju bozkávať. Jej sladké, krehké a zároveň také vášnivé a zmyselné pery boli mojou drogou. Chcel som jej viac a viac.

„Ale, ale,“ ozvalo sa zrazu za nami. Obaja sme od seba v sekunde odskočili.

„Je čas ísť domov! Kde máme dcéru?“ Takže to je jeho dcéra. Shasla aj tá posledná nádej na to, že by to krásne dievčatko mohlo byť moje.

„Šla sa hrať s dvojičkami. Myslím, že sú niekde pri pieskovisku,“ povedala Elena odmerane. Taký ton som u nej ešte nepočul.

„Tak poďme!“ otiahol Elenu za ruku a viedol ju k pieskovisku. Chcel som niečo spraviť, ale zrejme by to bolo na nič. Elena s ním musí ísť, nemá na výber. Je ovplyvnená Rebekah a jediná možnosť je ju zabiť a to aj spravím. Urobím všetko pre to, aby bola moja rodina znova kompletná.

„Nina ideme domov!“ rozkázal Stefan, keď sme prišli ku pieskovisku, kde sa šantili naše deti.

„Mami ja ešte nechcem ísť,“ zapišťala malá Nina a postavila sa k svojej mame.

„Ja viem miláčik ani ja, ale vidíš, že tvoj otecko je iného názoru,“ povedala Elena sarkasticky a vyčítavo sa pozrela na Stefana. Videl som v jej očiach nesúhlas a túžbu. Túžbu po tom, že od neho utečie a už nikdy ho neuvidí. Nebola s ním šťastná a to mi stačí. Pre dobro Eleny, jej dcérky – ktorá tiež nevyzerala najšťastnejšie – a mojej rodiny urobím čokoľvek.

Laurika



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Vždy odpouštějme svým nepřátelům, nic je nedokáže víc rozzuřit.“ Oscar Wilde