Povídka: „Zázraky sa dejú“ – Kapitola 34 – Zázraky sa dejú

Dnes máme pro vás další kapitolku povídky “Zázraky sa dejú“ s dnešním názvem Plán. Autorkou příběhu je Laurika. Pokud jste neměli možnost přečíst si předchozí díly, tak to můžete dohnat zde. Nové díly u nás na webu najdete vždy v úterý a pátek. Přejeme příjemnou zábavu a těšíme se na vaše komentáře.


Pomaly som k nim podišla a pozrela sa zblízka. Môj predpoklad bol správny. V strede ležala bezmocná Rebekah a hneď vedľa nej ležala jej odseknutá hlava.

„Nieže by som nebola rada, ale mohli ste byť jemnejší,“ karhala som ich, keď som k nim prišla už úplne blízko.

„Elena!“ povedali trojhlasne a Bonnie s Caroline sa na mňa vrhli. Silno som ich objala.

„Rada vás vidím,“ povedala som pravdivo.

„Aj mi teba.“ Pustili ma a usmiali sa. Úsmev som im opätovala: „Máš tu aj malinkú Ninu? Damon nám stihol vyklebetiť,“ uškrnula sa Bonnie. Tiež som sa usmiala: „Spí na gauči,“ povedala som a kývla hlavou smerom k obývačke. Caroline a Bonnie šli za ňou. Damon a ja sme teda ostali sami: „Damon…“ začala som, ale nedokončila. Damon sa na mňa vrhol a ústa som mala zrazu zamestnané jeho bozkami.

„Nič nehovor. Všetko to chápem,“ uistil ma a znova sa pustil do bozkávania.

„Ani nevieš ako veľmi si mi chýbala.“ To už som bola opretá o stenu v tesnej blízkosti Damona. Začal ma bozkávať na krk a ja som sa cítila ako v raji. Konečne som bola zas s ním. Zas som ho mohla cítiť tak blízko pri sebe. Obímať ho, bozkávať.

Pomaly sme sa presunuli do obývačky: „Vy dvaja by ste sa mali krotiť,“ poučila nás Caroline. Zadychčaní sme sa od seba konečne odlepili.

„Prepáčte,“ ospravedlnila som sa a sadla si ku malej Nine.

„Je nádherná,“ usmiala sa Caroline.

„Ďakujem,“ usmiala som sa aj ja a pohladkala ju po líci.

„V čom sa líši od dvojičiek?“ opýtala sa ma Bonnie a Damon tiež vyzeral, že ho to zaujalo.

„No, vypije aj normálne nápoje nie len krv. Potom rastovo. Má dva roky, ale vyzerá tak na  5 – 6. Inak už asi v ničom.“ Rozprávala som im o svojej dcére.

„Je úžasná,“ zopakovala tentoraz Bonnie a aj ona ju pohladila po líci.

„Prespíte tu?“ opýtala som sa.

„No, neviem…“

„Nebláznite. Je neskoro ostanete tu!“ skočil Damon Bonnie do reči.

„Idem vám pripraviť izbu,“ oznámil nám a stratil sa na poschodí. My tri sme sa na seba udivene pozreli. Damon bol dnes niaky starostlivý určite bude chcieť niečo na odmenu. Zrejme aj tuším čo. Túžim po tom možno ešte viac ako on, takže mi je to jedno.

„Tak, izba je pripravená. Stačí vám jedna nie?“ opýtal sa.

„Samozrejme,“ uškrnula sa Bonnie a cestou do izby vlepila Damonovi pusu na líce (ževraj vďačnosť). Koketne sa na mňa usmiala a odišla. Damon ostal celý vyhúkaný, že čo sa deje. Hneď na to to zopakovala aj Caroline. To už bol Damon červený ako paprika. Ja som samozrejme vybuchla do huronskeho rehotu.

„Smeješ sa?“ opýtal sa dotknuto a začal ma príšerne štekliť.

„Čššššš! Zobudíme Ninu,“ upozornila som ho.

„Je nádherná,“ povedal aj on a nevedel sa na ňu vynadívať.

„Však je naša,“ usmiala som sa a objala ho. Obaja sme sa na ňu mlčky pozerali no Damon zrazu: „Naša?“ opýtal sa zarazene a donútil ma pozrieť na neho. Zatvárila som sa nechápavo.

„Ninin otec som ja?“ opýtal sa znova no trocha inak. Nechápala som prečo je taký prekvapený tak som len prikývla: „Samozrejme. Kto iný?“ opýtala som sa tentokrát ja.

„Ja … som si myslel, že je … Stefanova,“ koktal. Znova som sa začala rehotať: „To určite! Síce som bola ovplyvnená, že s ním musím byť, ale to ešte neznamená, že som s ním aj spávala,“ povedala som stále sa smejúc.

„Takže toto nádherné stvorenie je vážne moje?“ opýtal sa znova so slzami v očiach.

„Áno. Tvoje a nikoho iného,“ usmiala som sa a vášnivo ho pobozkala.

„Ďakujem,“ poďakoval sa.

„Začo preboha ďakuješ? Na jej výrobe si sa podieľal aj ty,“ uškrnula som sa a znova ho pobozkala.

„Ďakujem ti hlavne za to, že si. Že ma napriek všetkému ešte stále miluješ.“

„Damon, budem ťa milovať už naveky. Mal by si sa s tým už zmieriť,“ znova som sa usmiala. Bozkávali sme sa ďalších niekoľko minút: „Mali by sme ísť hore,“ navrhol Damon zadychčane.

„Ninu dáme k dvojičkám?“ spýtala som sa.

„Hej. Je tam ešte jedna posteľ, takže sa zmestí,“ povedal a zobral si svoju dcéru do náruče. Usmieval sa na ňu a pobozkal na čelo. Mal neuveriteľnu radosť, že je jeho. Keď sme vošli k dvojičkám skoro som sa rozplakala. Moje krásne detičky obydve sladko spinkali. Konečne ich po tak dlhej dobe vidím. Šla som k ich postieľkam a oboch ich pobozkala na čelo. Opatrne, aby sa nezobudili.

„Ani si nevieš predstaviť ako si im chýbala. Nám všetkým,“ povedal mi Damon a objal ma zozadu. Spoločne sme sa ešte chvíľku dívali na naše spiace deti a potom sme sa odobrali do izby.

„Tak dlho som tu už nebola,“ usmiala som sa, keď sme vošli do Damonovej vždy krásnej a upratanej izby. Damon sa mi len uškrnul za uchom a začal ma bozkávať. Pokračovali sme tam, kde sme skončili.

Dnes večer som mala všetko čo som si kedy priala. Tri úžasne deti a jedného milujúceho manžela. Všetci naokolo mi môžu závidieť. Niekomu trvá veľmi dlho kým niečo takéto nájde, ak vôbec, ja som to našla a nesmierne si to vážim. Dokonca dnes už viem, že zázraky sa dejú, pretože ako zázrakom sa mi Damon vrátil po tom ako zomrel a ako zázrakom som s upírom počala dieťa. A keby len jedno. Zázraky sa dejú to mi už nikdy nikto nevyvráti.

Laurika

KONIEC 1. SÉRIE !



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Vhodnou základnou pro manželství je oboustranné nepochopení.“ Oscar Wilde