Povídka: „Zázraky sa dejú“ – Kapitola 6 – Noc plná prekvapení

povídky

Dnes je úterý a s ním další kapitolka povídky “Zázraky sa dejú“ s dnešním názvem Noc plná prekvapení. Autorkou příběhu je Laurika. Pokud jste neměli možnost přečíst si předchozí díly, tak to můžete dohnat zde. Nové díly zde najdete vždy v úterý a pátek. Příjemnou zábavu a těšíme se na vaše komentáře.


Noc plná prekvapení

Kapitola 6 – Noc plná prekvapení

Zo široka som sa usmiala a znova sa k nemu pritúlila.

„Si opitá?“ spýtal sa ma a aj keď som ho nevidela vedela som, že nasadil svoj povrchný úsmev.

„Nie prečo?“ spýtala som sa zmätene.

„Si taká rada, že ma vidíš až sa toho bojím,“ povedal a príjemne ma hladil po chrbte. Obímal ma s takou silou a energiou ako ja jeho. Tisla som sa k nemu stále viac a viac. Slovami sa ani nedalo popísať akú úprimnú radosť som cítila, keď som bola s ním. Bola som rada už len kvôli tomu, že sem za mnou prišiel.

„Ja som bola vždy rada keď som ťa videla. Mám ťa omnoho radšej ako si myslíš Damon,“ oznámila som mu a pozrela sa mu do očí. A to bola tá chyba. Jeho krásne modré oči ma priťahovali až nebezpečne. Uvedomila som si, že sa k nemu približujem. Ani nie tak k nemu ako k jeho pootvoreným perám. Chcela som ho pobozkať chcela som cítiť jeho pery na tých mojich. Chcela som, aby sa ma dotýkal a do našich bozkov dal všetku lásku, ktorú ku mne cíti a ja by som mu ju oplácala najviac ako by som dokázala. Dlho som si to nepriznala, ale MILUJEM DAMONA. Milujem ho s celého srdca, milujem ho viac ako som kedy milovala Stefana a toho sa tak strašne bojím. Mojich citov k nemu.

Už som bola skoro pri ňom, keď sa zrazu odsunul. Prestal ma hladkať a zrazu stál na nohách oproti mne. Pozrela som na neho zmätene no on už bol von a dôkaz o tom, že tu naozaj bol bol len ten, že nechal otvorené okno. Nevedela som čo sa deje no zrazu niekto vletel do mojej izby.

„Si tu sama?“ spýtal sa ma Stefan a obzeral sa po izbe. Vyzeral ako zmyslou zbavený.

„S kým si sa rozprávala?“ spýtal sa znova.

„S nikým ako vidíš som tu sama. Trpíš paranoiou alebo čo?“ spýtala som sa pre zmenu ja a začala som sa prechádzať po izbe, aby s mojej tváre nevyčítal, že som nervozna a klamem. Stefan vyzeral trocha zmätene no potom povedal: „Dobre. Nič si neplánuj, pretože Klaus na to iste príde. Ber to ako radu od priateľa,“ oznámil mi Stefan a odišiel.

„Radu od priateľa to iste.“ odfrkla som a šla k oknu.

„Damon?“ zašepkala som do tmy: „Damon? Damon? Stefan už odišiel,“ oznámila som mu, ale stále nič. Po chvíľke som to vzdala. Vzdychla som si a vyčerpane klesla na parapetu.

„Ani nevieš aká som bola rada, že si tu bol. Hoci len na chvíľu,“ zašepkala som a šla si ľahnúť. Keď som si ľahla znova som cítila niečiu prítomnosť.

„Takže si moju prítomnosť užívaš? Tak to tu asi ostanem aj na noc čo povieš?“ spýtal sa ma Damon vyvaľujúci sa v mojej posteli.

„Ako si sa sem…?“ nedokončila som vetu pretože viem, že to aj tak nemá zmysel. Damon je plný prekvapení.

„Nerieš ako som sa sem dostal. Hlavne, že som tu nie?“ spýtal sa ma.

„Damon som veľmi rada, že si tu,“ povedala som s úsmevom a znova ho tuho objala.

„A keď už ide o to,“ začal a zošuchol sa nižšie ku mne, takže sme teraz mali tváre len niekoľko centimetrov od seba: „Niečo sme nedokončili.“ Znova sa ku mne ešte viac priblížil, takže som jeho sladký dych cítila všade. Na šiji, na tvári. Proste všade. Tomuto som už nemohla odolať. Zatvorila som oči a pritisla svoje pery k tým jeho.

Laurika

 



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Jedna ženská vidí často dál, než pět mužských s dalekohledem.“ Jan Werich