Povídka: „Zázraky sa dejú“ – Kapitola 8 – Láska je krásna

povídky

Dnes je úterý a s ním další kapitolka povídky “Zázraky sa dejú“ s dnešním názvem Láska je krásna. Autorkou příběhu je Laurika. Pokud jste neměli možnost přečíst si předchozí díly, tak to můžete dohnat zde. Nové díly zde najdete vždy v úterý a pátek. Příjemnou zábavu a těšíme se na vaše komentáře.


Milujem, milovala som a vždy budem milovať Damona. Tohto zistenia sa budem držať, pretože je krásne a na sto percent pravdivé.

„Vstávaj, fešák,“ zašepkala som Damonovi do ucha, ktorý ešte stále spí, pritom je už desať hodín ráno. Nie, žeby nebolo príjemné sa na neho dívať, práve naopak, je taký krásny. Strapaté vlasy, nahá hruď, tehličkové bruško, krásne svalnaté ruky a jeho krásne červené pery. Všetky ženy by mu ich mali závidieť. Priblížila som sa k nim a pobozkala ho. Konečne sa pohol.

Kapitola 8 – Láska je krásna

„Šípková Ruženka sa nám konečne prebrala?“ spýtala som sa výsmešne.

„Ha-ha, veľmi smiešne,“ povedal a zrazu som ležala pod ním a Damon ma nesmierne šteklil.

„Damon, nie! Prosím, nie! Aaa, prestaň!“ kričala som cez rehotanie. Keď ma na chvíľu pustil, povedala som mu: „Chceš, aby sem prišiel Klaus alebo Stefan!“ zahriakla som ho.

„Nie. Nechcem. Pokazili by všetkú srandu,“ povedal mi Damon a usmial sa na mňa tým svojím krásnym úsmevom a ja som neodolala. Hodila som sa na neho a začala ho vášnivo bozkávať. Damon sa odo mňa nečakane odtiahol. Zatvárila som sa nechápavo.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa.

„Stefan!“ povedal a jeho ani jeho vecí už nebolo. Akoby tu ani nikdy nebol. Hneď na to ako „zmizol“ do izby, samozrejme bez klopania, vošiel Stefan.

„Dobré ráno. Tu nie si v päťhviezdičkovom hoteli tak vstaň a troška sa rozhýb. Raňajky budeš mať za chvíľu,“ povedal a už sa chystal odísť no pred tým sa ešte otočil.

„Prečo si spala nahá?“ spýtal sa a zadíval sa na ženu, ktorú kedysi tak miloval.

„Pretože v tejto izbe je nesmierne teplo,“ klamala som a obzerala sa po izbe či nenájdem pravý dôvod toho, že som nahá. Čiže Damona. Nikde nik. Samozrejme som zabudla, že keď sa Damon skryje, nikto ho nenájde až kým to on sám nebude chcieť. Tak som to vzdala a zároveň dúfala, že ešte neodišiel.

„Neverím ti, ale nechám to tak. Nemám čas riešiť tvoje problémy. Tak sa maj,“ povedal a s týmito slovami aj odišiel. Keď som si bola istá, že ma nepočuje, začala som hľadať Damona. Zobrala som si na seba župan a šla som.

„Damon! No tak Damon! Kde si?“ Zase tu nik nebol.

Vzdychla som si a šla som si sadnúť na posteľ, kde mi zatiaľ doniesli raňajky. No po chvíli som niečo začula v kúpeľni. Šla som sa tam teda pozrieť. Nikto tam však nebol. Tak som sa vrátila späť do postele.

„Hľadala si ma?“ spýtal sa môj milovaný a krásne sa usmial. Ležal na posteli, ruky za hlavou, krásny úsmev na ešte krajšej tvári. A čo je najlepšie, ten chalan je môj. Len a len môj. Už som to nevydržala, rozbehla som sa za ním a o chvíľu som už ležala na ňom, svoje pery pritisnuté na jeho, snažiac sa rozopnúť mu košeľu.

„Dnes si nejaká divoká, kráska,“ povedal a tentoraz už ležal on na mne.

„To hovorí ten pravý,“ povedala som cez hlboké vzdychy spôsobené Damonovými dotykmi.

„Elena, musím už ísť,“ povedal a zasmial sa, keď som ho nechcela pustiť. Posledný bozk a už bol preč. Hlasno som vzdychla a preklínala ho za to, že ma tu nechal takú vzrušenú a potom proste odišiel.

Keď už sa s tým nič nedalo robiť, rozhodla som sa robiť niečo iné, aby som nemusela stále myslieť na jeho bozky, dotyky, teplo jeho tela tak blízko pri tom mojom.

Bože, Elena, prestaň, zase na to myslíš, postav sa a choď robiť niečo užitočné, zahriakla som sa v duchu. Prudko som sa postavila a šla na výzvedy.

Celý deň som sa prechádzala po dome, no nič nezvyčajné som nenašla. Dokonca som dnes nevidela ani Klausa a Stefana od rána tiež nie. Ak vám napadlo prečo som neutiekla, odpoveď je jasná. Už dávno som mohla s Damonom odísť, ale ja nechcem. Pretože Klaus hovoril Stefanovi o nejakej tajnej zbrani na jeho zničenie a ja potrebujem zistiť, čo to je.

Keď som sa vrátila do izby, na mojej posteli ležal darček. Doširoka som sa usmiala a rozbehla k posteli. Na balíčku ležal lístoček. Zobrala som ho a začala čítať:

Ahoj, kráska, budem rád, ak mi dnes večer budeš robiť spoločnosť v týchto nádherných šatách. Najprv večera a potom malé prekvapenie. Prídem po teba o siedmej večer.

Tvoj miláčik, Damon.

Hneď po prečítaní lístočka som sa vrhla na rozbaľovanie darčeka. Vedela som, že tam budú šaty, ale nie, že budú takéto krásne. Modrej farby, mojej obľúbenej farby. Bola som taká šťastná a nesmierne nadšená akoby som mala ísť na prvé rande s mojou pravou a zároveň prvou láskou.

O šiestej mi doniesli večeru, ale ja som z nej samozrejme nič nezjedla. Hodila som ju do záchoda a spláchla ju. Keď si Stefan prišiel po nádoby nič netušil myslí si, že som ju celú zjedla. V duchu som sa usmiala. Stefan si myslí, že spím a Damon je zachvíľu tu ako na koni. Geniálny večer.

„Tak môžeme vyraziť?“ spýtal sa za mnou veľmi známy hlas. Usmiala som sa a otočila.

„Ahoj, krásavec, že si sa vôbec ukázal,“ povedala som a vášnivo ho pobozkala.

„Tak kam sa ide?“ spýtala som sa zvedavo, keď sme sa po niekoľkých minútach konečne od seba odlepili.

„To sa nehovorí,“ povedal a krásne sa na mňa usmial tým svojím typickým pokriveným úsmevom.

Hneď na to si ma vyhodil do náručia a už som len postrehla ako letíme lesom a neskôr sme dorazili na kraj mesta. Damon ma pustil, chytil za ruku a ďalej sme už šli ako normálny ľudia. Nepoznala som to tu, takže sme boli mimo Mystic Falls aj jeho okolia. Bolo to zrejme niake veľkomesto, nablízku Mystic Falls. Nevedela som, kde ideme. Viac som registrovala naše okolie. Nie každý deň, hlavne v poslednej dobe, sa mi stáva, že chodím po takomto meste s najkrajším chlapom na planéte po boku. Damon zrazu zastal pred niakou nobl reštauráciou.

„Dámy majú prednosť,“ povedal Damon a gestom mi naznačil, aby som vošla do reštaurácie. Damon šiel až na koniec reštaurácie a tam na záhradu.

Bolo to tam nádherné. Jeden jediný stôl s dvoma stoličkami, hviezdy na oblohe svietiace na naše hlavy. Krásne. Spolu s Damonom sme si sadli za stôl a ja som bola stále ticho len som sa obzerala okolo seba. Sedeli sme v niakom altánku, po ktorom sa tiahli ruže a všeliaké iné kvety. Bola to nádhera. Zmohla som sa len na jednoduché: „Wow,“

„Páči?“ spýtal sa Damon s lišiackým úsmevom na perách.

„Veľmi. Toto si vybavoval celý deň?“ spýtala som sa neveriacky.

„Dá sa to tak povedať,“ povedal záhadne.

„V tom lístočku si písal, že večera a potom prekvapenie. Aké bude to prekvapenie?“ spýtala som sa zvedavo.

„Nebuď zvedavá, budeš skoro stará,“ povedal Damon a keď som na neho zazrela poslal mi vzdušný, provokačný bozk.

„Damon!!“ prosila som.

„Papkaj a keď budeš dobrá a všetko spapkáš, budeš mať aj prekvapenie,“ povedal Damon a znova sa na mňa usmial.

„Vieš, že toto vôbec nie je fér?“ spýtala som sa.

„Život nie je fér, Elena. To ťa ešte nikdo nenaučil?“ spýtal sa ma. Len som na neho vyplazila jazyk.

Zvyšok večera sa ma Damon pýtal na môj život pred upírmi a celým týmto šialenstvom. Neskôr sme sa bavili o mojich rodičoch, škole, vzťahu s Matom. Bola som milo prekvapená, že sa o mňa Damon takto zaujíma.

„Prečo sa na mňa takto pozeráš?“ spýtal sa ma hneď, ako ma prichytil pri čine.

„Ako?“ spýtala som sa aj keď viem ako som sa na neho dívala. Zamilovane, túžobne, s obdivom a úctou.

„Tak nejako divne. Nikdy si sa na mňa takto nedívala,“ spresnil.

„Neviem. Vtedy som asi nevedela, ako veľmi ťa milujem,“ priznala som.

„Miluješ ma?“ spýtal sa ma.

„Áno, veľmi,“ priznala som a obaja sme sa nahli cez stôl, aby sme toho druhého pobozkali. O chvíľu, samozrejme, neviem ako, som už sedela na Damonových kolenách a vášnivo mu vracala bozky.

„Tak ideme?“ spýtal sa ma odrazu.

„Kam?“ spýtala som sa zmätene stále hľadiac do jeho krásnych hypnotických očí. Potom na pery a znova do očí.

„Elena? Elena, vnímaš ma?“ pýtal sa ma a mával mi rukou pred očami. Hypnóza jeho očí zrazu prestala.

„Á-áno, vnímam,“ povedala som a rýchlo odvrátila zrak, aby som sa do nich znova nezadívala. Damon sa na tom náramne bavil.

„Prestaň!“ povedala som a šťuchla do neho.

„Tak kam to ideme?“ spýtala som sa.

„Ešte si nedostala svoje prekvapenie,“ povedal a krásne sa usmial.

„Ja viem, ale nezjedla som všetko,“ povedala som previnilo a ukázala na poloprázdny tanier.

„Tú trošku ti snáď môžem odpustiť,“ povedal a znova sme sa ocitli v lese utekajúc niekam len Damon viekam.

„Nezaplatili sme!“ poznamenala som.

„Elena, naozaj si myslíš, že by som odišiel bez zaplatenia?“ spýtal sa dotknuto.

„Prepáč, ale keď ja už ani neviem čo od teba čakať,“ povedala som pravdivo. Damon je strašne nepredvídateľný človek.

„Klamal by som, keby som povedal, že mi to vadí. Som rád, keď ľudí prekvapujem,“ povedal úprimne.

„Ja nechcem, aby ti to vadilo, ani nechcem, aby si sa menil. Mám ťa rada takého, aký si,“ povedala som s úsmevom a pobozkala ho.

O chvíľu na to sme už boli na mieste. Teda, neviem či sme tam boli, lebo neviem, kde to miesto je, ale Damon zastal, tak sme tam zrejme boli. Bola to lúka. Krásna lúka. Bola som na všelijakých lúkach, ale nie v noci. Je to tu krásne. Všetko je zaliate do krásnej tmavo – modrej farby, ktorú mala aj obloha. Na oblohe tak ako keď sme boli v reštaurácii svietili krásne hviezdy.

„Wow,“ povedala som a udivene sa pozerala na krásu pred sebou.

„Toto je už tvoje druhé „wow“ za deň. Musím si dať pozor, aby si náhodou nedostala infarkt,“ povedal s tým svojím typicky krásnym úsmevom.

„Ten dostanem tak či tak, keď ma pobozkáš, takže sa zbytočne nenamáhaj,“ povedala som a opätovala mu úsmev.

„Tak to skúsme. Keď budeš odpadávať alebo niečo také, krič a keď nebudem vnímať, tak ma uhryzni,“ povedal, ale už bol nebezpečne blízko pri mne, takže som sa nedokázala sústrediť na nič iné než na jeho pery tak blízko pri tých mojich. Viac som to nevydržala. Proste som tú vzdialenosť medzi nami musela prekonať a pritisnúť svoje pery k tým krásnym Damonovým. Vášnivo sme sa bozkávali snád celú večnosť. Neprerušili sme to dokonca ani vtedy, keď sme sa ocitli na tráve.

„Damon to to ideme robiť tu na lúke?“ spýtala som sa a vzrušenie v mojom hlase sa skryť nedalo. Musela som priznať, že sex v tráve dokonca s upírom by mohlo byť veľmi vzrušujúci. Už len kvôli tomu prostrediu nieto ešte kvôli chlapovi čo ma teraz vášnivo bozkáva na krk. Cítila som, ako sa premáha, nechce piť moju krv, kým mu nedám povolenie. A ja nevidím dôvod prečo nie.

„Nebráň sa tomu. Sme tu len ty a ja,“ povedala som mu cez vzdychy a pritisla si jeho pery k môjmu krku. Potom som už len cítila dva ostré tesáky zabodnuté v mojom krku.

Bolo to také intenzívne, skoro ako samotný sex s ním. Cítila som ako ho moja krv vyživuje, ako je vďaka nej silnejší, ako mu znásobuje vnútornú silu a akú slasť mu prináša. Bol rád, šťastný, jeho láska sa konečne naplnila a ja som mu ju konečne opätovala.

Neskôr, keď si zobral kúsok mojej krvi, bol rad na mne. Už som sa pripravovala na to, ako budem piť krv z Damonovho zápästia, no on si neprehrýzol zápästie. Zobral zo zeme kúsok papeka a prerezal si kožu pod bradavkami. Zrazu mi svitlo. Videla som v jednom filme Drakula, ako si upír vymieňa krv s človekom. Upír pil krv z krku, no človek pil krv presne z toho miesta, na ktorom si teraz Damon urobil drobnú ranku. Myslím, že to znamená niečo v tom zmysle, že pravá láska na veky, alebo nesmrteľná láska. Nezničiteľná láska. Vo svete upírov je to významná vec.

Po veľmi dlhom premýšľaní som konečne pritisla pery k Damonovej rane a pomaly mu začínala olizovať kvapky krvi potom dalšie a dalšie, až kým sa rana nezahojila.

„Elena, už je jedna hodina ráno, mala by si sa ísť vyspať,“ upozornil ma Damon, keď sa vedľa mňa zobudil po tej nádhernej noci na lúke.

„Ale veď som spala doteraz,“ protestovala som.

„Áno, verím, že na sex je táto tráva dostatočne pohodlná, ale na spanie, ktoré potrebuješ, nie,“ namietal znova Damon.

„Dobre, dobre, veď už idem,“ povedala som s dramatickým pretočením očí. Narýchlo sme sa obliekli a potom som znova letela lesom v Damonovom náručí. Zachvíľu sme už pristali na mojej posteli v dome, v ktorom teraz dočasne bývam.

„Ďakujem,“ povedala som s úsmevom.

„Nemáš zač, užil som si to, ale ešte by to chcelo niečo na rozlúčku,“ povedal a tiež sa usmial.

„A čo také?“ spýtala som sa.

„Neviem, poďme ešte na chvíľu na záhradu,“ povedal a chytil ma za ruku. Pomaly sme kráčali ruka v ruke na záhradu a tam sme si sadli pod niaky strom. Damon si sadol a ja na neho.

„Tentoraz som na rade ja,“ povedala som odhodlane.

„V čom?“ spýtal sa a vypadal dosť zaskočene a zmätene.

„Vo vypytovaní. Ty už vieš, čo všetko som robila a zažila, kým som vás nespoznala, teraz si na rade ty. Čo si robil, kým si bol človek a ako si prežil tých stošesdesiat päť rokov svojho upírskeho života,“ povedala som odhodlane a doširoka sa usmiala. Aj keď som sa na neho nepozerala, cítila som, ako pretočil očami. Obrátila som sa k nemu a vášnivo ho pobozkala. Ako vždy bozkávali sme sa niekoľko minút. Keď som sa od neho konečne odtrhla oznámila som mu:

„Dobre a teraz sa môžeš pustiť do rozprávania. Bude to krásna rozprávka na dobrú noc.“

„No dobre, ale poďme už dnu. Oblečieš sa do pyžama ľahneš si a budeš počúvať v posteli. Vidím na tebe, že si už unavená,“ povedal a jeho pohľad nezniesol námietky. Tak sme sa teda dostavili do mojej izby a ja som šla do kúpeľne. Rýchla hygiena. Sprcha, zuby, pyžamo a Damon. Ešte pred Damonom a posteľou som šla zatiahnúť závesy a na čo nenarazím. Čerešňa. Ten strom, pod ktorým sme s Damonom ležali, bola čerešňa.

„Damon, aký je dnes dátum?“ spýtala som sa.

„30. 4. – teda vlastne sú tri hodiny ráno, takže 1. 5., prečo?“ spýtal sa nechápavo. Zatiahla som závesy a s úsmevom som si ľahla na Damonovu nahú hrud.

„Je prvého mája a my sme sa bozkávali pod čerešňou,“ oznámila som mu.

„No a?“ spýtal sa a vyzeral vážne nechápavo.

„Nikdy si nepočul slovné spojenie prvomájový bozk pod čerešňou?“ spýtala som sa ho tentoraz ja nechápavo. Neverím, že by to za tých stošesdesiat päť rokov nepočul.

„Nie. Čo to znamená?“ spýtal sa.

„Znamená to, že s chalanom alebo dievčaťom, s ktorým si sa na prvého mája bozkával pod čerešňou, budeš musieť ostať naveky,“ poučila som ho.

„No pekne, teraz ma máš na krku celú večnosť,“ povedal Damon s úsmevom.

„S tým dokážem žiť,“ povedala som a tiež sa zasmiala.

„No dobre, ale teraz už naozaj spať,“ povedal a pobozkal ma na čelo. Začal rozprávať a ja som sa započúvala do rozprávky na dobrú noc, alias Damonov život. O chvíľu som po krásnom dni s mojim milovaným zaspala na jeho hrudi.

 Laurika



Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Nejkrásnější ze všech tajemství je být géniem a vědět to jen sám.“ Mark Twain