Povídka: „Zázraky sa dejú“ – Prolog

povídky

Pro všechny milovníky fanfiction máme úplně nový soubor povídek s názvem „Zázraky sa dejú“, který pro vás píše autorka Laurika. Snad se vám její tvorba bude líbit. Udělá velkou radost, když jí její tvorbu okomentujete.

Nové díly budou uveřejňovány 2x týdně a to v úterý a pátek. Přejeme vám příjemnou zábavu.


„Damon povedala som ti, že si tie veci máš upratovať!“ zakričala som na celý dom. Odkedy som sa rozhodla bývať s Damonom, nakričala som sa cez deň dosť.

„Prepáč miláčik,“ povedal sarkasticky. Aj, keď to bolo len sarkasticky páčilo sa mi to. Bože na čo to zas myslím ohriakla som sa v duchu. S Damonom som sa rozhodla bývať, preto lebo v penzione som v bezpečí, ale mala som aj iný dôvod. Neviem prečo ale chcela som byť s ním. Pod jednou strechou.

Zázraky sa dejú Prológ – ilustrační obrázek

Popri rozmýšlaniu som sa dostala do kuchyne.

„Nech sa páči raňajky,“ povedal Damon s úsmevom, ktorý mám na ňom najradšej. Mali sme palacinky s džemom. Musím uznať, že na to ako Damon jedlo nepotrebuje varí každým dňom lepšie a lepšie.

„Ďakujem,“ povedala som ako každé ráno keď mi spraví raňajky.

„Nemusíš ďakovať za každé jedlo, ktoré ti urobím. Bývaš u mňa tak sa o teba musím starať,“ povedal a znova vyčaril svoj okuzlujúci úsmev. V poslednej dobe je taký krásny, preletelo mi mysľou a ja som hneď premýšlala nad tým či bol vždy taký, alebo som sa o neho proste vtedy takto nezaujímala. Nakoniec mi to došlo. Vždy bol taký je to upír nemení sa. Proste som ho v minulosti takto nevnímala. Vnímala som ho ako brata alebo svojho priateľa. Teraz ho vnímam ako kamaráta občas aj viac než len to. A toho sa tak desím.

Stefan je ovlyvnený Klausom už vyše pol roka a ja si naňho v prítomnosti Damona už ani nespomeniem. Cítim sa za to previnilo, ale on sa tiež nesnaží prečo by som sa mala ja.

S Damonom sme mlčky sedeli vedľa seba a jedli palacinky. Každý bol ponorený do vlastných myšlienok.

„Riady umyjem ja,“ oznámila som mu a už som aj začala umývať taniere. Zrazu som ho cítila. Pohybuje sa strašne rýchlo, ale už som si na to zvykla. Stál hneď za mnou. Skoro sme sa jeden druhého dotýkali. Otočila som sa a naše pery sa ocitli len niekoľko centimetrov od seba. Nosmi sme sa dotýkali a hľadeli sme jeden druhému do očí. Jeho krásne modré oči sa vpýjali do tých mojich a mne sa z neho podlamovali kolená. Neviem kde sa to vo mne zobralo, ale zrazu som ho túžila pobozkať. Zavrel oči a nahol sa ku mne ešte bližšie. Naše pery sa už dotýkali a zrazu…STEFAN. Stál vo dverách a pozoroval nás. Celú dobu tu bol. Stuhla som. Nevedela som čo mám robiť tak som proste ušla.

Damonovi zrejme nič nedošlo až do chvíle kým nezbadal svojho brata medzi dverami. No to som ja už utekala do svojej izby. Sadla si na postel a začala písať.

Milý denníček, asi pred piatimi sekundami som skoro pobozkala Damona. Viem je to na neuverenie, ale je to tak. Keď sa ma Damon snažil pobozkať v minulosti nič som necítila, ale teraz, chcela som to, nie túžila som po tom. Naše pery boli od seba vzdialené len na centimetre, nosy sa nám príjemne dotýkali a oči – tie jeho nádherné modré oči – úplne som sa v nich stratila. Kúzlo pominulo vo chvíli, keď som zbadala Stefana postávať a opierať sa o múr dverí. Díval sa na nás a vôbec mu nevadilo čo sa medzi nami stalo (teda nestalo, ale skoro áno). Stefan je preč je to len Klausov poskok. Je mi to ľúto, ale nemienim sa kvôli nemu celý život trápiť. Stefan je uzavretá kapitola môjho života, ale Damon? Tým si už nie som taká istá. V poslednej dobe som s ním šťastná. Zabúdam pri ňom na problémy. Zabávame sa a je mi s ním jednoducho skvele. Slovami sa to proste nedá popísať. Niečo k Damonovi cítim a je to čím ďalej tým silnejšie.

Prestala som písať a denník som skryla do svojej skrýše (pod matrac). Ešte dlho som premýšlala nad Damonom a mojimi citmi k nemu. Dospela som k tomu, že ho mám rada a možno aj viac než len to, ale mi dvaja nemôžeme byť spolu. Za prvé je to brat môjho bývaleho, za druhé je to upír, ktorý sa živí ľudskou krvou a za tretie ja a Damon? Veď to už len znie divne. Nie, proste si od neho musím držať odstup, aby sa to ešte nezhoršilo.



2 reakce na Povídka: „Zázraky sa dejú“ – Prolog

  1. ell napsal:

    hmm autorka Laurika a mne sa zdalo, že to píše Elena1604

  2. kaťul napsal:

    Elena 1604 vyměnila přezdívku víš? to používá už i na jejím blogu.. :) Lauriko mě už znáš takže víš že si myslím že je to super povídka takže to už sem psát nemusím:DDD

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

„Vždy odpouštějme svým nepřátelům, nic je nedokáže víc rozzuřit.“ Oscar Wilde